Neopozitivizmus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 00:28, 21. december 2012

Neopozitivizmus = novopozitivizmus = novopozitivistická škola je súčasný filozofický smer.

Novopozitivisti sú logickí empiristi a scientisti. Novopozitivizmus si získal veľké zásluhy jednak v oblasti formálnologického výskumu, jednak v oblasti metodológie a teórie vedy. Najznámejšou skupinou predstaviteľov neopozitivizmu bol Viedenský krúžok.

Základom celého novopozitivizmu je tvrdenie, že poznanie a veda sa opierajú o skúsenosť, pričom novopozitivizmus odlišuje zmyslové údaje skúsenosti, poskytujúce vedenie o reálnom svete v procese pociťovania a vnímania, od formálnych a axiomatických formulácií tohto vedenia. Novopozitivizmus analyzuje metódy, kvalifikáciu kritérií, argumentáciu a istotu poznania a snaží sa skonštruovať formálne a axiomaticky dokonalý teoretický systém. Logické princípy považuje za nezávislé od skúsenosti, za tautológie, ktoré sú pravidlami gramatického charakteru, slúžiacimi na formulovanie už známeho. Filozofia sa tak v prvom prístupe novopozitivizmu javila ako logická syntaktika.

Novopozitivizmus vyčleňuje oproti axiomatickej formálnej vede reálnu vedu, ktorej zdrojom sú fakty obsiahnuté vo vetách opisujúcich skúsenosť zvaných protokolárne vety.

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

@@ Riadok 3: / Riadok 3: @@
 Novopozitivisti sú logickí [[empirizmus|empiristi]] a scientisti. Novopozitivizmus si získal veľké zásluhy jednak v oblasti formálnologického výskumu, jednak v oblasti metodológie a teórie vedy. Najznámejšou skupinou predstaviteľov neopozitivizmu bol [[Viedenský krúžok]].
-Základom celého novopozitivizmu je tvrdenie, že [[poznanie]] a [[veda]] sa opierajú o [[skúsenosť]], pričom novopozitivizmus odlišuje zmyslové údaje skúsenosti, poskytujúce vedenie o reálnom svete v procese pociťovania a vnímania, od formálnych a axiomatických formulácií tohto vedenia. Novopozitivizmus analyzuje metódy, kvalifikáciu kritérií, [[argument]]áciu a istotu poznania a snaží sa skonštruovať formálne a axiomaticky dokonalý teoretický systém. Logické princípy považuje za nezávislé od skúsenosti, za [[tautológia|tautológie]], ktoré sú pravidlami gramatického charakteru, slúžiacimi na formulovanie už známeho. [[Filozofia]] sa tak v prvom prístupe novopozitivizmu javila ako logická syntaktika.
+Základom celého novopozitivizmu je tvrdenie, že [[poznanie]] a [[veda]] sa opierajú o [[skúsenosť]], pričom novopozitivizmus odlišuje zmyslové údaje skúsenosti, poskytujúce vedenie o reálnom svete v procese pociťovania a vnímania, od formálnych a axiomatických formulácií tohto vedenia. Novopozitivizmus analyzuje metódy, kvalifikáciu kritérií, [[argument (logika)|argumentáciu]] a istotu poznania a snaží sa skonštruovať formálne a axiomaticky dokonalý teoretický systém. Logické princípy považuje za nezávislé od skúsenosti, za [[tautológia (tradičná logika)|tautológie]], ktoré sú pravidlami gramatického charakteru, slúžiacimi na formulovanie už známeho. [[Filozofia]] sa tak v prvom prístupe novopozitivizmu javila ako logická syntaktika.
 Novopozitivizmus vyčleňuje oproti axiomatickej formálnej vede reálnu vedu, ktorej zdrojom sú fakty obsiahnuté vo vetách opisujúcich skúsenosť zvaných protokolárne vety.