Ľudovít Oelschläger: Rozdiel medzi revíziami
úprava def. |
|||
| Riadok 9: | Riadok 9: | ||
}} |
}} |
||
'''Ľudovít Oelschläger''' ( |
'''Ľudovít Oelschläger''' (resp. ''Ludwig/Lajos Oelschläger'', neskôr známy pod menom '''Lajos Őry''' ({{hun|''vitéz Őry Lajos''}}); * [[5. marec]] [[1896]] [[Košice]] – † [[1. september]] [[1984]] [[Miškovec]]) bol slovenský architekt. Narodil sa v [[Košice|Košiciach]], kde aj do roku [[1938]] pôsobil. Košice boli svojou kultúrno–spoločenskou klímou veľmi blízke [[Budapešť|Budapešti]], kde Oelschläger študoval. Už v prvých fázach jeho tvorby sa spoza štylizovanej tradicionality postupne vynára [[Purizmus (výtvarné umenie a architektúra)|puristicky]] jednoduché pozadie. Bolo to spôsobené jednak vplyvom budapeštianskeho štúdia, ako aj vnímaním expresívnych nemeckých podnetov. Ľudovítovi Oelschlägerovi, ako jednému z mála architektov na [[Slovensko|Slovensku]], vyšla začiatkom tridsiatych rokov útla monografia venovaná jeho práci. V nemčine ju v roku [[1932]] vydal [[Bratislava|bratislavský]] vydavateľ [[Otto Waldes]]. |
||
== Tvorba == |
== Tvorba == |
||
Verzia z 11:55, 7. november 2012
| Ľudovít Oelschläger | |
| slovenský architekt | |
 | |
| Narodenie | 5. marec 1896 Košice, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 1. september 1984 (88 rokov) Miškovec, Maďarsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Ľudovít Oelschläger |
Ľudovít Oelschläger (resp. Ludwig/Lajos Oelschläger, neskôr známy pod menom Lajos Őry (maď. vitéz Őry Lajos); * 5. marec 1896 Košice – † 1. september 1984 Miškovec) bol slovenský architekt. Narodil sa v Košiciach, kde aj do roku 1938 pôsobil. Košice boli svojou kultúrno–spoločenskou klímou veľmi blízke Budapešti, kde Oelschläger študoval. Už v prvých fázach jeho tvorby sa spoza štylizovanej tradicionality postupne vynára puristicky jednoduché pozadie. Bolo to spôsobené jednak vplyvom budapeštianskeho štúdia, ako aj vnímaním expresívnych nemeckých podnetov. Ľudovítovi Oelschlägerovi, ako jednému z mála architektov na Slovensku, vyšla začiatkom tridsiatych rokov útla monografia venovaná jeho práci. V nemčine ju v roku 1932 vydal bratislavský vydavateľ Otto Waldes.
Tvorba
Židovská synagóga a škola, Košice
Medzi Oelschlägerovymi prácami vyniká komplex synagógy a školy v Košiciach (1926 až 1935, Puškinova 3), na ktorom vidieť reprezentačnejší a viac do histórie obrátený variant jeho členenia priečelí. Arkáda s jednoducho obrubenými piliermi tu stráca tradičný vzhľad a oveľa viac pôsobí ako abstraktný rytmus zvislých línii. Atiku lemujú členité lastovičie chvosty - motív neklamne prevzatý z východoslovenskej renesancie.
Ortodoxná synagóga spolu so školou a rituálnym kúpeľom tvorili pôvodne uzavretý areál. Napriek tomu, že projekty jednotlivých budov vznikli súčasne, synagógu postavili skôr než školu. Ešte v roku 1932, keď vyšla publikácia o architektovi Oelschlägerovi, škola nestála. Projekt nesie charakteristické znaky ranej tvorby architekta, kde sa akási rondokubistická štylizácia spája s motívmi historickej, v tomto prípade renesančnej architektúry. Synagóga je založená na pozdĺžnej symetrickej dispozícii, kde hlavný modlitebný priestor lemuje galéria. Dvojposchodové krídlo školy je jednoduchou dvojtraktovou dispozíciou, pôvodne s piatimi triedami na jednom podlaží. V devädesiatych rokoch bolo v priestoroch bývalej izraelitskej školy osemročné evanjelické gymnázium.
Práve v čase, keď Oelschläger projektoval túto budovu, bola vo výstavbe druhom okraji centra mesta pre židovských neológov synagógu (1927, Moyzesova 66). Jej autor, budapeštiansky architekt Lajos Kozma, ju navrhol vo veľkoryso jasnom a monumentálne klasicistickom duchu. Domáci Oelschläger však kompiluje, tak charakteristicky pre perifériu, zmes mnohorakých podnetov, v ktorých sa skrýva väčšia živosť i kontakt s dobovými prúdmi.
Architekt postupne opúšťa historické predlohy na ďalších dielach s menšími nárokmi na tradičný vzhľad. Zostávajú po nich už len stopy ornamentov (interiér Kina Slovan), silne ich transformuje (napríklad plečnikovsky pretvorené nahor sa rozširujúce stĺpy s hlavicami z prehnutého plátu na budove bývalej Obchodnej a priemyselnej komory, dnes VÚB, 1930, Hlavná 112), alebo opakovane formuje okenné šambrány oblého profilu, ktoré plávajú na hladkých fasádach a odkazujú na smelú rondokubistickú dekoratívnosť (Hasičská kasáreň v Košiciach, 1927, Požiarnická 4). Z podobných profilov formuje výrazné horizontálne pásy členiace plochu fasád (priečelie spomínaného Kina Slovan).
Kino Slovan, Košice
Pre viac informácií o budove kina pozri Stará radnica (Košice)
Budovu kina postavili v rámci zadného dvora historického objektu na hlavnom košickom námestí. Napriek stiesnenej priestorovej situácii sa Oelschläger zhostil zadania komplexne a využil pritom aj celý diapazón svojich obľúbených architektonických článkov. Vstup do priestoru kina zvýrazňuje šestica kónicky sa dohora rozširujúcich stĺpov s lucernami namiesto hlavíc, na prvom podlaží sú to prevýšené arkádové okná a priečelie uzatvára vysoká atika s oblúčkovým ornamentom. Na koncentrovanej prehliadke motívov charakteristických pre Oelschlägera možno miestami sledovať podobnosť s dielom slovinského architekta Jože Plečnika.
Sanatórium, Tatranská Polianka
Autorstvo tohto sanatória sa pripisuje Oelschlägerovi, ktorý budovu údajne projektoval v spolupráci s Gedeonom Majunkem. Dnešný odborný liečebný ústav respiračných chorôb a tuberkulózy nesie meno básnika Jiřiho Wolkra, ktorý sa tu za prvej ČSR liečil. Pozostáva z dvoch navzájom prepojených budov. Prvú postavili v duchu hrazdenej tatranskej architektúry pravdepodobne podľa projektu Majunkeho pre miestneho lekára Guhra. Neobvyklá je plochá strecha sčasti s cimburím. Lodžiové časti na južnej fasáde sú drevené, červené a okrové, predstavané pred murovanú konštrukciu. Východnú časť postavili v modernejšom poňatí koncom dvadsiatych rokov. Dispozícia nadväzuje na koncepciu staršej budovy. Izby sú orientované na dve strany, z prízemia je priamy priechod do jedálne medzi oboma budovami, ktorú postavili asi v čase spojenia oboch budov v roku 1934.
Ďalšie realizácie
- Ľudovít Oelschläger: Hasičská kasáreň, Košice, Požiarnická 2-4 (1927-1928)
- Ľudovít Oelschläger: Mestský dom - radnica, Michalovce, Námestie osloboditeľov 30 (1927–1928)
- Ľudovít Oelschläger: Dom JUDr. Ernesta Weisza, Košice, Drevný trh 7 (pred rokom 1932)
- Ľudovít Oelschläger: Dom manželky Ľudovíta Burgera, Košice, Štúrova 21 (pred rokom 1932)
- Ľudovít Oelschläger: Evanjelický kostol, Tornaľa, Námestie SNP 8 (1933)
- Ľudovít Oelschläger: Mestské kúpalisko, Košice, Staničné námestie 5 (1935)
- Ľudovít Oelschläger: Rodinný dom E. K., Košice, Watsonova 25 (1936)
- Ľudovít Oelschläger: Obchodný dom Ignáca Rotha, Košice, Pribinova 6 (1938)
- Ľudovít Oelschläger, M. Kopřiva, R. Brebta, E. Friedmann, J. Sipos: Výstavný areál EXPO Košice, Komenského park 19 (1938)
Zdroje
- Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20.storočí. Slovart, Bratislava, 2002
- Dulla M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Perfekt, Bratislava, 2007
- Matica slovenská, Slovenský biografický slovník, IV. zväzok , Martin 1992
- Arbeiten des Dipl. Ing. Architekt Ludwig Oelschläger Košice. Otto Waldes, Bratislava, 1932
- Priatková, A.: Architektonické osobnosti medzivojnového obdobia Košíc. In: Architektúra a končiace sa storočie. Zborník referátov. Ed. Matúš Dulla. Bratislava, ÚSTARCH SAV, FA STU, SAS 2000.