Racionalizmus (filozofia): Rozdiel medzi revíziami
d robot Odobral: en:Rationalism,tr:Akılcılık,it:Razionalismo,da:Rationalisme (strongly connected to sk:Rozumové poznanie) |
d wikilinky |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Racionalizmus''' je stanovisko rozumu, súbor filozofických smerov, ktoré do centra svojej pozornosti stavajú rozličné |
'''Racionalizmus''' je stanovisko rozumu, súbor filozofických smerov, ktoré do centra svojej pozornosti stavajú rozličné |
||
druhy rozumu (ratio), myslenie a um, racionalitu a logické usporiadanie vecí. Po nábehoch k objektivistickému racionalizmu v antike dochádza k systematizácii vlastného, subjektivistického racionalizmu v [[17. storočie|17. storočí]] a v [[18. storočie|18. storočí]], a to najmä v dielach [[Descartes|Descarta]], [[Baruch Spinoza|Spinozu]], [[Leibniz]] |
druhy rozumu (ratio), myslenie a um, racionalitu a logické usporiadanie vecí. Po nábehoch k objektivistickému racionalizmu v antike dochádza k systematizácii vlastného, subjektivistického racionalizmu v [[17. storočie|17. storočí]] a v [[18. storočie|18. storočí]], a to najmä v dielach [[Descartes|Descarta]], [[Baruch Spinoza|Spinozu]], [[Gottfried Wilhelm Leibniz|Leibniza]] a [[Christian Wolff|Ch. Wolffa]]. [[Pascal]], ako aj empiristi [[John Locke]], [[David Hume|Hume]], [[Etienne Bonnot de Condillac|Condillac]] proti racionalizmu bojovali. O prekonanie protirečenia medzi racionalizmom a empirizmom sa vo svojej koncepcii kriticizmu zaslúžil [[Immanuel Kant|Kant]]. [[Johann Gottlieb Fichte|Fichte]], [[Schelling]], [[Hegel]] sa opäť vracajú k objektivistickému racionalizmu či presnejšie k panlogizmu. |
||
Plne racionalistický je [[historický materializmus]], [[pozitivizmus]], [[pragmatizmus]] a od týchto filozofií závislé |
Plne racionalistický je [[historický materializmus]], [[pozitivizmus]], [[pragmatizmus]] a od týchto filozofií závislé |
||
Riadok 9: | Riadok 9: | ||
Za racionalizmus možno považovať každú doktrínu, ktorá z metafyzického hľadiska vyhlasuje, že nič neexistuje bez dôvodu a teda že nič nie je nepochopiteľné rozumom. |
Za racionalizmus možno považovať každú doktrínu, ktorá z metafyzického hľadiska vyhlasuje, že nič neexistuje bez dôvodu a teda že nič nie je nepochopiteľné rozumom. |
||
Podľa M. Lemckeovej je racionalizmus [[ |
Podľa M. Lemckeovej je racionalizmus [[názor|stanoviskom]] v [[teória poznania|teórii poznania]], ktoré vychádza z [[názor]]u, že ''ratio'', [[rozum]], [[myslenie]] ako protiklad zmyslového vnímania je jediným vychodiskom a zárukou platného poznania. Iba určenia, ktoré pochádzajú z myslenia, sú zárukou spoľahlivého a istého vedenia o súcne, ktoré nepodlieha zmenám, ani náhodnému vzniku a zániku - na rozdiel od rozmanitych možností zmyslových klamov. |
||
==Externé odkazy== |
==Externé odkazy== |
Verzia z 01:37, 8. január 2013
Racionalizmus je stanovisko rozumu, súbor filozofických smerov, ktoré do centra svojej pozornosti stavajú rozličné druhy rozumu (ratio), myslenie a um, racionalitu a logické usporiadanie vecí. Po nábehoch k objektivistickému racionalizmu v antike dochádza k systematizácii vlastného, subjektivistického racionalizmu v 17. storočí a v 18. storočí, a to najmä v dielach Descarta, Spinozu, Leibniza a Ch. Wolffa. Pascal, ako aj empiristi John Locke, Hume, Condillac proti racionalizmu bojovali. O prekonanie protirečenia medzi racionalizmom a empirizmom sa vo svojej koncepcii kriticizmu zaslúžil Kant. Fichte, Schelling, Hegel sa opäť vracajú k objektivistickému racionalizmu či presnejšie k panlogizmu.
Plne racionalistický je historický materializmus, pozitivizmus, pragmatizmus a od týchto filozofií závislé alebo nimi ovplyvnené myšlienkové smery súčasnosti: marxizmus, novopozitivizmus, logicizmus, fyzikalizmus.
Racionalizmus je spôsobom myslenia osvietenstva a zdieľa jeho optimizmus, pokiaľ verí v bezhraničné možnosti ľudského poznania. Racionalizmus uznáva iba dočasne, nie však principiálne neriešiteľné problémy. V poosvietenskom období sa výrazne stavala proti racionalizmu romantika, iracionalizmus ( Schopenhauer, Kierkegaard, Maine de Biran, Nietzsche) a filozofia života ( Bergson, Dilthey), hoci nezriedka a nechcene v ňom sami neprestali väziť.
Za racionalizmus možno považovať každú doktrínu, ktorá z metafyzického hľadiska vyhlasuje, že nič neexistuje bez dôvodu a teda že nič nie je nepochopiteľné rozumom.
Podľa M. Lemckeovej je racionalizmus stanoviskom v teórii poznania, ktoré vychádza z názoru, že ratio, rozum, myslenie ako protiklad zmyslového vnímania je jediným vychodiskom a zárukou platného poznania. Iba určenia, ktoré pochádzajú z myslenia, sú zárukou spoľahlivého a istého vedenia o súcne, ktoré nepodlieha zmenám, ani náhodnému vzniku a zániku - na rozdiel od rozmanitych možností zmyslových klamov.
Externé odkazy
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.