Parazitológia

Larva blchy

Parazitológia je náuka alebo veda o parazitoch, ich hostiteľoch, vzťahmi medzi nimi a o chorobách, ktoré vyvolávajú.

Parazitológia v užšom (a zďaleka najčastejšom) zmysle sa zaoberá iba parazitujúcimi prvokmi a živočíšnymi endoparazitmi. Parazity sú spravidla prvoky (protozoa), červy (helminthes) či článkonožce (artropoda). Vedec zaoberajúci sa takto definovanou parazitológiou sa nazýva parazitológ.

Parazitológia skúma morfologické a fyziologické vlastnosti parazitov, ich vývojové cykly, spôsoby rozmnožovania, dôsledok účinku.

Pri svojom bádaní využíva najmä poznatky cytológie, imunológie, molekulárnej biológie, genetiky a ekológie. Poznatky mikrobiológie naopak využíva často lekárstvo, veterinárne lekárstvo, ekológia a evolučná biológia.

Lekárska parazitológia

Najrozšírenejším odborom parazitológie je lekárska parazitológia, ktorá sa zaoberá štúdiom parazitov, ktorých hostiteľom je človek.

Medzi také organizmy patrí napr.:

• Plasmodium spp. – prvok, ktorý spôsobuje maláriu
• Leishmania donovani –  prvok spôsobujúci leishmaniózu
• z mmohobunkovcov – Schistosoma spp., Wuchereria bancrofti

Lekárska parazitológia má veľký vplyv na vývoj nových liekov a štúdium epidemiológie zoonóz.

Veterinárna parazitológia

Študuje parazity, ktoré spôsobujú ekonomické straty v poľnohospodárstve – tak v chovoch zvierat, ako aj pri pestovaní kultúrnych plodín.

Ekológia parazitov

Parazity môžu poskytnúť množstvo informácií o ekológii populácie svojho hostiteľa. Navyše parazity sledujú veľa tzv. životných stratégií, ktoré im umožňujú kolonizovať svojich hostiteľov. Pochopenie týchto aspektov pomáha pri potláčaní epidémií.

Taxonómia a genetika

Nedávne výskumy, pri ktorých sa DNA využíva pri identifikácii odlišných druhov a na odhalenie príbuznosti medzi jednotlivými skupinami v rámci úzkej taxonomickej jednotky, sú pre parazitológov veľmi užitočným nástrojom.

Externé odkazy

• Slovenská parazitologická spoločnosť
• Česká parazitologická spoločnosť
• Európska federácia parazitológov