Bombaj: Rozdiel medzi revíziami

	Bombaj
	Mumbai
	hlavné mesto indického štátu Mahárašatra
	Súbor:Mumbai Montage.jpg V smere hodinových ručičiek z hora pohľad na Cuff Parade, hodiny Rajabai Tower, Taj Mahal Hotel, Nariman Point a brána Indie
	Oficiálny názov: मुंबई
Štát	India
Fed. štát	Maháraštra
Nadmorská výška	14 m n. m.
Súradnice	18°58′30″S 72°49′33″V / 18,97500°S 72,82583°V
Rozloha	603 km² (60 300 ha)
Obyvateľstvo	12 478 447 (2011)
	Pozícia mesta v Indii
	Wikimedia Commons: Mumbai
	Webová stránka: mcgm.gov.in/
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 02:44, 9. január 2013

Súradnice: 18°58′30″S 72°49′33″V / 18,97500°S 72,82583°V

Bombaj (-normovaný slovenský názov; iné názvy: po hindsky: मुंबई - Mumbaí/iný prepis Mumbaj, po maráthsky मुंबई - Mumbaí [vyslov: mumbəi], po hindsky staršie: बम्बई - Bambaí/iný prepis Bambaj, po anglicky: Mumbai alebo Bombay) je mesto v Indii a hlavné mesto indického štátu Maháraštra.

V minulosti bol Bombaj domovom komunity rybárskych kolónií. Po celé stáročia bol Bombaj pod kontrolou domorodými ríšami, bolo to pred tým, ako prišli Portugalci a následne Briti. V 18. storočí sa začal stavať projekt Hornby Vellard, ktorý sa ujal pri rekultivácii priestoru medzi ostrovmi a morom a bol ukončený roku 1845. Ekonomický a vzdelávací vývoj mesta sa začal už od 19. storočia. To sa stalo silným základom pre indické hnutie za nezávislosť začiatkom 20. storočia. Keď India získala nezávislosť v roku 1947 bolo mesto začlenené do štátu Bombaj. Keď bol vytvorený štát Mahárašatra, mesto sa stalo hlavným mestom.

Názov

Do konca 20. storočia bolo mesto vo svet známe po anglicky ako Bombay a obmenami tohto názvu (napr. po slovensky Bombaj). V indických jazykoch sa v niektorých (napr. maráthčine) volalo Mumbaí (a obmeny), v iných, vrátane hindčiny, Bambaí (a obmeny).

V septembri 1996 bolo mesto orgánmi štátu Maháraštra oficiálne premenované z Bombay na Mumbai^[1]. Centrálny indický parlament zmenu názvu potvrdil v roku 1997. ^[2] Niektoré inštitúcie v meste však zákon ignorujú a naďalej majú v angličtine v názve slovo Bombay.

Podľa zákonne záväzného zoznamu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky však slovenský oficiálny názov mesta naďalej znie Bombaj ^[3].

Obyvateľstvo

Bombaj je najviac zaľudnené mesto v Indii (vyše 12 miliónov obyvateľov) a štvrté najľudnatejšie mesto na svete, s počtom obyvateľov v metropolitnej oblasti približne 20,5 milióna obyvateľov. Spolu so susednými mestskými oblasťami, vrátane miest Navi Mumbaí ("Nový Bombaj") a Tháné je jedna z najviac zaľudnených mestských oblastí na svete.

Mesto obýva zmes veľa národností a kultúr.

Ekonomika

Bombaj je komerčné a obchodné mesto Indie a je tiež jeden z popredných desiatich centier obchodu. Tvorí 5 % HDP, 25 % priemyselnej produkcie, 70 % námorného obchodu a 70 % ekonomiky Indie; mesto má najvyšší HDP v Indii. V Bombaji sa nachádzajú dôležité finančné inštitúcie ako Reserve Bank of India, Bombay Stock Exchange a je sídlom mnohých indických spoločností. Bombaj je aj domovom niektorých popredných indických vedeckých a jadrových inštitúcií, ako je Ministerstvo pre atómovú energiu, BARCO, TIFL. Mesto má aj filmový a televízny priemysel.

Geografia

Bombaj sa nachádza sa na ostrove Sálsat (angl. Salsette), na pobreží štátu Maháraštra. V 18. storočí bolo zlúčených sedem ostrovov do jedného (pozri kapitolu Dejiny), aby sa tak vytvoril jeden veľký ostrov.

Najvyšší bod mesta Bombaj je vrch Malabár, s výškou 50 m. n. m. Počas obdobia monzúnov sú bežné zosuvy pôdy. Väčšinu oblasti zaberá národný park Bórivalí. V meste sa nachádzajú tri jazerá: Vihár a Tulsí, ktoré ležia v národnom parku a z tade vedie napájačka pitnej vody, a jazero Póvaí, ktoré leží na juh od týchto jazier.

Najväčší záliv v meste je Back Bay, ktorý je v tvare písmena C a na dĺžku meria 4 km. Druhý najväčší záliv v meste je záliv Máhím, tvorí hranice mestá a vlieva sa do nej rieka Mithi.

Pozdĺž pobrežia sú mangrovové porasty. Zátoky Vasai a Tháné oddeľujú ostrov Sálsat od pevniny. Zátoky Málád a Górai zavodňujú mestskú oblasť. Mestom preteká päť riek, z ktorých najväčšia je Dahisar a ostatné sú napr. Mithi a Óšivara (Óšivará).

Aj keď bolo zlúčených päť ostrovov, stále vidno ešte päť ďalších ostrovov (po anglicky sa volajú Elephanta, Butcher, Cross, Oyster Rock a Middle Ground). Posledné tri sú neobývané ostrovčeky vo vlastníctve indického námornictva.

Dejiny

Bombaj stál v minulosti na siedmich ostrovoch, ktoré sa po anglicky volali Bombay Island, Parel, Mazagaon, Mahim, Colaba, Worli a Little Colaba. Predmestie Bombaja bolo obývané už od mladej kamennej doby (pleistocénu). Predpokladá sa, že od roku 2000 pred Kristom alebo skôr prišiel rybársky kmeň Koli na ostrovy.

V treťom storočí pred Kristom vládla ostrovom Maurjovská ríša, ktorej vládol budhistický cisár Ašóka z Magadhska. Jaskyňa Kánhérí slúžila ako centrum budhizmu v západnej Indii v treťom storočí pred Kristom.

Medzi druhým storočím pred Kristom a deviatym storočím po Kristovi vládli ostrovom rôzne indické dynastie: Sátaváhanovci, Kšatrapovia, Ábhírovci, Vákátakovci, Kalačuríovci, Čálukjovci, Ráštrakútovci a Silháráovci.

Kráľ Bhímadéva založil v 13. storočí kráľovstvo, ktoré malo centrum na ostrove Máhím a priviedol skupinku osadníkov nazývanú (v anglickom prepise) Pathare Prabhu. Neskôr ostrovy obsadili moslimovia a začali patriť do sultanátu Dillí. Neskôr sa ostrovy pridali ku sultanátu Gudžarát, čo viedlo k výstavbe väčšiny mešít.

Vláda Európy

Neskôr začala Bombaj ovládať ríša Mughalov, ktorá bola dominantnou ríšou celej Indie v 16. storočí. S rastúcou silou riše Mughalov začal mať strach sultanát Gudžarát. A tak dňa 23. 12. 1534 podpísali Basseinskú zmluvu s Portugalskou ríšou. Sedem ostrovov začala ovládať Portugalská ríša. Tak sa do mesta dostalo kresťanstvo, začali vznikať rehoľné rády a začali sa stavať kostoly (Kostol sv. Michala v Máhíme, Babtistický kostol sv. Jána v Andhérí, Kostol sv. Ondreja vo Vándré a "Gloria Church" v Bhájakhale).

Dňa 11. mája 1661 začalo ostrovom vládnuť Britské impérium. Väčšina ostrovov zostala pod vládou Portugalcov, od roku 1665 až 1666 sa však podarilo ostrovy získať pod vládu Británie. Ostrovy ostali pod vládou Britskej východoindickej spoločnosti. Dňa 27. marca 1668 bola podpísaná kráľovská listina (Royal Charter), ktorou anglický kráľ previedol Bombaj za ročný poplatok Britskej východoindickej spoločnosti. Neskôr sa Bombaj stal provinciou Británie.

V polovici 18. storočia sa Bombaj stal hlavným obchodným mestom a získal obrovský príliv migrantov z celej Indie. V roku 1782 sa začal uskutočňovať stavebný projekt Hornby Vellard, ktorý mal ostrovy spojiť do jedného mesta a v roku 1845 boli ostrovy spojené. Počas americkej občianskej vojny narástol dopyt po bavlne a tým aj obchod s bavlnou v meste.

Keď sa otvoril Suezský prieplav, Bombaj sa stal najväčším prístavom pri Arabskom mori. V roku 1896 vypukla v Bombaji morová epidémia, počas ktorej umrelo 1900 ľudi za týždeň a ľudia utekali z Bombaja. To ovplyvnilo obchod s bavlnou.

Mesto Bombaj bolo svedkom indického hnutia za nezávislosť.

Nezávislá India

Keď v roku 1947 vznikla India (Bombaj patril do Indie), bol vytvorený štát Bombaj. Hlavné mesto bolo samozrejme Bombaj. V apríli 1950 bol Bombaj rozšírený a bola zlučená predmestská štvrť a Bombay City; bol tak vytvorený "Veľký Bombaj".

Potom počas hnutia Samyukta Maharashtra sa vytvoril samostatný štát Maháraštra. Bombajský občania chceli späť štát Bombaj. Napokon sa Bombaj stal znovu hlavným mestom a do štátu Maháraštra sa pridalo niekoľko okresov. Ako pamiatku mučeníkov hnutia Samyukta Maharashtra stojí ich pamätník pri Flora Fountain s názvom Hutatma Chowk.

Do mesta prichádzalo čoraz viac ľudí. Mesto sa upravovalo a rozvíjalo. Bola vystavaná obec New Bombay. Textilný priemysel a obchod s bavlnou v meste vymizol, kvôli Veľkému textilnému štrajku v Bombaji, kde štrajkovalo takmer 250 000 zamestnancov. Továrne na bavlnu boli zbúrané a nahradené obytnými budovami.

V posledných dvoch desaťročiach došlo k nárastu násilia v doteraz veľmi pokojnom meste. Po demolácii mešity Babri Masjid došlo ku Hindo-moslimským nepokojom v rokoch 1992 – 93, v ktorom bol zabitých 1000 ľudí. Dňa 12. marca 1993 začala séria 13 koordinovaných bombových útokov zo strany moslimskych extrémistov, čoho výsledok bol 257 mŕtvych a vyše 700 zranených. 11. júla 2006 explodovali osobné vlaky v Bombaji a v roku 2008 zaútočili ozbrojený teroristi na mesto, kde bolo 173 mŕtvych, 308 zranených a ťažké poškodenia niekoľkých mestských pamiatok a hotelov. Posledné teroristické útoky boli 13. júla 2011.

Dnes je Bombaj komerčné mesto a vyvinul sa v jedno globálne finančné centrum. Po niekoľko desaťročí to bol domov hlavných indických finančných služieb a zameranie ako pre rozvoj infraštruktúry tak aj pre súkromné investície. Zo starobylého rybárskeho mesta a centra obchodu, sa Bombaj stal najväčším mesto južnej Ázie a domovom pre filmový priemysel.

Partnerské mestá

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bombaj

Referencie

↑ orporation Resolution No. 512“, Maharashtra Act No. XXV of 1996 z 12. augusta 1996 (History of MCGM); Restoration of name “Mumbai” for “Bombay” Act, Maharashtra 1996
↑ [1]
↑ [2], [3]

Tento článok týkajúci sa geografie Indie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link GA Šablóna:Link GA

[1] rporation Resolution No. 512“, Maharashtra Act No. XXV of 1996 z 12. augusta 1996 (History of MCGM); Restoration of name “Mumbai” for “Bombay” Act, Maharashtra 1996

[2] [1]

[3] [2], [3]

[1]

[2]

[3]

@@ Riadok 112: / Riadok 112: @@
 == Dejiny ==
-Bombaj stál v minulosti na siedmich ostrovoch: hlavný bol Bombay Island, Parel, Mazagaon, Mahi, Colaba, Worl a Little Colaba. Predmestie Bombaju bolo obývané už od mladšej doby kamennej (pleistocénu), ako uviedol britský archeológ Todd v roku 1939. Predpokladá saže od roku 2000 pred Kristom alebo skôr prišiel rybársky kmeň Koli na ostrovy.
+Bombaj stál v minulosti na siedmich ostrovoch, ktoré sa po anglicky volali Bombay Island, Parel, Mazagaon, Mahim, Colaba, Worli a Little Colaba. Predmestie Bombaja bolo obývané už od mladej kamennej doby (pleistocénu). Predpokladá sa, že od roku 2000 pred Kristom alebo skôr prišiel rybársky kmeň Koli na ostrovy.
-V treťom storočí pred Kristom vládla ostrovom Maurjovská ríša, ktorej vládol budhistický císar Ashoka z Magadha. Jaskyňa Kanheri slúžila ako centrum budhizmu v západnej Indii v treťom storočí pred Kristom.
+V treťom storočí pred Kristom vládla ostrovom Maurjovská ríša, ktorej vládol budhistický cisár [[Ašóka]] z Magadhska. Jaskyňa [[Kánhérí]] slúžila ako centrum budhizmu v západnej Indii v treťom storočí pred Kristom.
-Medzi druhým storočím pred Kristom a deviatím storočím po Kristovi vládli ostrovom rôzne indické dynastie: Satavahanas, Kshatrapas, Abhiras, Vakatakas, Kalachuris, Čálukjovci, Rashtrakutas a Silhara. Niektoré z najstarších stavieb v meste z toho obdobia sú rôzne jaskyne (Jogeshwari, Elephanta), Walkeshwarová hrobka a Banganga Tank.
+Medzi druhým storočím pred Kristom a deviatym storočím po Kristovi vládli ostrovom rôzne indické dynastie: Sátaváhanovci, Kšatrapovia, Ábhírovci, Vákátakovci, Kalačuríovci, Čálukjovci, Ráštrakútovci a Silháráovci.
-Kráľ Bhimdev založil v 13. storočí kráľovstvo, ktoré malo centrum na ostrove Mahi a priviedol skupinku osadníkov Pathare Prabhu. Neskôr ostrovy obsadili moslimovia a začali patriť do sultanátu Dillí. Neskôr sa ostrovy pridali ku sultanátu Gujarat, ktoré viedlo ku konštrukcii väčšinu mešít.
+Kráľ Bhímadéva založil v 13. storočí kráľovstvo, ktoré malo centrum na ostrove Máhím a priviedol skupinku osadníkov nazývanú (v anglickom prepise) Pathare Prabhu. Neskôr ostrovy obsadili moslimovia a začali patriť do sultanátu Dillí. Neskôr sa ostrovy pridali ku sultanátu Gudžarát, čo viedlo k výstavbe väčšiny mešít.
 === Vláda Európy ===
-Neskôr začala Bombaj ovládať ríša Mughalov, ktorá bola dominantnou ríšou celej Indie v 16. storočí. S rastúcou silou riše Mughalov začal mať strach sultanát Gujarat. A tak dňa 23. 12. 1534 podpisali Basseinsku zmluvu s Portugalskou ríšou. Sedem ostrovov začala ovládať Portugalska ríša, tak sa do mesta prinieslo kresťanstvo, začali vznikať rehoľné rády a začali sa stavať kostoly (Kostol sv. Michala v Mahi, Babtistický kostol sv. Jána v Andheri, kostol sv. Ondreja v Bandre a Gloria Church v Byculle).
+Neskôr začala Bombaj ovládať ríša Mughalov, ktorá bola dominantnou ríšou celej Indie v 16. storočí. S rastúcou silou riše Mughalov začal mať strach sultanát Gudžarát. A tak dňa 23. 12. 1534 podpísali Basseinskú zmluvu s Portugalskou ríšou. Sedem ostrovov začala ovládať Portugalská ríša. Tak sa do mesta dostalo kresťanstvo, začali vznikať rehoľné rády a začali sa stavať kostoly (Kostol sv. Michala v Máhíme, Babtistický kostol sv. Jána v Andhérí, Kostol sv. Ondreja vo Vándré a "Gloria Church" v Bhájakhale).
-Dňa 11. 5. 1661 začalo ostrovom vládnuť Britské impérium. Síce zostala väčšina ostrovov pod vládou Portugalcov, od roku 1665 až 1666 sa podarilo ostrovy získať pod vládu Británie. Ostrovy ostali pod vládou Východoindickej spoločnosti. Dňa 27. marca 1668 bola podpísaná kráľovska listina. Neskôr sa Bombaj stal provinciou Británie.
+Dňa 11. mája 1661 začalo ostrovom vládnuť Britské impérium. Väčšina ostrovov zostala pod vládou Portugalcov, od roku 1665 až 1666 sa však podarilo ostrovy získať pod vládu Británie. Ostrovy ostali pod vládou Britskej východoindickej spoločnosti. Dňa 27. marca 1668 bola podpísaná kráľovská listina (Royal Charter), ktorou anglický kráľ previedol Bombaj za ročný poplatok Britskej východoindickej spoločnosti. Neskôr sa Bombaj stal provinciou Británie.
-V polovici 18. storočia, začal Bombaj rásť do hlavného obchodného mesta, a získal obrovský príliv migrantov z celej Indie. V roku 1782 sa začal stavať projekt Hornby Vellard, ktorý mal ostrovy spojiť do jedného mesta a v roku 1845 sa ostrovy spojili. Počas americkej občianskej vojny bol v meste svetový obchod s bavlnou.
+V polovici 18. storočia sa Bombaj stal hlavným obchodným mestom a získal obrovský príliv migrantov z celej Indie. V roku 1782 sa začal uskutočňovať stavebný projekt [[Hornby Vellard]], ktorý mal ostrovy spojiť do jedného mesta a v roku 1845 boli ostrovy spojené. Počas americkej občianskej vojny narástol dopyt po bavlne a tým aj obchod s bavlnou v meste.
-Keď sa Suezký prieplav otvoril sa stal Bombaj najväčším prístavom na arabskom mori. V roku 1896 vypukla v Bombaji morová epidémia, kde umrelo 1900 ľudi za týždeň a ľudia utekali z Bombaja. Tým bol ovplyvnení obchod s bavlnou. Mesto Bombaj bolo svedkom indického hnutia za nezávislosť.
+Keď sa otvoril Suezský prieplav, Bombaj sa stal najväčším prístavom pri Arabskom mori. V roku 1896 vypukla v Bombaji morová epidémia, počas ktorej umrelo 1900 ľudi za týždeň a ľudia utekali z Bombaja. To ovplyvnilo obchod s bavlnou.
+Mesto Bombaj bolo svedkom indického hnutia za nezávislosť.
 === Nezávislá India ===
-Keď India v roku 1947 a Bombaj patril Indii, bol vytvorený štát Bombaj. Hlavné mesto bolo samozrejme Bombaj. V apríli 1950 bol Bombaj rozšírený a bola zlučená predmestská štvrť a Bombay City, tvorili, „''Greater Bombay''“.
+Keď v roku 1947 vznikla India (Bombaj patril do Indie), bol vytvorený štát Bombaj. Hlavné mesto bolo samozrejme Bombaj. V apríli 1950 bol Bombaj rozšírený a bola zlučená predmestská štvrť a Bombay City; bol tak vytvorený "Veľký Bombaj".
 Potom počas hnutia Samyukta Maharashtra sa vytvoril samostatný štát Maháraštra. Bombajský občania chceli späť štát Bombaj. Napokon sa Bombaj stal znovu hlavným mestom a do štátu Maháraštra sa pridalo niekoľko okresov. Ako pamiatku mučeníkov hnutia Samyukta Maharashtra stojí ich pamätník pri Flora Fountain s názvom Hutatma Chowk.
@@ Riadok 139: / Riadok 141: @@
 Dnes je Bombaj komerčné mesto a vyvinul sa v jedno globálne finančné centrum. Po niekoľko desaťročí to bol domov hlavných indických finančných služieb a zameranie ako pre rozvoj infraštruktúry tak aj pre súkromné investície. Zo starobylého rybárskeho mesta a centra obchodu, sa Bombaj stal najväčším mesto južnej Ázie a domovom pre filmový priemysel.
 == Partnerské mestá ==