Sokol myšiar

Sokol myšiar
Sokol myšiar
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa) Skupina Dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) Chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) Stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň Štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) Vtáky (Aves) Podtrieda (subclassis) Pravé vtáky (Ornithurae) Nadrad (superordo) Letce (Neognathae) Rad (ordo) Dravce (Falconiformes) Podrad (subordo) Sokoly (Falcones) Čeľaď (familia) Sokolovité (Falconidae) Rod (genus) Sokol (Falco) Druh (species) Sokol myšiar (F. tinnunculus)
Vedecký názov
Falco tinnunculus Linnaeus, 1758
Rozšírenie v Europe zelene=celoročne, žlte=v lete
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Sokol myšiar alebo pustovka obyčajná (ľudovo pustovka, lat. Falco tinnunculus) je dravec z čeľade sokolovitých. Spolu s myšiakom lesným patria k najrozšírenejším dravcom v strednej Európe. Často obýva mestské obydlia a je známy svojim typickým strmhlavým letom.

Poznávacie znaky

Sokol myšiar (Falco tinnunculus), vľavo samička, vpravo dole samček s typickým tmavým bodkovaním

Rozpätie krídel: 75 cm
Váha: Samec 160 – 220 g; Samica 200 – 250 g
Na perí sokola myšiara je možné pozorovať výrazný pohlavný dimorfizmus (samček vyzerá inak ako samička). Najvýraznejší rozdiel medzi samčekom a samičkou je v sfarbení hlavy. Samček má svetlosivé operenie hlavy, kým samičky hnedé. Samci majú okrem toho na hrdzavom chrbte malé čierne kosoštvorcové škvrny, na každom pierku jednu. Chvost a koreň chvosta sú tiež svetlosivé. Na konci chvosta je čierny pruh s bielou obrubou. Spodná čast je krémovo svetlá a veľmi jemne hnedo fľakatá alebo pruhovaná. Brucho a spodná čast krídel je skoro biela. Dospelá samička má tmavohnedé sfarbenie na chrbte. Na rozdiel od samčeka je hnedá aj predná strana a je pokrytá priečnymi pásmi s výraznym pruhom. Aj spodná strana je tmavšia ako u samčeka a viac fľakatá. Mladé sokoly sa perím podobajú skôr na samičku. Ich krídla sú však okrúhlejšie a kratšie ako u dospelých jedincov. Okrem toho majú na okrajoch bielu obrubu. U oboch pohlaví je chvost zaoblený, pretože vonkajšie perá sú kratšie ako stredové. Nohy sú sýto žlté, pazúry čierne.

Falco tinnunculus

Potrava a lov

Živí sa hlavne myšami a hrabošmi, občas menšími druhmi vtákov a v lete aj veľkým hmyzom a žabami. Bolo dokázané, že sokol myšiar vidí ultrafialové žiarenie. Vďaka tomu vie rozoznať močové stopy okolo nôr hlodavcov, pretože od moču sa toto žiarenie silne odráža. Hraboše, myši a iné hodavce si označujú cestičky močom a fekáliami, takže sokoly myšiare môžu počas letu monitorovať veľkú plochu biotopu. Sokol myšiar loví na otvorených priestranstvách. Korisť hľadá pri tzv. trepotavom lete (pri ktorom vyvíja krídlami rovnakú rýchlosť, akou proti nemu fúka vietor, takže stojí na mieste vo vzduchu) asi 10 – 20 metrov nad zemou. Keď zahliadne korisť,prudko sa za ňou spustí k zemi so stiahnutými krídlami.

Rozmnožovanie

Sokol myšiar-letiaci samec (Falco tinnunculus)

Tak ako ostatné sokoly, ani myšiare si hniezdo nestavajú. Využívajú staré hniezda po väčších vtákoch, výklenky v stenách vysokých budov a kostolných veží. Stáva sa aj, že zahniezdia na balkóne panelákového bytu. Do hniezda samica znesie 4 – 6 vajíčok. Sedí na nich 28 – 30 dní. Po vyliahnutí samica mláďatá ešte 8 dní zahrieva, počas ďalších ôsmych dní ich zahrievať postupne prestáva. Vo veku 30 dní mláďatá opúšťajú hniezdo, rodičia ich ale ešte nejaký čas prikrmujú.

Iné projekty

Commons

Wikidruhy

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sokol myšiar
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sokol myšiar