Tiger džungľový: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 75: Riadok 75:
Jeho pôvodné rozšírenie siahalo od Turecka a Kaukazu cez strednú a východnú Áziu a Čínu až po Kóreu, vyskytoval sa tiež aj na [[Sumatra|Sumatre]], [[Jáva|Jáve]] a [[Bali]]. Na mnohých miestach bol však vyhubený a jeho rozšírenie je dnes ostrovkovité.
Jeho pôvodné rozšírenie siahalo od Turecka a Kaukazu cez strednú a východnú Áziu a Čínu až po Kóreu, vyskytoval sa tiež aj na [[Sumatra|Sumatre]], [[Jáva|Jáve]] a [[Bali]]. Na mnohých miestach bol však vyhubený a jeho rozšírenie je dnes ostrovkovité.


Súčasné rozšírenie zahrňuje ostrovkovité populácie v [[India|Indii]], [[Bangladéš]]i a [[Barma|Barme]] ([[tiger indický]]), polostrov zadnej Indie ([[tiger indočínsky]]), časť ruského ďalekého východu a hraničná oblasť s Čínou ([[tiger ussurijský]]), niektoré časti Sumatry ([[tiger sumatriansky]]) a niektoré oblasti v Číne ([[tiger čínsky]]).
Súčasné rozšírenie zahrňuje ostrovkovité populácie v [[India|Indii]], [[Bangladéš]]i a [[Barma|Barme]] ([[tiger indický]]), polostrov zadnej Indie ([[tiger indočínsky]]), časť ruského ďalekého východu a hraničná oblasť s Čínou ([[tiger sibírsky]]), niektoré časti Sumatry ([[tiger sumatriansky]]) a niektoré oblasti v Číne ([[tiger čínsky]]).


Tigre celkom vymizli z [[Turecko|Turecka]], [[Ázia|Ázie]] a takmer z celej [[Čína|Číny]]. Súčasné rozšírenie je iba malým zlomkom pôvodného počtu, udáva sa že početnosť vo voľnej prírode nepresahuje 3 500 kusov a má klesajúce tendencie, pričom na začiatku [[20. storočia]] žilo iba v Ázii viac ako 100 000 tigrov. Dnes sú už tri poddruhy úplne vyhubené a na pokraji vyhynutia je tiger čínsky a v blízkej dobe to čaká aj tigra indického a sumatrianskeho. Dramatický pokles sa zatiaľ vyhýba tigrovi indočínskemu, aj keď je dosť možné, že tento fakt vyplýva z nedostatku informácii. Jediným poddruhom, ktorého ochrana je úspešná je tiger sibírsky.
Tigre celkom vymizli z [[Turecko|Turecka]], [[Ázia|Ázie]] a takmer z celej [[Čína|Číny]]. Súčasné rozšírenie je iba malým zlomkom pôvodného počtu, udáva sa že početnosť vo voľnej prírode nepresahuje 3 500 kusov a má klesajúce tendencie, pričom na začiatku [[20. storočia]] žilo iba v Ázii viac ako 100 000 tigrov. Dnes sú už tri poddruhy úplne vyhubené a na pokraji vyhynutia je tiger čínsky a v blízkej dobe to čaká aj tigra indického a sumatrianskeho. Dramatický pokles sa zatiaľ vyhýba tigrovi indočínskemu, aj keď je dosť možné, že tento fakt vyplýva z nedostatku informácii. Jediným poddruhom, ktorého ochrana je úspešná je tiger sibírsky.

Verzia z 15:07, 9. december 2012

Tiger
Tiger džungľový
Tiger indický (Panthera tigris tigris)
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Panthera tigris
Linnaeus, 1758
Synonymá
tiger pásavý
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Tiger (iné názvy: tiger pásavý, lat. Panthera tigris) je cicavec z čeľade mačkovité (Felidae), jedna zo štyroch veľkých mačiek rodu Panthera.

Taxonómia

Na veľkej ploche výskytu existuje 9 zoogeografických rás alebo poddruhov (z toho sú pravdepodobne tri od druhej polovice 20. storočia vyhynuté), ktoré sa navzájom líšia veľkosťou, sfarbením, dĺžkou srsti a kostrovými znakmi:

Poznámka: Zastaralý, významovo nepresný názov druhu "tiger džungľový", zavedený nešťastne do slovenského zoologického názvoslovia, by sa nemal používať. Veď aké džungle obýva sibírsky poddruh?)

Opis

Telo je zo strán sploštené a štíhle, je to evolučné prispôsobenie sa životu v hustých lesných a pralesných porastoch. Tak isto jeho zafarbenie, ktoré je na prvý pohľad veľmi nápadné, robí tigra v prírode takmer neviditeľným a napodobňuje hru svetla a tieňov prelínajúcich sa rastlinstvom. Pohlavné rozdiely sú hlavne vo veľkosti. Samice sú až o jednu tretinu menšie než samce. Hlava samcov je mohutnejšia a širšia a má výraznejšiu a predĺženejšiu srsť na tvári.

  • Hmotnosť: 65 – 300 kg
  • Dĺžka tela: 140 – 350 cm
  • Dĺžka chvostu: 60 – 85 cm
  • Výška v kohútiku: 125 cm
  • Sociabilita: Samotár
  • Status: Ohrozený

Ekológia

Tiger bengálsky v Disney's Animal Kingdom (video)

Tigre obývajú lesnaté prostredia od tropických oblastí dažďových pralesov až po sibírsku tajgu, kde v zime klesajú teploty pod −30 až −40 °C. S vysokou snežnou pokrývkou. Vystupujú do 3 000 – 4 000 metrov nad morom. Na stromy tigre nešplhajú, alebo iba v zriedkavých prípadoch, iba si na nich obrusujú pazúry. Na rozdiel od iných mačkovitých šeliem tigre milujú vodu a radi sa v nej kúpu. Vedia výborne plávať a sú schopné prekonávať aj niekoľko kilometrové prekážky. Teritórium tigra môže mať niekoľko stoviek ale aj tisíce km2, každý jedinec má svoje teritórium v ktorom nestrpí prítomnosť iného zvieraťa (dravca, konkurenciu). Teritória samcov však susedia s niekoľkými teritóriami samíc. Svoje teritórium si označujú močom, výlučkami potných žliaz a odieraním kôry zo stromov. Tigre žijú samotársky, iba v období rozmnožovania sa na niekoľko dní obe pohlavia stretávajú, ale po spárení sa vracajú späť do svojich teritórií. K rozmnožovaniu môže dochádzať po celý rok, ale väčšina pôrodov prebieha práve na jar. Gravidita trvá 93 – 110 dní.

Samice rodia vo vhodných úkrytoch, ktoré vznikajú z vyvrátených stromov alebo pod skalnými prevismi väčšinou 2 až 3 mláďatá. Výnimočne ich však môže mať až šesť. Tie sú slepé, oči sa im otvárajú až v treťom týždni. Samica ich kojí až pol roka. Mláďatá ostávajú so svojou matkou až dva roky, kedy sa učia loviť a naplno využívať svoje vrodené inštinkty. Po tomto období sa mláďatá osamostatňujú. Väčšina mláďat sa však dospelosti nedožije. Pohlavne dospievajú v treťom roku života. Vo voľnej prírode sa dožívajú cez 20 rokov.

Tiger je výborný lovec, veľkú časť jeho potravy tvoria divoké prasatá, jelene, antilopy a iné väčšie kopytníky. Ku koristi sa zakráda alebo na ňu striehne v úkryte a potom z blízka vyrazí, ale jeho úspešnosť nieje veľmi vysoká, udáva sa, že úspešný je každý desiaty lov. Väčšie zvieratá chytí mohutnými špičiakmi za krk a labami ich strhne na zem, kde im zlomí väz, alebo ich uškrtí. Korisť potom odtiahne do úkrytu, kde sa k nej ešte niekoľko dní vracia. Na jedenkrát je schopný požiť až 30 kg potravy, ktorú potom trávi niekoľko dní. V dobe krízy požíva aj menšie živočíchy ako sú hlodavce, obojživelníky a dokonca aj hmyz. Na lov vychádza za včasného rána alebo v podvečer, ale na miestach kde nieje prenasledovaný vychádza z úkrytu aj cez deň. V prírode tiger nemá prirodzených nepriateľov, okrem človeka. Výnimočne sa môže stať obeťou rôznych psovitých šeliem (napr. vlk). Dostatočne veľká svorka týchto asi 15 kilogramov vážiacich psovitých šeliem dokáže tigra uštvať. Sám si z veľkých zvierat netrúfne iba na slona a na nosorožca.

Rozšírenie

Jeho pôvodné rozšírenie siahalo od Turecka a Kaukazu cez strednú a východnú Áziu a Čínu až po Kóreu, vyskytoval sa tiež aj na Sumatre, Jáve a Bali. Na mnohých miestach bol však vyhubený a jeho rozšírenie je dnes ostrovkovité.

Súčasné rozšírenie zahrňuje ostrovkovité populácie v Indii, Bangladéši a Barme (tiger indický), polostrov zadnej Indie (tiger indočínsky), časť ruského ďalekého východu a hraničná oblasť s Čínou (tiger sibírsky), niektoré časti Sumatry (tiger sumatriansky) a niektoré oblasti v Číne (tiger čínsky).

Tigre celkom vymizli z Turecka, Ázie a takmer z celej Číny. Súčasné rozšírenie je iba malým zlomkom pôvodného počtu, udáva sa že početnosť vo voľnej prírode nepresahuje 3 500 kusov a má klesajúce tendencie, pričom na začiatku 20. storočia žilo iba v Ázii viac ako 100 000 tigrov. Dnes sú už tri poddruhy úplne vyhubené a na pokraji vyhynutia je tiger čínsky a v blízkej dobe to čaká aj tigra indického a sumatrianskeho. Dramatický pokles sa zatiaľ vyhýba tigrovi indočínskemu, aj keď je dosť možné, že tento fakt vyplýva z nedostatku informácii. Jediným poddruhom, ktorého ochrana je úspešná je tiger sibírsky.

Zaujímavosti

V populácii tigrov sa častejšie ako u iných mačkovitých šeliem vyskytujú ľudožrúti, čo sú väčšinou staré, choré alebo poranené zvieratá, ktoré stratili prirodzený rešpekt pred človekom a pre ktoré je človek ľahkou korisťou. Proti útočiacemu tigrovi má človek bez zbrane len veľmi malú, alebo až žiadnu šancu. A tiež z tohto dôvodu boli tigre často zabíjané. Udáva sa, že najhorší ľudožravý tiger mal na svedomí až niekoľko stoviek obetí.

Ďalším a určite závažnejším dôvodom zabíjania tohto jedinečného dravca je pytliacky lov a to hlavne pre tigrí kožuch, ktorý je obľúbeným materiálom pre výrobu módnych doplnkov. Taktiež tigrie pazúry a kosti, ktoré sú používané pri liečebných procedúrach tradičnej čínskej medicíny. Hodnota tigra na čiernom trhu je približne 50 tisíc dolárov.

Iné projekty

Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link GA Šablóna:Link GA Šablóna:Link GA