Pavol Dobšinský: Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 87.197.10.33 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 78.98.200.187 |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 9: | Riadok 9: | ||
|Miesto úmrtia = [[Drienčany]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |
|Miesto úmrtia = [[Drienčany]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |
||
}} |
}} |
||
''' |
'''Pavolko Dobšinský''' (* [[16. marec]] [[1828]], [[Slavošovce]] – † [[22. október]] [[1885]], [[Drienčany]]) bol [[Slovensko|slovenský]] evanjelický [[kňaz]], [[Folklór|folklorista]] a zberateľ ľudovej slovesnosti, ktorý sa radí do obdobia [[Romantizmus|romantizmu]] a je jedným zo [[spisovateľ]]ov štúrovskej generácie. |
||
== Život == |
== Život == |
||
Verzia z 13:41, 15. november 2012
| Pavol Dobšinský | |
 slovenský spisovateľ, folklorista a evanjelický kňaz | |
| Narodenie | 16. marec 1828 Slavošovce, Rakúske cisárstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 22. október 1885 (57 rokov) Drienčany, Rakúsko-Uhorsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Pavol Dobšinský |
Pavolko Dobšinský (* 16. marec 1828, Slavošovce – † 22. október 1885, Drienčany) bol slovenský evanjelický kňaz, folklorista a zberateľ ľudovej slovesnosti, ktorý sa radí do obdobia romantizmu a je jedným zo spisovateľov štúrovskej generácie.
Život
Narodil sa v rodine evanjelického farára. Vzdelanie získal na gymnázium v Rožňave a Miškovci. Od roku 1840 študoval na evanjelickom lýceu v Levoči.
V roku 1850 úspešne doštudoval a zložil farársku skúšku. V rokoch 1848 – 1849 sa pridal k revolučnej armáde a neskôr sa stal vojakom cisárskeho vojska. V roku 1850 – 1852 pôsobil v Levoči ako asistent u evanjelického farára a etnografa. Vďaka svojmu zamestnávateľovi sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti. Od roku 1852 pracoval ako pomocný redaktor v časopise Slovenské pohľady, neskôr pôsobil ako kaplán, v rokoch 1858 – 1861 ako profesor slovenského jazyka a literatúry v Banskej Štiavnici, a napokon sa usadil v Drienčanoch, kde od roku 1861 pôsobil ako farár.
Oženil sa celkom dvakrát – prvý raz si vzal Paulínu Schmidtovú. Jeho druhou družkou sa stala Adela Medvecká-Čajaková, vdova po Jankovi Čajakovi a sestra Terézie Vansovej.
Tvorba
Začiatky jeho literárnej tvorby sa datujú ešte od čias jeho štúdia na evanjelickom lýceu. Už v tej dobe písal básne v intenciách štúrovskej poézie. Boli to najmä ponášky na ľudovú pieseň, vlastenecké a alegorické básne. Sústavne tiež prekladal zo svetovej poézie. V rôznych časopisoch mu postupne vyšli preklady Byrona, Lamartina, Mickiewicza. Vydával rukopisný časopis Holubica, vydával časopis Sokol, recenzoval almanachy Concordia a Lipa. Ako editor sa zaslúžil o vydanie literárnych prác Jánka Čajaka, Jána Bottu či Ľudovíta Kubániho.
Ťažisko jeho činnosti je vo folkloristike. Už ako študent sa zaoberal problematikou ľudovej slovesnosti. Časopisecky publikoval folkloristické štúdie a zhrnul ich do knihy Úvahy o slovenských povestiach (1872). Sústavne zbieral a zapisoval piesne, príslovia, porekadlá, hádanky, hry, obyčaje a povery. Pred publikovaním ich zbavil pôvodnej erotickosti a šťavnatého humoru, vďaka čomu sa ľudové diela (pôvodne určené dospelým) stali obľúbenými a vhodnými medzi detskými čitateľmi. Spolu s A. H. Škultétym zostavili a v roku 1858 – 1861 vydali súbor 64 rozprávok v šiestich zošitoch pod názvom Slovenské povesti. Krátko pred smrťou vydal 90 rozprávok v ôsmich zošitoch pod názvom Prostonárodné slovenské povesti (1880 – 1883). Tieto zbierky sú základným a dodnes reprezentatívnym dielom slovenskej folkloristiky.
Diela
- 1858 / 1861 – Slovenské povesti. Rožňava – Banská Štiavnica
- 1874 – Zborník slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádanok, hier, obyčajov a povier
- 1880 – Prostonárodne obyčaje, povery a hry slovenské
- 1880 / 1883 – Prostonárodne slovenské povesti (8 dielov)
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavol Dobšinský
