Arnold Kurr Van Gennep: Rozdiel medzi revíziami
nový článok |
gramatika |
||
| Riadok 6: | Riadok 6: | ||
| Popis = Francúzky antropológ |
| Popis = Francúzky antropológ |
||
| Dátum narodenia = [[23. apríl]] [[1873]] |
| Dátum narodenia = [[23. apríl]] [[1873]] |
||
| Miesto narodenia = |
| Miesto narodenia = Ludwigsburg |
||
| Dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|1957|7|5|1873|4|23}} |
| Dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|1957|7|5|1873|4|23}} |
||
| Miesto úmrtia = |
| Miesto úmrtia = |
||
| Riadok 27: | Riadok 27: | ||
==Životopis== |
==Životopis== |
||
Narodil sa v |
Narodil sa v [[Ludwigsburg|Ludwigsburgu]], od r. 1879 žil vo Francúzsku. Študoval lingvistiku, arabistiku, egyptologiu, sociologiu a dejiny náboženstva tzv. prírodných národov v Paríži na [[École Pratique des Hautes Études]] a na[[École des Langues Orientales]]. V roku 1897 odišiel do Poľska, kde v Čenstochové pracoval ako lektor francúzskeho jazyka. Po návrate do Francúzska v roku 1901 pôsobil sedem rokov v štátnej správe ako tlmočník na francúzskom ministerstve poľnohospodárstva. Na základe prác o totemizme a tabu na Madagaskare z roku 1904 a o austrálskych mýtoch a legendách z roku 1906 získal doktorát na Sorbonne. V roku 1912 využil ponuku na odchod do Švajčiarska, kde bol na univerzite v Neuchâtele menovaný profesorom etnológie, ktorá mu však bola neskôr odobratá pre jeho kritický postoj voči švajčiarskej politike neutrality počas prvej svetovej vojny. Následne pracoval pre francúzsku armádu a krátko pre francúzske ministerstvo zahraničia. Po ukončení tejto služby sa usadil v mestečku Bourg-la-Reine. Tu strávil zvyšok života ako bádateľ na voľnej nohe. <ref>Horyna B., Pavlicová H. ''Dějiny religionistiky:anatologie''. Olomouc: Nakladatelství Olomouc, 2001. s. 164.</ref> |
||
==Hlavné myšlienky== |
==Hlavné myšlienky== |
||
Verzia z 15:02, 23. október 2012
| Charles-Arnold Kurr Van Gennep | |
| Francúzky antropológ | |
 | |
| Narodenie | 23. apríl 1873 Ludwigsburg |
|---|---|
| Úmrtie | 5. júl 1957 (84 rokov) |
| Odkazy | |
| Commons |  Arnold Kurr Van Gennep |
Arnold Kurr Van Gennep francúzky antropológ, etnológ a religionista. Sám sa považoval za etnológa a mnohý bádatelia o ňom hovoria ako o zakladateľovi modernej francúzskej etnológie a predchodcovi funkcionalizmu.
Životopis
Narodil sa v Ludwigsburgu, od r. 1879 žil vo Francúzsku. Študoval lingvistiku, arabistiku, egyptologiu, sociologiu a dejiny náboženstva tzv. prírodných národov v Paríži na École Pratique des Hautes Études a naÉcole des Langues Orientales. V roku 1897 odišiel do Poľska, kde v Čenstochové pracoval ako lektor francúzskeho jazyka. Po návrate do Francúzska v roku 1901 pôsobil sedem rokov v štátnej správe ako tlmočník na francúzskom ministerstve poľnohospodárstva. Na základe prác o totemizme a tabu na Madagaskare z roku 1904 a o austrálskych mýtoch a legendách z roku 1906 získal doktorát na Sorbonne. V roku 1912 využil ponuku na odchod do Švajčiarska, kde bol na univerzite v Neuchâtele menovaný profesorom etnológie, ktorá mu však bola neskôr odobratá pre jeho kritický postoj voči švajčiarskej politike neutrality počas prvej svetovej vojny. Následne pracoval pre francúzsku armádu a krátko pre francúzske ministerstvo zahraničia. Po ukončení tejto služby sa usadil v mestečku Bourg-la-Reine. Tu strávil zvyšok života ako bádateľ na voľnej nohe. [1]
Hlavné myšlienky
Bol ovplyvnený francúzskou sociologickou školou Durkheima. Najväčší ohlas mu priniesla jeho klasifikácia rituálnej dimenzie náboženského života, ktorú podal vo svojom diele Prechodové rituály (Les rites de passage). V tomto diele poskytuje prehľad základných etáp prechodových iniciačných obradov vzťahujúcich sa k zmenám spoločenského statusu alebo k iným dôležitým životným udalostiam v tradičných spoločnostiach. Zmienené štádia, ktoré môžu byť zastúpené obradmi zahrňujú postupne odlúčenie(rites séparation), pomedzie (rites de marge) a prijatie (rites d'aggrégation). V súvislosti s pomedzím hovoril Gennep o liminárnej(prahovej) fáze rituálu (lat. limen-práh). Na čo naviazal neskôr Victor Turner vo svojich dielach o liminarite.[2]
Diela
- Tabou et totémisme à Madagascar. Étude descriptive et théorique (1904)
- Mythes et légendes dʼAustralie. Étude dʼethnographie et de sociologie (1906)
- Les rites de passage. Étude systématique des rites (1909)
- La Formation des légendes (1910)