Rehoľa kazateľov

Svätý Dominik. Neznámy autor zo 14. storočia.

Rehoľa (bratov) kazateľov (lat. Ordo Praedicatorum, skratka OP), hovorovo rehoľa dominikánov alebo dominikáni, je katolícky žobravý rehoľný rád, ktorý založil v 13. storočí svätý Dominik Guzmán a jeho vznik potvrdil v roku 1216 pápež Honorius III. a dal mu meno „Bratia kazateľov“. Riadi sa regulou sv. Augustína, doplnenou vlastnými ustanoveniami. Po prvýkrát v dejinách cirkvi sa z poverenia pápeža stala integrálnou súčasťou života nejakého rádu služba vyhradená biskupom – kázanie Božieho slova. Rád mal biskupom pomáhať tým, že im poskytoval spoločenstvo vzdelaných a pripravených kazateľov.

Heslami dominikánov sú: "Veritas" (Pravda) a "Contemplata aliis tradere" (Rozjímané odovzdať iným).

Sv. Dominik

Pochádzal zo Španielska, narodil sa okolo r. 1170 v Kastilii, v dedine Caleruega. V mladosti najskôr študoval u svojho strýka arcikňaza, potom navštevoval katedrálnu školu v Palencii, kde sa učil slobodné umenia a teológiu. V r. 1215 založil spoločenstvo kazateľov, ktorí mali vyučovať ľud vo viere a obracať bludárov.

Dominikáni podnietili rozvoj náboženského života v Európe vo vrcholnom stredoveku. V prvom rade sa zameriavali na boj s v tom čase rozšírenou sektoukatarov, prostredníctvom kázní v ľudovom jazyku. Povedľa boja proti zmieneným bludným náukám boli tiež dominikáni neskôr zapojení pápežom Gregorom IX. (1227 - 1241) do služieb inkvizície, ktorej zriadeniu predchádzali horlivé vystúpenia práve v radoch dominikánov, požadujúce očistenie cirkvi od všetkých bludárov. Obeťami ich praktík sa okrem iných stali aj Jana z Arku, Giordano Bruno či Jan Hus.

Predpoklad pre ich činnosť videl Dominik v dôkladnom štúdiu teológie. Rád sa sústredil na kázanie právd viery podporovaných modlitbou a štúdiom, dôveryhodnosť života v chudobe, vytváranie spoločenstva a na misijné poslanie. Vzhľadom na to, že hlavným zameraním rádu je kazateľstvo, pozostáva hlavne z kňazov.

V Anglicku a v niektorých iných krajinách sa im hovorí aj Black Friars (čierni bratia) kvôli čiernemu „cappa“ alebo plášťu, ktorý nosia cez biele habity. Odev dominikánov okrem toho pozostáva zo škapuliara a kapucne a z koženého opaska na ktorom je vľavo zavesený pätnásťdesiatkový ruženec.

Mníšky

Misionári mali ako svoj oporný bod kláštor v Prouille, ktorý bol Dominikom založený pre ženy v r. 1216, aby tu mohli slúžiť „svätému kázaniu“ modlitbou a pokáním. Riadia sa regulou sv. Augustína a vlastnými konštitúciami. Dominikánky sú zamerané iba na kontemplatívny život. Mnoho bratov bolo viazaných starostlivosťou o potreby ženských kláštorov, ale keďže na jej vykonávanie bolo neustále vyžadovaných viac bratov, Svätý stolec ich zbavil tejto funkcie. Len dva kláštory – v Prouille a sv. Sixta v Ríme mali mať právo na starostlivosť, zo strany bratov. Členky ostatných konventov mohli nosiť habit a riadiť sa rehoľou, ale nemali vyžadovať pomoc od dominikánov. V Ríme sa Dominik venoval reforme tamojších ženských kláštorov, ale popritom nezabúdal ani na kazateľské pôsobenie, predovšetkým v severnom Taliansku.

Už po štyroch rokoch pôsobenia rádu kapitula zastupovala 25 kláštorov asi s troma stovkami rehoľníkov. Prenikali už aj k národom, ktorým kresťanstvo ešte nebolo hlásané. Dominik ešte nejakú dobu pokračoval v kazateľskej službe, ale vyčerpanie a choroba ho zbavili síl. Koncom júna sa vrátil do bolonského kláštora, kde 6. augusta 1221 zomrel. Pohrebné obrady viedol kardinál Hugolín, jeho priateľ a podporovateľ, ktorý ho neskôr, už ako pápež Gregor IX., v r. 1234 kanonizoval.

Litaratúra

• ČERNUŠÁK Tomáš; PROKOP Augustin; NĚMEC Damián. Historie Dominikánů v českých zemích. Krystal OP: Praha, 2001. ISBN 80-85929-50-3
• FISCHER-WOLLPERT Rudolf. Malý teologický slovník: přehled papežů. Praha: Zvon, 1995. ISBN 8071131245
• DIAN Daniel; JUDÁK Viliam. Každý deň so svätými Spolok svätého Vojtecha: Trnava 2007 ISBN 978-80-7162-679-4
• KOUDELKA Vladimír J. Dominik: zvěstování Božího slova. Sursum: Tišnov, 1992, ISBN 80-901038-4-7.
• HINNEBUSCH William A. Dějiny Řádu kazatelů. Praha: Krystal OP, 2002, ISBN 80-85929-54-6
•  "Dominikáni : Dominikánska rehoľa (OP)." In: Ján Babjak: Rehole a kongregácie na Slovensku. 1. vydanie. Trnava : Dobrá kniha, 1998, s. 48-51. ISBN 80-7141-183-3
• "Řád bratří kazatelů - dominikáni." In: ŘEHOLNÍ ŽIVOT V ČESKÝCH ZEMÍCH : Řeholní řády a kongregace, sekulární instituty a společnosti apoštolského života v České republice. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 1997. 59-63 s. EDICE ENCYKLOPEDIE. ISBN 80-7192-222-6
• "Mníšky kazateľského rádu (OP)." In: Ján Babjak: Rehole a kongregácie na Slovensku. 1. vydanie. Trnava : Dobrá kniha, 1998, s. 157-160. ISBN 80-7141-183-3
• "Mnišky Kazatelského řádu - klauzurové dominikánky." In: ŘEHOLNÍ ŽIVOT V ČESKÝCH ZEMÍCH : Řeholní řády a kongregace, sekulární instituty a společnosti apoštolského života v České republice. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 1997. 124-127 s. EDICE ENCYKLOPEDIE. ISBN 80-7192-222-6
• "Dominikánky : Kongregácia sestier dominikánok (OP)." In: Ján Babjak: Rehole a kongregácie na Slovensku. 1. vydanie. Trnava : Dobrá kniha, 1998, s. 52-55. ISBN 80-7141-183-3

Pozri aj

• Zoznam generálnych predstavených Rehole kazateľov

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rehoľa kazateľov

Externé odkazy

• Rehoľa kazateľov na Slovensku