Arnold Kurr Van Gennep: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Akdar (diskusia | príspevky)
nový článok
 
Akdar (diskusia | príspevky)
gramatika
Riadok 6: Riadok 6:
| Popis = Francúzky antropológ
| Popis = Francúzky antropológ
| Dátum narodenia = [[23. apríl]] [[1873]]
| Dátum narodenia = [[23. apríl]] [[1873]]
| Miesto narodenia = Ludwigsburk
| Miesto narodenia = Ludwigsburg
| Dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|1957|7|5|1873|4|23}}
| Dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|1957|7|5|1873|4|23}}
| Miesto úmrtia =
| Miesto úmrtia =
Riadok 27: Riadok 27:


==Životopis==
==Životopis==
Narodil sa v Ludiwigsburku, od r. 1879 žil vo Francúzsku. Študoval lingvistiku, arabistiku, egyptologiu, sociologiu a dejiny náboženstva tzv. prírodných národov v Paríži na [[École Pratique des Hautes Études]] a na[[École des Langues Orientales]]. V roku 1897 odišiel do Poľska, kde v Čenstochové pracoval ako lektor francúzskeho jazyka. Po návrate do Francúzska v roku 1901 pôsobil sedem rokov v štátnej správe ako tlmočník na francúzskom ministerstve poľnohospodárstva. Na základe prác o totemizme a tabu na Madagaskare z roku 1904 a o austrálskych mýtoch a legendách z roku 1906 získal doktorát na Sorbonne. V roku 1912 využil ponuku na odchod do Švajčiarska, kde bol na univerzite v Neuchâtele menovaný profesorom etnológie, ktorá mu však bola neskôr odobratá pre jeho kritický postoj voči švajčiarskej politike neutrality počas prvej svetovej vojny. Následne pracoval pre francúzsku armádu a krátko pre francúzske ministerstvo zahraničia. Po ukončení tejto služby sa usadil v mestečku Bourg-la-Reine. Tu strávil zvyšok života ako bádateľ na voľnej nohe. <ref>Horyna B., Pavlicová H. ''Dějiny religionistiky:anatologie''. Olomouc: Nakladatelství Olomouc, 2001. s. 164.</ref>
Narodil sa v [[Ludwigsburg|Ludwigsburgu]], od r. 1879 žil vo Francúzsku. Študoval lingvistiku, arabistiku, egyptologiu, sociologiu a dejiny náboženstva tzv. prírodných národov v Paríži na [[École Pratique des Hautes Études]] a na[[École des Langues Orientales]]. V roku 1897 odišiel do Poľska, kde v Čenstochové pracoval ako lektor francúzskeho jazyka. Po návrate do Francúzska v roku 1901 pôsobil sedem rokov v štátnej správe ako tlmočník na francúzskom ministerstve poľnohospodárstva. Na základe prác o totemizme a tabu na Madagaskare z roku 1904 a o austrálskych mýtoch a legendách z roku 1906 získal doktorát na Sorbonne. V roku 1912 využil ponuku na odchod do Švajčiarska, kde bol na univerzite v Neuchâtele menovaný profesorom etnológie, ktorá mu však bola neskôr odobratá pre jeho kritický postoj voči švajčiarskej politike neutrality počas prvej svetovej vojny. Následne pracoval pre francúzsku armádu a krátko pre francúzske ministerstvo zahraničia. Po ukončení tejto služby sa usadil v mestečku Bourg-la-Reine. Tu strávil zvyšok života ako bádateľ na voľnej nohe. <ref>Horyna B., Pavlicová H. ''Dějiny religionistiky:anatologie''. Olomouc: Nakladatelství Olomouc, 2001. s. 164.</ref>


==Hlavné myšlienky==
==Hlavné myšlienky==

Verzia z 15:02, 23. október 2012

Charles-Arnold Kurr Van Gennep
Francúzky antropológ
Arnold Kurr Van Gennep
Narodenie23. apríl 1873
Ludwigsburg
Úmrtie5. júl 1957 (84 rokov)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Arnold Kurr Van Gennep

Arnold Kurr Van Gennep francúzky antropológ, etnológ a religionista. Sám sa považoval za etnológa a mnohý bádatelia o ňom hovoria ako o zakladateľovi modernej francúzskej etnológie a predchodcovi funkcionalizmu.

Životopis

Narodil sa v Ludwigsburgu, od r. 1879 žil vo Francúzsku. Študoval lingvistiku, arabistiku, egyptologiu, sociologiu a dejiny náboženstva tzv. prírodných národov v Paríži na École Pratique des Hautes Études a naÉcole des Langues Orientales. V roku 1897 odišiel do Poľska, kde v Čenstochové pracoval ako lektor francúzskeho jazyka. Po návrate do Francúzska v roku 1901 pôsobil sedem rokov v štátnej správe ako tlmočník na francúzskom ministerstve poľnohospodárstva. Na základe prác o totemizme a tabu na Madagaskare z roku 1904 a o austrálskych mýtoch a legendách z roku 1906 získal doktorát na Sorbonne. V roku 1912 využil ponuku na odchod do Švajčiarska, kde bol na univerzite v Neuchâtele menovaný profesorom etnológie, ktorá mu však bola neskôr odobratá pre jeho kritický postoj voči švajčiarskej politike neutrality počas prvej svetovej vojny. Následne pracoval pre francúzsku armádu a krátko pre francúzske ministerstvo zahraničia. Po ukončení tejto služby sa usadil v mestečku Bourg-la-Reine. Tu strávil zvyšok života ako bádateľ na voľnej nohe. [1]

Hlavné myšlienky

Bol ovplyvnený francúzskou sociologickou školou Durkheima. Najväčší ohlas mu priniesla jeho klasifikácia rituálnej dimenzie náboženského života, ktorú podal vo svojom diele Prechodové rituály (Les rites de passage). V tomto diele poskytuje prehľad základných etáp prechodových iniciačných obradov vzťahujúcich sa k zmenám spoločenského statusu alebo k iným dôležitým životným udalostiam v tradičných spoločnostiach. Zmienené štádia, ktoré môžu byť zastúpené obradmi zahrňujú postupne odlúčenie(rites séparation), pomedzie (rites de marge) a prijatie (rites d'aggrégation). V súvislosti s pomedzím hovoril Gennep o liminárnej(prahovej) fáze rituálu (lat. limen-práh). Na čo naviazal neskôr Victor Turner vo svojich dielach o liminarite.[2]

Diela

  • Tabou et totémisme à Madagascar. Étude descriptive et théorique (1904)
  • Mythes et légendes dʼAustralie. Étude dʼethnographie et de sociologie (1906)
  • Les rites de passage. Étude systématique des rites (1909)
  • La Formation des légendes (1910)

Referencie

  1. Horyna B., Pavlicová H. Dějiny religionistiky:anatologie. Olomouc: Nakladatelství Olomouc, 2001. s. 164.
  2. Budil I. Mýtus, jazyk a kultúrní antropologie. Praha: Triton, 2003. s. 326.