Objekt ľahkého opevnenia vzor 37: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
EmausBot (diskusia | príspevky)
commons
Riadok 10: Riadok 10:


Veľká časť vybudovaného opevnenia bola v dôsledku [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] a [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] odstúpená v prospech Nemecka a Maďarska. Množstvo objektov bolo na príkaz okupačných správ zničených, aby neslúžili prípadnému odboju.
Veľká časť vybudovaného opevnenia bola v dôsledku [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] a [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] odstúpená v prospech Nemecka a Maďarska. Množstvo objektov bolo na príkaz okupačných správ zničených, aby neslúžili prípadnému odboju.



== Pozri aj ==
== Pozri aj ==
Riadok 17: Riadok 16:
* [[Riaditeľstvo opevňovacích prác]]
* [[Riaditeľstvo opevňovacích prác]]


== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Czechoslovak light pillboxes Model 37}}


{{Výhonok}}
{{Výhonok}}

Verzia z 19:43, 4. november 2012

Ropík na území dnešného Česka
Atypický objekt v Hlohovci

Objekt ľahkého opevnenia vzor 37 alebo ľudovo Ropík (čes. Řopík) je typ železobetónového objektu ľahkého opevnenia budovaného v rámci výstavby česko-slovenského opevnenia štátnej hranice. Ľudové označenie Ropík, resp. Řopík, vzniklo odvodením od skratky Riaditeľstva opevňovacích prác (skrátene ROP/ŘOP), ktoré výstavbu týchto objektov riadilo a zadávalo externým stavebným firmám.

Výstavba

Objekty tohto typu sa stavali v rokoch 19361938 ako súčasť opevnenia hranice ČSR s Nemeckom, Rakúskom, Poľskom a Maďarskom. Nahradili objekty ľahkého opevnenia vzor 36, ktoré sa používali na začiatku výstavby opevnenia v rokoch 1935 a 1936.

Objekty vzoru 37 boli spočiatku postavené v sudetskej oblasti v Čechách a na Morave. Ďalšie neskôr vytvorili vnútrozemské obranné línie  – Liběchovská priečka, Pražská čiara a Vltavská čiara. Na Slovensku boli stavané na úseku od Štúrova paralelne so štátnou hranicou s Maďarskom až po Čop. Línia pokračovala ďalej územím Podkarpatskej Rusi popri rieke Tisa až po mesto Sevľuš, kde dosiahla hraničnú čiaru s Rumunskom.

Veľká časť vybudovaného opevnenia bola v dôsledku Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže odstúpená v prospech Nemecka a Maďarska. Množstvo objektov bolo na príkaz okupačných správ zničených, aby neslúžili prípadnému odboju.

Pozri aj

Iné projekty