László Csatáry: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Rl91 (diskusia | príspevky)
doplnenie +wl +dorbné opravy
Rl91 (diskusia | príspevky)
+ dopl. link na wikisource s textom vyhlášky o zriadení geta v KE
Riadok 26: Riadok 26:
| rok = 1. máj 1944
| rok = 1. máj 1944
| jazyk = po maďarsky
| jazyk = po maďarsky
}} </ref>. Ako jeden z vykonávateľov deportácií sa spolupodieľal na odsune asi 15 700 Židov. Počas deportácii sa podľa viacerých svedectiev očitých svedkov dopustil [[vojnový zločin|vojnových zločinov]]. Bol zodpovedný za [[mučenie]] a popravy väzňov. Osobne sa zúčastnil na fyzických útokoch na civilistov.
}}</ref>. Ako jeden z vykonávateľov deportácií sa spolupodieľal na odsune asi 15 700 Židov. Počas deportácii sa podľa viacerých svedectiev očitých svedkov dopustil [[vojnový zločin|vojnových zločinov]]. Bol zodpovedný za [[mučenie]] a popravy väzňov. Osobne sa zúčastnil na fyzických útokoch na civilistov.


Po vojne prebehlo vyšetrovanie zodpovednosti za likvidáciu geta. Na základe vypočutia svedkov v decembri 1947, ktorí Csatáryho identifikovali, ho súd v neprítomnosti odsúdil [[8. jún]]a [[1948]] na [[trest smrti]]. V roku 1949 utiekol pred právnou zodpovednosťou za svoje činy do [[Kanada|Kanady]], kde sa vydával za Juhoslovana. Usídlil sa v [[Montreal]]e a pracoval ako predajca umeleckých výrobkov. V roku 1955 získal kanadské [[občianstvo]]. V roku [[1997]] mu bolo občianstvo odobraté z dôvodu zadania nepravdivých informácii o jeho pôvode. O mesiac opustil krajinu.
Po vojne prebehlo vyšetrovanie zodpovednosti za likvidáciu geta. Na základe vypočutia svedkov v decembri 1947, ktorí Csatáryho identifikovali, ho súd v neprítomnosti odsúdil [[8. jún]]a [[1948]] na [[trest smrti]]. V roku 1949 utiekol pred právnou zodpovednosťou za svoje činy do [[Kanada|Kanady]], kde sa vydával za Juhoslovana. Usídlil sa v [[Montreal]]e a pracoval ako predajca umeleckých výrobkov. V roku 1955 získal kanadské [[občianstvo]]. V roku [[1997]] mu bolo občianstvo odobraté z dôvodu zadania nepravdivých informácii o jeho pôvode. O mesiac opustil krajinu.


V roku [[2012]] ho vypátrali lovci nacistov v [[Budapešť|Budapešti]] na základe informácií z [[Centrum Simona Wiesenthala|Centra Simona Wiesenthala]]. Napriek tomu štátne orgány v Maďarsku spočiatku vôbec nekonali. Až po tom, čo v júli 2012 britský denník [[The Sun]] uverejnil informácie o mieste jeho pobytu začali maďarské orgány konať a 18. júla 2012 ho vypočúvali.
V roku [[2012]] ho vypátrali lovci nacistov v [[Budapešť|Budapešti]] na základe informácií z [[Centrum Simona Wiesenthala|Centra Simona Wiesenthala]]. Napriek tomu štátne orgány v Maďarsku spočiatku vôbec nekonali. Až po tom, čo v júli 2012 britský denník [[The Sun]] uverejnil informácie o mieste jeho pobytu začali maďarské orgány konať a 18. júla 2012 ho vypočúvali.

== Iné projekty ==
{{projekt|s=Vyhláška o vymedzení geta pre židovské obyvateľstvo mesta Košice|s_štítok=László Csatáry}}


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 19:21, 6. november 2012

László Csatáry
László Csatáry
Narodenie4. marec 1915 (109 rokov)
Mány, Rakúsko-Uhorsko
Známy vďakalikvidácii košického geta
Profesiamaďarský policajný veliteľ
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons László Csatáry

László Csatáry resp. László Csizsik-Csatáry (maďarsky Csizsik-Csatáry László, * 4. marec 1915, Mány, Rakúsko-Uhorsko) je bývalý maďarský policajný dôstojník zodpovedný za násilné deportácie židovského obyvateľstva z Košíc v roku 1944. V roku 1948 bol v Košiciach retribučným ľudovým súdom odsúdený v neprítomnosti na trest smrti.

Život

Csatáry pôsobil počas druhej svetovej vojny ako policajný veliteľ v Košiciach. V roku 1944 bol poverený koncentrovaním židovského obyvateľstva z Košíc a okolia v košickej tehelni a novozriadenom gete. To nechal zriadiť ku 1. máju 1944 v ôsmich uliciach južne od centra mesta a zároveň sa stal jeho veliteľom[1]. Ako jeden z vykonávateľov deportácií sa spolupodieľal na odsune asi 15 700 Židov. Počas deportácii sa podľa viacerých svedectiev očitých svedkov dopustil vojnových zločinov. Bol zodpovedný za mučenie a popravy väzňov. Osobne sa zúčastnil na fyzických útokoch na civilistov.

Po vojne prebehlo vyšetrovanie zodpovednosti za likvidáciu geta. Na základe vypočutia svedkov v decembri 1947, ktorí Csatáryho identifikovali, ho súd v neprítomnosti odsúdil 8. júna 1948 na trest smrti. V roku 1949 utiekol pred právnou zodpovednosťou za svoje činy do Kanady, kde sa vydával za Juhoslovana. Usídlil sa v Montreale a pracoval ako predajca umeleckých výrobkov. V roku 1955 získal kanadské občianstvo. V roku 1997 mu bolo občianstvo odobraté z dôvodu zadania nepravdivých informácii o jeho pôvode. O mesiac opustil krajinu.

V roku 2012 ho vypátrali lovci nacistov v Budapešti na základe informácií z Centra Simona Wiesenthala. Napriek tomu štátne orgány v Maďarsku spočiatku vôbec nekonali. Až po tom, čo v júli 2012 britský denník The Sun uverejnil informácie o mieste jeho pobytu začali maďarské orgány konať a 18. júla 2012 ho vypočúvali.

Iné projekty

Referencie

  1. CSATÁRY, László. Vyhláška o vymedzení geta pre židovské obyvateľstvo mesta Košice. Košice : Tlačiareň Wiko, Košice, 1. máj 1944. (po maďarsky)

Zdroje

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku László Csizsik-Csatáry na anglickej Wikipédii.
  • Burčík, M., 2012, Súd o vine Csatáryho nepochyboval. SME, 27. júl 2012, s. 3