Arnold Kurr Van Gennep: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Akdar (diskusia | príspevky)
kategórie
formulácia
Riadok 6: Riadok 6:
| Popis = francúzky antropológ, etnológ a religionista
| Popis = francúzky antropológ, etnológ a religionista
| Dátum narodenia = [[23. apríl]] [[1873]]
| Dátum narodenia = [[23. apríl]] [[1873]]
| Miesto narodenia = {{flagicon|Germany}} [[Ludwigsburg]]
| Miesto narodenia = [[Ludwigsburg]], [[Nemecko]]
| Dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|1957|7|5|1873|4|23}}
| Dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|1957|7|5|1873|4|23}}
| Miesto úmrtia = {{flagicon|France}} [[Bourg-la-Reine]]
| Miesto úmrtia = [[Bourg-la-Reine]], [[Francúzsko]]
| Známy vďaka =
| Známy vďaka =
| Známa vďaka =
| Známa vďaka =

Verzia z 17:47, 27. október 2012

Charles-Arnold Kurr Van Gennep
francúzky antropológ, etnológ a religionista
francúzky antropológ, etnológ a religionista
Narodenie23. apríl 1873
Ludwigsburg, Nemecko
Úmrtie5. júl 1957 (84 rokov)
Bourg-la-Reine, Francúzsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Arnold Kurr Van Gennep

Arnold Kurr Van Gennep (* 23. apríl 1873, Ludwigsburg, Nemecko - † 7. máj 1957, Bourg-la-Reine, Francúzsko) bol francúzsky antropológ, etnológ a religionista. Sám sa považoval za etnológa a mnohí bádatelia o ňom hovoria ako o zakladateľovi modernej francúzskej etnológie a predchodcovi funkcionalizmu.

Životopis

Narodil sa v nemeckom Ludwigsburgu, ale od roku 1879 žil vo Francúzsku. Študoval lingvistiku, arabistiku, egyptológiu, sociológiu a dejiny náboženstva tzv. prírodných národov v Paríži na École Pratique des Hautes Études a na École des Langues Orientales. V roku 1897 odišiel do Poľska, kde v Čenstochovej pracoval ako lektor francúzskeho jazyka.

Po návrate do Francúzska v roku 1901 pôsobil sedem rokov v štátnej správe ako tlmočník na francúzskom ministerstve poľnohospodárstva. Na základe prác o totemizme a tabu na Madagaskare z roku 1904 a o austrálskych mýtoch a legendách z roku 1906 získal doktorát na Sorbonne. V roku 1912 využil ponuku na odchod do Švajčiarska, kde bol na univerzite v Neuchâtel menovaný profesorom etnológie. Kvôli svojim kritickým postojom k švajčiarskej neutralite počas 1. svetovej vojny musel po troch rokoch univerzitu opustiť.
Následne pracoval pre francúzsku armádu a krátko pre francúzske ministerstvo zahraničia. Po ukončení tejto služby sa usadil v mestečku Bourg-la-Reine. Tu strávil zvyšok života ako bádateľ na voľnej nohe. [1]

Hlavné myšlienky

Bol ovplyvnený francúzskou sociologickou školou Durkheima. Najväčší ohlas mu priniesla jeho klasifikácia rituálnej dimenzie náboženského života, ktorú podal vo svojom diele Prechodové rituály (Les rites de passage). V tomto diele poskytuje prehľad základných etáp prechodových iniciačných obradov vzťahujúcich sa k zmenám spoločenského statusu alebo k iným dôležitým životným udalostiam v tradičných spoločnostiach. Zmienené štádia, ktoré môžu byť zastúpené obradmi zahrňujú postupne odlúčenie(rites séparation), pomedzie (rites de marge) a prijatie (rites d'aggrégation). V súvislosti s pomedzím hovoril Gennep o liminárnej(prahovej) fáze rituálu (lat. limen-práh) na čo nadviazal neskôr Victor Turner vo svojich dielach o liminarite.[2]

Diela

  • Tabou et totémisme à Madagascar. Étude descriptive et théorique (1904)
  • Mythes et légendes dʼAustralie. Étude dʼethnographie et de sociologie (1906)
  • Les rites de passage. Étude systématique des rites (1909)
  • La Formation des légendes (1910)
  • Manuel de folklore français contemporain. Picard, Paris 1988
  • Les semi-savants

Referencie

  1. Horyna B., Pavlicová H. Dějiny religionistiky:anatologie. Olomouc: Nakladatelství Olomouc, 2001. s. 164.
  2. Budil I. Mýtus, jazyk a kultúrní antropologie. Praha: Triton, 2003. s. 326.