Gender (rod)

Gender [vyslov:džender] alebo rod je ekvivalent pojmu (biologické) pohlavie používaný ako výraz pre rozdiel medzi mužmi a ženami zo spoločenského, kultúrneho a psychologického hľadiska. Koncept zaviedla do sociológie Ann Oakleyová v roku 1972. Tento výraz sa (nielen) v spoločenských vedách rýchlo rozšíril.

Rod (angl. gender) pomenováva sociálne konštruované rozdiely medzi ženami a mužmi. Je to súbor vlastností, charakteristík, činností a znakov, ktoré mužom a ženám pripisujeme a s ktorými sa muži a ženy v rôznej miere stotožňujú. Rod sa formuje na základe výchovy, vzdelania, pod vplyvom prostredia, očakávaní, jazyka, vlastných rozhodnutí atď.

Pohlavie (angl. sex) je biologická charakteristika človeka ako muža a ženy identifikovateľná na základe pohlavných orgánov, chromozomálnej a hormonálnej výbavy a druhotných pohlavných znakov.

Rozdiel medzi pohlavím a rodom je zrejmý napr. pri rodení detí. Kým je biologicky podmienené, že rodiť deti môžu len ženy, biológia neurčuje, kto sa o ne má starať a vychovávať ich. Táto úloha sa prisudzuje ženám ako rodová rola.

Gender v sociológii

Gender znamená sociálny a kultúrny význam, ktorý si pripisuje pohlavie. Tento pojem označuje súbor záujmov, vlastností, spôsobov jednania a pod., ktoré sú v určitej spoločnosti pripisované ženám a mužom a súčasne od nich i očakávané. Pojem gender bol zavedený preto, aby sa poukázalo na skutočnosť, že tieto charakteristiky, ktoré su pripisované ženám a mužom nie sú dané biologickým základom ale že sú sociálnou konštrukciou.

Podľa R.W. Connell sa dichotómne delenie na mužské a ženské prejavuje vo všetkých sférach a vnímame ho ako prirodzené. Maskulita a feminita nie sú striktne dané prírodou ale oboje musíme chápať ako tvorené vonkajším prostredím, sociálnymi normami a tlakom autorít. Psychologický výskum ukazuje, že väčšina z nás kombinuje oboje, maskulitné i feminné charakteristiky. Gender nemôžeme chápať ako spoločenské rozdiely medzi mužmi a ženami. Gender je skôr štruktúra sociálnych vzťahov a set praktík, ktorý prenáša reproduktívne rozdiely medzi telami do sociálnych procesov.

G. Šmausová tvrdí, že k rodovým rozdielom v správaní nevedú ľudí prírodné znaky ale práve špecifická socializácia k mužským a ženským roliam. Práve samotná socializácia zohráva dôležitú úlohu v reprodukovaní genderových očakávaní, charakteristík, praktík a stereotypov. Jedinci sa tieto stereotypy a „správne chovania“ učia už od narodenie, na základe svojho biologického pohlavia. Pričom samotný gender pohlavie nemá. Muži a ženy nemajú odlišné vlastnosti, skôr si vyberajú zo setu vlastností a rôznou mierou tieto vlastnosti i zdieľajú.

Rodové stereotypy

Rodové stereotypy sú zjednodušené, nerealistické obrazy „mužskosti” a „ženskosti”, idealizované a očakávané vzory, ktoré nás sprevádzajú vo všetkých oblastiach života. Svojou reprodukciou utvárajú zdanie prirodzenosti a samozrejmosti. Sú tvorené a udržiavané pomocou:

• sociálnych štruktúr ako sú rodina, výchova a vzdelanie
• kultúrou – tradíciami, predstavami a zvykmi, náboženstvom
• médiami a jazykom

Rodové stereotypy sú teda určité normy, ktorých dodržiavaním vytvárame dojem „normality“. Ich porušovaním sa človek vystavuje sa riziku odsúdenia až označenia za „nenormálneho“. Rodové stereotypy zabraňujú slobodne sa rozhodovať aj v dôležitých životných rozhodnutiach ako je výber štúdia a povolania, z ktorých mnohé sú považované za „výlučne ženské“ a „výlučne mužské“. V priebehu dejín sa obsah rodových stereotypov menil s ohľadom na spoločenské zmeny vo vzťahoch medzi ženami a mužmi. Napriek tomu sú naďalej hlavnou príčinou udržiavania nerovného vzťahu medzi mužmi a ženami a vytvárajú východisko pre rodovú diskrimináciu, ktorá vedia prevažne k znevýhodňovaniu žien. Sú však škodlivé aj pre samotných mužov (vytvárajú tlak na úlohu vyživovatela rodiny a neprejavovanie citov, vedú k zvýšenému výskytu niektorých ochorení medzi mužmi ako i k vyššiemu počtu samovrážd).

Striktne stanovené a obmedzujúce očakávania a normy v súvislosti s rodom vytvárajú východisko pre rodovú diskrimináciu. Uzatvárajú mužov a ženy do hraníc obmedzujúcich možnosti slobodnej sebarealizácie, rozvoja individuálnych záujmov a schopností. Bez uvoľnenia týchto hraníc nie je možné dosiahnutie rodovej rovnosti ani individuálna realizácia životných snov a plánov.

Rodová diskriminácia zahŕňa aj diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie. Rodové stereotypy v sebe zahŕňajú aj presvedčenie, že ženy a muži musia byť zásadne odlišní práve preto, aby sa vzájomne dopĺňali. Tento stereotyp vylučuje možnosť rovnocenných a hodnotných vzťahov medzi ľuďmi rovnakého pohlavia, ktoré sú však pre inak sexuálne orientovaných ľudí každodennou realitou ich partnerských vzťahov.

Hlavné štruktúry v modernom systéme genderových vzťahov podľa Connella

1.Vzťahy moci Patriarchálna moc, ktorá nebola len spôsobom priamej kontroly žien jednotlivými mužmi ale bola tiež realizovaná pomocou štátu.

2.Vzťahy produkcie = „Sexuálne delenie práce“ bolo prvou štruktúrou genderu, ktorá bola identifikovaná spoločenskou vedou. Celá ekonomická sféra(kde je práca platená a ide o profit) je kultúrne definovaná ako mužský svet, kým domáci život(kde je práca robená z lásky a jej produkty sú darom) je definovaný ako ženský svet. Domáca práca a kariérna práca sa uskutočňujú v rozdielnych sociálnych vzťahoch a majú rozdielny kultúrny význam.

3.Emocionálne vzťahy Hlavnou sférou emocionálnych vzťahov je sexualita. Západná sexualita je organizovaná podľa genderu- rozdelenie na heterosexuálne a homosexuálne vzťahy je pre nás natoľko dôležité, že rozoznávame heterosexuálnych a homosexuálnych ľudí a niektorí biológovia hľadajú homosexuálny gén aby túto sexualitu vysvetlili.

4.Symbolické vzťahy „Mužské“ aj „ženské“ obsahuje v sebe veľa kultúrnych znakov, symbolov a obsahov, ktoré nie sú podmienené biologickým pohlavím. Genderový symbolizmus sa vyskytuje nielen v jazyku a písaní ale i v obliekaní, mejkape, gestikulácií, fotografii, filme, a pod.

Symbolické násilie- P.Bourdieu

V spoločnosti sa súčasne reprodukujú i genderové nerovnosti. Ako tvrdí P. Bourdieu v svojom diele Nadvláda mužov, sociálne vzťahy nadvlády prechádzajú do tiel a vzniká sociálne diferencované telo buď mužského alebo ženského rodu. Muži sú na strane vonkajšieho, verejného a vysokého, kým ženy na strane vnútorného, nízkeho a krivého. V spoločnosti sa odohráva symbolické násilie, čo znamená, že ovládaný subjekt nemôže inak než vládnúceho uznávať, pretože mechanizmy, ktoré používa na odpor voči tomuto násiliu majú spoločné- ako napríklad genderovaný jazyk. Tým pádom dochádza k princípu tragickej logiky, keď zbrane slabých sú vždy len zbrane slabých.

Literatúra

• Connell, R.W. (2002): Gender. Cambridge: Polity Press
• Šmausová, G. (2002): Proti tvrdošíjné představě o ontické povaze gender a pohlaví. In: Sociální studia 7, 2002, FSS MU, Brno
• Bourdieu, P. (2000): Nadvláda mužů. Praha: Karolinum
• Renzetti, C. M., Curran, D.J. (2003): Ženy, muži a společnost. Praha: Karolinum

Externé odkazy

• Stránka o rodovej rovnosti
• Glosár pojmov Aspektu
• [1]
• Gender rovné príležitosti
• Ružový a modrý svet