Badínsky prales: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d formulácia
Chmee2 (diskusia | príspevky)
→‎Referencie: {{Commons|Category:Badínsky prales}}
Riadok 69: Riadok 69:


== Referencie ==
== Referencie ==
{{Commons|Category:Badínsky prales}}
{{Referencie}}
{{Referencie}}



Verzia z 10:02, 5. december 2012

Badínsky prales

Badínsky prales, alebo tiež „Kulisovo“, je národná prírodná rezervácia v katastrálnom území obce Badín v Banskobystrickom kraji na strednom Slovensku.

Prales je situovaný v Kremnických vrchoch,[1] v oblasti Slovenské stredohorie[2] a tiahne sa v okolí Badínskeho potoka, asi 5 km ZSZ smerom od obce. Nadmorská výška územia je v rozmedzí 620 až 1025 m n. m., s rozlohou 153,46 ha,[1] pričom výmera pralesa v najprísnejšom stupni ochrany je 30,03 ha, s ochranným pásmom 123,43 ha.[3] Prevažujú expozície severné, severozápadné a severovýchodné.[4] Pôvodne bola táto národná prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1913, takže patrí medzi najstaršie chránené lokality na Slovensku. Ochranné pásmo bolo niekoľkokrát rozšírené.[1] Badínsky prales je v Generele nadregionálneho ÚSES SR centrom nadregionálneho biocentra Laurín, a tiež súčasťou jadrového územia NECONET.[2]

Dejiny

Informačná tabuľa

V roku 1908 prikázal uhorský minister poľnohospodárstva spracovať zoznam prírodných pamiatok Uhorska. V roku 1913 ministerstvo pôdohospodárstva v Budapešti vyhlásilo Badínsky prales za prísnu rezerváciu s výmerou 20,51 ha. V roku 1974 bolo ochranné pásmo rozšírené na výmeru 30,70 ha s ochranným pásmom v šírke asi 100 m pozdĺž hraníc chráneného územia. 1. mája 2002 bola stanovená výmera vlastného územia národnej prírodnej rezervácie na 30,03 ha a rozšírenie ochranného pásma na výmeru 123,43 ha [2]. V súčasnosti má teda rozlohu 153,46 ha.[1]

Geomorfológia a geológia

Geologické podložie sa skladá najmä z vulkanitov Kremnických vrchov, z tufov a aglomerátov pyroxenických andenzitov, v strede západnej časti môžme nájsť tufityy, a kompaktný andezit tvorí ostrovček v strednej časti.[4] V severozápadnej časti sú tufitické siltovce a pieskovce.[2] V juhozápadnej časti pralesa vystupujú na povrch zvyšky lávového prúdu , ktorý sa prejavuje ako skalné steny, stĺpy a previsy. Na strmších svahoch môžno vidieť blokoviská a suťoviská.[1] V okolí Badínskeho potoka sa nachádzajú sedimentárne horniny riečneho pôvodu.[2]

Pedológia

Kambizeme prevládajú nad andozemami. Pozdĺž vodného toku sa nachádzajú fluvizeme.[2] Na území rezervácie sa vyskytujú typické hnedé pôdy, stredne hlboké až hlboké, slabohumózne až humózne , so značným podieľom humusu ; rankrové stredne hlboké hnedé pôdy, ktoré sú silne skeletnaté; a paternia oglejená. Fyziologická hĺbka hnedej slabohumóznej, stredne hlbokej pôdy, je obmedzená na približne 45 cm, a z tohto dôvodu koreňový systém nepreniká až do tufitových vrstiev, čo zrejme v minulosti zapríčinilo vyvrátenie niektorých drevín pralesa.[4]

Pôdy boli tvorené na báze andezitu, veľmi bohaté na živiny, podobne ako v bukových pralesoch východných Karpát. Tieto pôdy upravujú plochý tvar koreňa buku. Vysoká rozdieľnosť priebehu nekromasy v rámci vývojového cyklu je daná významným nárastom jedle, a tiež vyvrátením vitálnych bukov na základe ich plytkého zakorenenia a klimatických zmien, najmä náhleho nárazového vetra.[5] Pôdy su náchylné k erózii mierne až stredne.[2]

Hydrológia

Územím preteká Badínsky potok s dvoma prítokmi, táto časť patrí do povodia Hrona. Nad pralesom sa nachádza tiež Badínsky vodopád, ktorý je často navštevovaný turistami.

Badínsky potok
Pohľad na údolie Badínskeho potoka

Klimatické pomery

Badínsky prales sa nachádza v chladnej klimatickej oblasti. Na základe klimaticko-geografického členenia je táto oblasť zaraďovaná do klimaticko-geografického typu s horskou klímou, typická je malá Teplotná inverzia a vlhké až veľmi vlhké podnebie.[2] Priemerná ročná teplota je približne 5,5 až 6,0 °C, priemerný úhrn ročných zrážok 850 až 900 mm.[4] Dĺžka vegetačného obdobia je 120–140 dní a doba trvania snehovej pokrývky 140–150 dní v roku.[2]

Vegetácia

Podľa fytocenologického členenia patrí toto územie do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale) do obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum).[2] Nachádza sa tu až 16 lesných typov. Vegetácia má charakter pôvodného zmiešaného lesa, ale nájdeme tu bohate zastúpené aj druhy podhorského a horského stupňa.[1]

V ochrannom pásme na lesných biotopoch bolo zistených 140 druhov cievnatých rastlín, z toho 34 drevín a 106 bylín. Z bylín dominujú mesačnica trváca (Lunaria rediviva), bažanka trváca (Mercurialis perennis), pakost smradľavý (Geranium robertianum), lipkavec marinkový (Galium odoratum), hluchavník žltý (Galeobdolon luteum), ostružina srstnatá (Rubus hirtus), zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera), papraď samčia (Dryopteris filix–mas), papradka samičia (Athyrium filix–femina).[2]

Lesy

Národná prírodná rezervácia Badínsky prales je v zmysle platného lesného hospodárskeho plánu so stavom k 1. januáru 1999 situovaná v lesnom hospodárskom celku Badín a lesnom užívateľskom celku Lesy Badín.V ochrannom pásme prevažujú hospodárske lesy - 78,8 %, na zvyšných 21,2 % pripadajú lesy osobitného určenia (pôvodné ochranné pásmo).[2]

Okolo 70% Badínskeho pralesa patrí do lesa typu skupiny kvetnatá, alebo typicka bučina (Fagetum typicum).[5] Dominujúcou drevinou je buk lesný (Fagus sylvatica 58%), jedľa biela (Abies alba 21 %), smrek obyčajný (Picea abies 10%) (gloncak). Vysoké zastúpenie majú aj javor horský (Acer pseudoplatanus), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) a brest horský (Ulmus glabra).[2] Na kalamitných plochách rastú aj vŕba rakytová (Salix caprea), topoľ osikový (Populus tremula) a jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia) [6]

Na východnej strane prežívajú porasty ktorých vek sa odhaduje na viac ako 75 rokov. Prevládajú tu dvojetážové, dokonca trojetážové porasty.[2]

Živočíchy

Zastúpené sú všetky skupiny živočíchov, ale zaujímavé sú najmä druhy európskeho významu, kam patria obojživelníky kunka žltobruchá (Bombina variegata), mlok karpatský (Triturus montandoni), cicavce rys ostrovid (Lynx lynx), netopier veľkouchý (Myotis bechstei), netopier obyčajný (Myotis myotis), medveď hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus), ale aj hmyz fúzač alpský ( Rosalia alpina/Boros schneideri)[1]. Bohaté zastúpenie majú aj vtáky, najmä spevavce, sovy a ďatle.

Ochrana prírody

Papraď samčia
Mladý ihličnan

Badínsky prales je vďaka svojmu prírodnému bohatstvu navrhnutý do NATURY 2000, čiže do sústavy chránených území členských krajín Európskej únie, a teda je územím európskeho významu, s cieľom ochrany ohrozených a vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov a ich biotopov. Hlavným dôvodom na zaradenie do zoznamu NATURA 2000 je prítomnosť biotopov, ktoré sú predmetom ochrany:

  • 8220 Silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou
  • 9130 Bukové a jedľové kvetnaté lesy
  • 9180 Lipovo-javorové sutinové lesy

a druhov, ktoré sú predmetom ochrany:

Na základe stupňa ochrany prírody je územie rezervácie rozdelené na zónu A a zónu B:

  • Zóna AVlastné územie pralesa - piaty, najvyšší, stupeň ochrany so spoločenstvami bukového lesného vegetačného stupňa, ktoré sú súvisle vyvinuté len v dôsledku prírodných faktorov, a to do štádia klimaxového lesa. Sú to lesy s veľmi vysokou stabilitou a prebieha tu prirodzený autoregulačný proces. Je to územie bez vplyvu antropogénnej činnosti na vývojové a rastové procesy, a bez ľudských zásahov ostane aj v budúcnosti. Dôležité je rešpektovanie prírodných zákonitostí.
  • Zóna BSúčasné ochranné pásmo NPR Badínsky prales – štvrtý stupeň ochrany, sem patria lesy, ktoré majú prevažne prirodzené drevinové zloženie, ale v minulosti boli už cielene obhospodarované. Je tu 16 lesných typov, niekde má väčší výskyt smrek, ktorý ako nepôvodná drevina bude postupne redukovaný. Tiež tu možno nájsť spoločenstvá lúk, a to vlhkomilné, vo východnej časti, alebo mezofilné lúčne spoločenstvá. V súčasnosti je hlavným cieľom vytvoriť štruktúru blízku charakteru vlastného územia pôvodného pralesa, tak aby následne mohli byť zaradené do zóny A, a tiež obnovenie prírodných procesov. Na lúčnych spoločenstvách by mala prebehnúť sekundárna sukcesia drevín.[1]

V rámci navrhovaných opatrení je dôležitým aj usmerňovanie návštevnosti územia.[7] Samovoľný vstup do pralesa je zakázaný, možný je len pre odborné exkurzie so sprievodcom z Lesov SR, Štátnej ochrany prírody SR, Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, alebo iných vedecko-výskumných inštitúcií. Pohyb mimo náučného chodníka v 5. stupni ochrany sa považuje za priestupok, ktorý môže byť pokutovaný.[8]

Správcom územia je CHKO Poľana.[7]

Badínsky prales je tiež jedným z kandidátov na zápis na zoznam Svetového prírodného dedičstva UNESCO [2].

Referencie

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Badínsky prales
  1. a b c d e f g h i Natura 2000 Sústava chránených území členských krajín Európskej únie [http://www.sopsr.sk/natura/doc/inf_brozury/Badinsky_prales.pdf
  2. a b c d e f g h i j k l m n o Peter Glončák, Posúdenie prirodzenosti drevinového zloženia ochranného pásma NPR Badínsky prales [http://www.tuzvo.sk/files/LF-KF/Diplomovka_s_prilohou_B.pdf
  3. Pralesy Slovenska [http://www.pralesy.sk/component/oblasti/?id=14&task=view
  4. a b c d Š. Korpeľ, Pralesy Slovenska. Najucelenejšia publikácia o slovenských pralesoch z pera jedného z najväčších odborníkov na problematiku stredoeurópskych prirodzených lesov [http://pralesy.sk/images/stories/core/kniznica/studijne_materialy/korpel_pralesy%20slovenska.pdf
  5. a b M. SANIGA, J. P. SCHÜTZ, Relation of dead wood course within the development cycle of selected virgin forests in Slovakia, JOURNAL OF FOREST SCIENCE, 48, 2002 (12): 513–528 [http://www.agriculturejournals.cz/publicFiles/55889.pdf
  6. Technická univerzita vo Zvolene 2009, ACTA FACULTATIS FORESTALIS ZVOLEN Slovakia, Jozef Zrak, Peter Jaloviar: Svetelné pomery v bukovom prírodnom lese NPR Badín, str. 59.
  7. a b ŠOP SR, Natura 2000, popis lokality Badínsky prales [http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&sec=5&kod=SKUEV0044
  8. Oficiálna stránka obce Badín,Badínsky prales [http://www.obecbadin.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=31&Itemid=62

Súradnice: 48° 41′ 26″ s.š., 19° 03′ 02″ v.d.