Julius Caesar

Tento článok je o vojvodcovi Rímskej ríše. Je možné že hľadáte článok o autorovi počtárskych tabuliek, ktorý používal pseudonym Julius Caesar.

---

Súbor:Julius caesar.jpg

Busta Júlia Cézara

Gaius Julius Caesar, po slovensky tiež Cézar, (* 12. júl 100 pred Kr. - † 15. marec 44 pred Kr.) bol politik, konzul a jeden z najvýznamnejších vojvodcov Rímskej ríše.

Výzor

Bol vraj vysokej postavy, bielej pleti, súmerných tvarov. Mal pomerne dosť plný obličaj, čierne bystré oči a tešil sa dobrému zdraviu, iba v posledných rokoch z ničoho nič zrazu omdlieval a strhával sa zo spánku. Slávou, ktorú získal v rečníctve a vojenstve, vyrovnal sa najvýznamnejším mužom, alebo ich dokonca prevýšil … vedel majstrovsky narábať zbraňami a jazdiť na koni a bol neuveriteľne vytrvalý, keď mal podstupovať útrapy…

Kariéra

Hlavný článok:Neskorá rímska republika

Do roku 51 pred Kr.

Caesarove Zápisky z vojny Gálii

Hoci pochádzal zo vznešeného rodu, obľubu Ríme si získal tým, že sa priklonil k ľudovej strane. Vrhol sa do politiky a pomaly si začal získavať priazeň rímskeho ľudu. Senát ho vyslal do Hispánie, kde viedol úspešné vojenské organizácie proti keltským kmeňom. Po návrate z Hispánie sa stal konzulom. Bola to najvyššia politická funkcia. Jemu to však nestačilo. Spojil sa s Pompeiom, Crassom a vytvorili triumvirát. Po skončení konzulátu ho poverili správou provincie. Vybral si Galiu. Podmanil si ju úplne a tým chcel dosiahnuť neobmedzenú moc v Ríme.

51 pred Kr. - 45 pred Kr.

Po Crassovej smrti sa senát začal obávať Caesara, preto sa spojil s Pompeiom, čo viedlo k novej občianskej vojne. Rímsky senát žiadal Caesara, aby po skončení správcovstva v Galii, rozpustil légie. Caesar však žiadal, aby tak urobil aj Pompeius. No ten odmietol a roztržka bola dovŕšená. Caesarove oddiely postupovali rýchlo na Rím, kde ich príchod očakávali s napätím. Ale Caesar sa zachoval veľkodušne. Neprenasledoval Pompeia, ale najprv porazil jeho légie v Hispánii. Medzitým Pompeius zorganizoval silnú a dobre vyzbrojenú armádu, takže v bitke pri Dyrrhachiu hladko zvíťazil. Caesar sa s tejto porážky poučil a v ďalšej bitke pri Farsale rozdrvil protivníkove sily. Prenasledoval Pompeia až do Egypta, kde sa ocitol v strede úkladov egyptského kráľovského dvora. Prebiehali tu boje o trón medzi Ptolemaiom XIII. a jeho sestrou Kleopatrou. Caesar sa postavil na stranu Kleopatry, s ktorou prežil aj ľúbostné dobrodružstvo. Keď ju dosadil na trón, odobral sa do Malej Ázie, kde proti Rímu vystúpil pontský kráľ Farnak. S Farnakom rýchlo skoncoval a poslal do Ríma asi najkratšiu vojenskú správu v dejinách: Veni, vidi, vici. (doslova "Prišiel som, videl som, zvíťazil som"). V Afrike porazil Pompeiových prívržencov. Niekoľkým sa však podarilo utiecť do Hispánie. Neskôr však porazil aj tých. Tým sa skončila krvavá občianska vojna.

Koniec republiky (44 pred Kr./31 pred Kr.)

Caesar chcel rôznymi reformami zabezpečiť Rímu veľmocenské postavenie a pre seba miesto prvého muža v štáte. Za týmto cieľom šiel neúprosne. Zástancovia republikánskeho zriadenia sa obávali, že štát chce premeniť na kráľovstvo. Preto proti nemu zosnovali sprisahanie a 15. marca 44 pred Kr. ho v senáte zavraždili. Dostal 23 rán dýkou, z toho jedna bola smrteľná. Tým sa ho optimáti a republikáni zbavili, ale republiku tým neoživili. Vývoj smeroval k vojenskej diktatúre. Vznikol druhý triumvirát (Antonius, Octavianus a Lepidus). Medzi nimi však vznikali nezhody a boje o moc. Roku 31 pred Kr. zvíťazil Octavianus a jeho samovláda ukončila obdobie rímskej republiky. Z republiky sa vyvinulo cisárstvo.

Externé odkazy

• SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok