Julius Caesar: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
YurikBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: vi:Julius Caesar Zmenil: jbo:iulius.kaisar
IW-BOT (diskusia | príspevky)
d robot: štylistické, typografické a kódové korekcie
Riadok 12: Riadok 12:


=== Do roku 51 pred Kr. ===
=== Do roku 51 pred Kr. ===
[[Image:Commentarii de Bello Gallico.jpg|thumb|240px|Caesarove [[Zápisky z vojny Gálii]]]]
[[Obrázok:Commentarii de Bello Gallico.jpg|thumb|240px|Caesarove [[Zápisky z vojny Gálii]]]]
Hoci pochádzal zo vznešeného rodu, obľubu [[Staroveký Rím|Ríme]] si získal tým, že sa priklonil k ľudovej strane. Vrhol sa do politiky a pomaly si začal získavať priazeň rímskeho ľudu. [[Senát]] ho vyslal do Hispánie, kde viedol úspešné vojenské organizácie proti keltským kmeňom. Po návrate z Hispánie sa stal konzulom. Bola to najvyššia politická funkcia. Jemu to však nestačilo. Spojil sa s Pompeiom, [[Crassus|Crassom]] a vytvorili [[triumvirát]]. Po skončení konzulátu ho poverili správou provincie. Vybral si [[Galia|Galiu]]. Podmanil si ju úplne a tým chcel dosiahnuť neobmedzenú moc v Ríme.
Hoci pochádzal zo vznešeného rodu, obľubu [[Staroveký Rím|Ríme]] si získal tým, že sa priklonil k ľudovej strane. Vrhol sa do politiky a pomaly si začal získavať priazeň rímskeho ľudu. [[Senát]] ho vyslal do Hispánie, kde viedol úspešné vojenské organizácie proti keltským kmeňom. Po návrate z Hispánie sa stal konzulom. Bola to najvyššia politická funkcia. Jemu to však nestačilo. Spojil sa s Pompeiom, [[Crassus|Crassom]] a vytvorili [[triumvirát]]. Po skončení konzulátu ho poverili správou provincie. Vybral si [[Galia|Galiu]]. Podmanil si ju úplne a tým chcel dosiahnuť neobmedzenú moc v Ríme.


=== 51 pred Kr. - 45 pred Kr. ===
=== 51 pred Kr. - 45 pred Kr. ===


Po Crassovej smrti sa senát začal obávať Caesara, preto sa spojil s Pompeiom, čo viedlo k novej občianskej vojne. Rímsky senát žiadal Caesara, aby po skončení správcovstva v Galii, rozpustil légie. Caesar však žiadal, aby tak urobil aj [[Pompeius]]. No ten odmietol a roztržka bola dovŕšená. Caesarove oddiely postupovali rýchlo na Rím, kde ich príchod očakávali s napätím. Ale Caesar sa zachoval veľkodušne. Neprenasledoval Pompeia, ale najprv porazil jeho légie v Hispánii. Medzitým Pompeius zorganizoval silnú a dobre vyzbrojenú armádu, takže v [[bitka pri Dyrrhachiu|bitke pri Dyrrhachiu]] hladko zvíťazil. Caesar sa s tejto porážky poučil a v ďalšej [[bitka pri Farsale|bitke pri Farsale]] rozdrvil protivníkove sily. Prenasledoval Pompeia až do [[Egypt]]a, kde sa ocitol v strede úkladov egyptského kráľovského dvora. Prebiehali tu boje o trón medzi [[Ptolemaius XIII.|Ptolemaiom XIII.]] a jeho sestrou [[Kleopatra|Kleopatrou]]. Caesar sa postavil na stranu Kleopatry, s ktorou prežil aj ľúbostné dobrodružstvo. Keď ju dosadil na trón, odobral sa do Malej Ázie, kde proti Rímu vystúpil pontský kráľ [[Farnak]]. S Farnakom rýchlo skoncoval a poslal do Ríma asi najkratšiu vojenskú správu v dejinách: ''Veni, vidi, vici.'' (doslova "Prišiel som, videl som, zvíťazil som"). V Afrike porazil Pompeiových prívržencov. Niekoľkým sa však podarilo utiecť do Hispánie. Neskôr však porazil aj tých. Tým sa skončila krvavá občianska vojna.
Po Crassovej smrti sa senát začal obávať Caesara, preto sa spojil s Pompeiom, čo viedlo k novej občianskej vojne. Rímsky senát žiadal Caesara, aby po skončení správcovstva v Galii, rozpustil légie. Caesar však žiadal, aby tak urobil aj [[Pompeius]]. No ten odmietol a roztržka bola dovŕšená. Caesarove oddiely postupovali rýchlo na Rím, kde ich príchod očakávali s napätím. Ale Caesar sa zachoval veľkodušne. Neprenasledoval Pompeia, ale najprv porazil jeho légie v Hispánii. Medzitým Pompeius zorganizoval silnú a dobre vyzbrojenú armádu, takže v [[bitka pri Dyrrhachiu|bitke pri Dyrrhachiu]] hladko zvíťazil. Caesar sa s tejto porážky poučil a v ďalšej [[bitka pri Farsale|bitke pri Farsale]] rozdrvil protivníkove sily. Prenasledoval Pompeia až do [[Egypt]]a, kde sa ocitol v strede úkladov egyptského kráľovského dvora. Prebiehali tu boje o trón medzi [[Ptolemaius XIII.|Ptolemaiom XIII.]] a jeho sestrou [[Kleopatra|Kleopatrou]]. Caesar sa postavil na stranu Kleopatry, s ktorou prežil aj ľúbostné dobrodružstvo. Keď ju dosadil na trón, odobral sa do Malej Ázie, kde proti Rímu vystúpil pontský kráľ [[Farnak]]. S Farnakom rýchlo skoncoval a poslal do Ríma asi najkratšiu vojenskú správu v dejinách: ''Veni, vidi, vici.'' (doslova „Prišiel som, videl som, zvíťazil som“). V Afrike porazil Pompeiových prívržencov. Niekoľkým sa však podarilo utiecť do Hispánie. Neskôr však porazil aj tých. Tým sa skončila krvavá občianska vojna.


=== Koniec republiky (44 pred Kr./31 pred Kr.) ===
=== Koniec republiky (44 pred Kr./31 pred Kr.) ===
Riadok 25: Riadok 25:
{{wikiquote}}
{{wikiquote}}
* {{spsh|gaius.htm}}
* {{spsh|gaius.htm}}

[[Kategória:Narodenia v 100 pred Kr.]]
[[Kategória:Úmrtia v 44 pred Kr.]]
[[Kategória:Staroveký Rím]]


{{Link FA|fi}}
{{Link FA|fi}}
{{Link FA|he}}
{{Link FA|he}}
{{Link FA|sr}}
{{Link FA|sr}}

[[Kategória:Narodenia v 100 pred Kr.]]
[[Kategória:Úmrtia v 44 pred Kr.]]
[[Kategória:Staroveký Rím]]


[[ar:يوليوس قيصر]]
[[ar:يوليوس قيصر]]

Verzia z 11:11, 3. september 2006

Tento článok je o vojvodcovi Rímskej ríše. Je možné že hľadáte článok o autorovi počtárskych tabuliek, ktorý používal pseudonym Julius Caesar.


Súbor:Julius caesar.jpg
Busta Júlia Cézara

Gaius Julius Caesar, po slovensky tiež Cézar, (* 12. júl 100 pred Kr. - † 15. marec 44 pred Kr.) bol politik, konzul a jeden z najvýznamnejších vojvodcov Rímskej ríše.

Výzor

Bol vraj vysokej postavy, bielej pleti, súmerných tvarov. Mal pomerne dosť plný obličaj, čierne bystré oči a tešil sa dobrému zdraviu, iba v posledných rokoch z ničoho nič zrazu omdlieval a strhával sa zo spánku. Slávou, ktorú získal v rečníctve a vojenstve, vyrovnal sa najvýznamnejším mužom, alebo ich dokonca prevýšil … vedel majstrovsky narábať zbraňami a jazdiť na koni a bol neuveriteľne vytrvalý, keď mal podstupovať útrapy…

Kariéra

Hlavný článok:Neskorá rímska republika

Do roku 51 pred Kr.

Caesarove Zápisky z vojny Gálii

Hoci pochádzal zo vznešeného rodu, obľubu Ríme si získal tým, že sa priklonil k ľudovej strane. Vrhol sa do politiky a pomaly si začal získavať priazeň rímskeho ľudu. Senát ho vyslal do Hispánie, kde viedol úspešné vojenské organizácie proti keltským kmeňom. Po návrate z Hispánie sa stal konzulom. Bola to najvyššia politická funkcia. Jemu to však nestačilo. Spojil sa s Pompeiom, Crassom a vytvorili triumvirát. Po skončení konzulátu ho poverili správou provincie. Vybral si Galiu. Podmanil si ju úplne a tým chcel dosiahnuť neobmedzenú moc v Ríme.

51 pred Kr. - 45 pred Kr.

Po Crassovej smrti sa senát začal obávať Caesara, preto sa spojil s Pompeiom, čo viedlo k novej občianskej vojne. Rímsky senát žiadal Caesara, aby po skončení správcovstva v Galii, rozpustil légie. Caesar však žiadal, aby tak urobil aj Pompeius. No ten odmietol a roztržka bola dovŕšená. Caesarove oddiely postupovali rýchlo na Rím, kde ich príchod očakávali s napätím. Ale Caesar sa zachoval veľkodušne. Neprenasledoval Pompeia, ale najprv porazil jeho légie v Hispánii. Medzitým Pompeius zorganizoval silnú a dobre vyzbrojenú armádu, takže v bitke pri Dyrrhachiu hladko zvíťazil. Caesar sa s tejto porážky poučil a v ďalšej bitke pri Farsale rozdrvil protivníkove sily. Prenasledoval Pompeia až do Egypta, kde sa ocitol v strede úkladov egyptského kráľovského dvora. Prebiehali tu boje o trón medzi Ptolemaiom XIII. a jeho sestrou Kleopatrou. Caesar sa postavil na stranu Kleopatry, s ktorou prežil aj ľúbostné dobrodružstvo. Keď ju dosadil na trón, odobral sa do Malej Ázie, kde proti Rímu vystúpil pontský kráľ Farnak. S Farnakom rýchlo skoncoval a poslal do Ríma asi najkratšiu vojenskú správu v dejinách: Veni, vidi, vici. (doslova „Prišiel som, videl som, zvíťazil som“). V Afrike porazil Pompeiových prívržencov. Niekoľkým sa však podarilo utiecť do Hispánie. Neskôr však porazil aj tých. Tým sa skončila krvavá občianska vojna.

Koniec republiky (44 pred Kr./31 pred Kr.)

Caesar chcel rôznymi reformami zabezpečiť Rímu veľmocenské postavenie a pre seba miesto prvého muža v štáte. Za týmto cieľom šiel neúprosne. Zástancovia republikánskeho zriadenia sa obávali, že štát chce premeniť na kráľovstvo. Preto proti nemu zosnovali sprisahanie a 15. marca 44 pred Kr. ho v senáte zavraždili. Dostal 23 rán dýkou, z toho jedna bola smrteľná. Tým sa ho optimáti a republikáni zbavili, ale republiku tým neoživili. Vývoj smeroval k vojenskej diktatúre. Vznikol druhý triumvirát (Antonius, Octavianus a Lepidus). Medzi nimi však vznikali nezhody a boje o moc. Roku 31 pred Kr. zvíťazil Octavianus a jeho samovláda ukončila obdobie rímskej republiky. Z republiky sa vyvinulo cisárstvo.

Externé odkazy

Wikicitáty
Wikicitáty
Wikicitáty obsahujú zbierku citátov súvisiacich s:
  • SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok

Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA