Centrálna nervová sústava: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.3) (Robot: Zmena is:Miðtaugakerfið na is:Miðtaugakerfi |
d r2.7.3) (robot Pridal: arc:ܛܟܣܐ ܓܝܕܝܐ ܩܢܛܪܘܢܝܐ |
||
Riadok 23: | Riadok 23: | ||
[[ar:الجهاز العصبي المركزي]] |
[[ar:الجهاز العصبي المركزي]] |
||
[[arc:ܛܟܣܐ ܓܝܕܝܐ ܩܢܛܪܘܢܝܐ]] |
|||
[[ast:Sistema nerviosu central]] |
[[ast:Sistema nerviosu central]] |
||
[[be:Цэнтральная нервовая сістэма]] |
[[be:Цэнтральная нервовая сістэма]] |
Verzia z 06:24, 16. december 2012
Centrálna nervová sústava (v skratke často CNS) alebo ústredná nervová sústava alebo centrálny nervový systém je hlavné nervové riadiace centrum vyšších organizmov. Skladá sa z dvoch základných súčastí: mozgu a miechy. K centrálnej nervovej sústave sa často priraďujú niektoré zmyslové orgány, a to z dôvodu spoločného embryonálneho vývoja – zrak, sluch, čuch a centrum rovnováhy. S orgánmi ju spája sústava obvodových nervov.
CNS riadi motorické reakcie organizmu, koordinuje pohyb a rovnováhu, nesie centrá životne dôležitých funkcií (dýchanie, krvný obeh, hlad, smäd), závisí od nej pamäť, učenie a celé vedomie človeka.
V stavbe CNS môžeme pozorovať 2 druhy nervového tkaniva:
- sivá hmota – tvoria ju telá neurónov
- biela hmota – tvoria ju výbežky neurónov
Mozog a miecha majú na svojom povrchu 3 obaly – pleny (meningy):
- cievnatka (pia mater) – pokrýva priamo povrch mozgu a miechy
- pavúčnica (arachnoidea) – stredný obal, v ktorom sú sieťovito usporiadané vlákna
- tvrdá plena (dura mater) – vonkajší obal, kt. prilieha ku kostiam lebky a cez záhlavový otvor prechádza do tvrdej pleny miechy
Medzi pavúčnicou a cievnatkou je mozgovomiechový mok (liquor cerebro-spinalis), ktorý má podobné zloženie ako krvná plazma, ale neobsahuje bielkoviny.