Alamani: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Makecat-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.3) (robot Pridal: af, als, an, ar, bg, br, bs, ca, cs, cv, cy, da, el, en, eo, es, eu, fi, fr, fy, gl, hr, hu, id, it, ja, jv, ka, ko, la, lt, mk, ms, nds-nl, nl, nn, no, pl, pt, ro, ru, sh, simple, sl, sq, sr, sv, th, tl, tr, uk, vi, zh
d formulácia
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Alamannien Hochburgund ca 1000.png|thumb|Ríša Alamánov v 10. storočí]]
[[Súbor:Alamannien Hochburgund ca 1000.png|thumb|Ríša Alamánov v 10. storočí]]
'''Alamáni''' bol zväz germánskych kmeňov [[Svébi|svébskeho]] pôvodu historicky doložený od [[3. storočie|3. storočia]]. Alamáni obývali [[Labe|polabskú]] oblasť, ktorá sa rozprestierala od [[Meklenbursko-Predpomoransko|Meklenburska]] po [[Čechy]]. Odtiaľto podnikali výboje na horný [[Rýn]] a do [[Podunajsko|Podunajska]]. Vybojovali početné bitky s [[Rimania (staroveký národ)|Rimanmi]], prenikli aj na územie dnešného Talianska. Pri meste ''Mediolanum'' (dnešné [[Miláno]]) ich porazil cisár Gallienus.
'''Alamáni''' bol zväz germánskych kmeňov [[Svébi|svébskeho]] pôvodu historicky doložený od [[3. storočie|3. storočia]]. Alamáni obývali [[Labe|polabskú]] oblasť, ktorá sa rozprestierala od [[Meklenbursko-Predpomoransko|Meklenburska]] po [[Čechy]]. Odtiaľto podnikali výboje na horný [[Rýn]] a do [[Podunajsko|Podunajska]]. Vybojovali početné bitky s [[Rimania (staroveký národ)|Rimanmi]], prenikli aj na územie dnešného Talianska. Pri meste ''Mediolanum'' (dnešné [[Miláno]]) ich porazil cisár [[Gallienus]].


V roku [[357]] ich porazil cisár [[Julián Apostata]] pri sídle ''Argentoratum'' (dnešný [[Strasbourg]]).
V roku [[357]] ich porazil cisár [[Julián Apostata]] pri sídle ''Argentoratum'' (dnešný [[Strasbourg]]).


Kmeňový zväz Alamánov dosiahol v [[5. storočie|5. storočí]] rozvoj na území dnešného juhozápadného [[Nemecko|Nemecka]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarska]].<!-- tu treba upresniť aký rozvoj dosiahol -->
Kmeňový zväz Alamánov sa v [[5. storočie|5. storočí]] usadil a rozmnožil na území dnešného juhozápadného [[Nemecko|Nemecka]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarska]].


V období [[496]] - [[497]] boli pod nadvládou [[Frankovia|Frankov]], pričom až v roku [[536]] boli definitívne podrobení.
V období [[496]] - [[497]] boli pod nadvládou [[Frankovia|Frankov]], pričom až v roku [[536]] boli definitívne podrobení.


Archeologické nálezy v súvislosti s Alamánmi sa vyskytujú v horizonte 5. až 8. storočia. Boli odkryté pohrebiská ([[Hailfingen]], [[Schretzheim]], [[Mengen]]), početné vidiecke sídla a opevnené hradiská ([[Glauberg]]).
Archeologické nálezy v súvislosti s Alamánmi sa vyskytujú v horizonte 5. až [[8. storočie|8. storoči]]a. Boli odkryté pohrebiská ([[Hailfingen]], [[Schretzheim]], [[Mengen]]), početné vidiecke sídla a opevnené hradiská ([[Glauberg]]).


==Zdroj==
==Zdroj==

Verzia z 20:16, 29. november 2012

Ríša Alamánov v 10. storočí

Alamáni bol zväz germánskych kmeňov svébskeho pôvodu historicky doložený od 3. storočia. Alamáni obývali polabskú oblasť, ktorá sa rozprestierala od Meklenburska po Čechy. Odtiaľto podnikali výboje na horný Rýn a do Podunajska. Vybojovali početné bitky s Rimanmi, prenikli aj na územie dnešného Talianska. Pri meste Mediolanum (dnešné Miláno) ich porazil cisár Gallienus.

V roku 357 ich porazil cisár Julián Apostata pri sídle Argentoratum (dnešný Strasbourg).

Kmeňový zväz Alamánov sa v 5. storočí usadil a rozmnožil na území dnešného juhozápadného Nemecka a Švajčiarska.

V období 496 - 497 boli pod nadvládou Frankov, pričom až v roku 536 boli definitívne podrobení.

Archeologické nálezy v súvislosti s Alamánmi sa vyskytujú v horizonte 5. až 8. storočia. Boli odkryté pohrebiská (Hailfingen, Schretzheim, Mengen), početné vidiecke sídla a opevnené hradiská (Glauberg).

Zdroj

  • Encyklopédia archeológie, Bohuslav Novotný a kol. Obzor, 1986, strana 35

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alamani