Jacques Derrida: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
wikilinky
formulácia, typografia, preklepy, pravopis
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
{{Na úpravu}}
|Meno = Jacques Derrida
'''Jacques Derrida''' (* [[15. júl]] [[1930]], [[El-Biar]], [[Alžírsko]] – † [[8. október]] [[2004]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) bol francúzsky [[filozof]], predstaviteľ [[Postmoderná filozofia|postmodernej filozofie]].
|Portrét =
|Veľkosť obrázka = 230px
|Popis = francúzsky [[filozof]]
|Dátum narodenia = [[15. júl]] [[1930]]
|Miesto narodenia = [[El-Biar]], [[Alžírsko]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|2004|10|8|1930|7|15}}
|Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
}}
'''Jacques Derrida''' (* [[15. júl]] [[1930]], [[El-Biar]], [[Alžírsko]] – † [[8. október]] [[2004]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) bol francúzsky [[filozof]], predstaviteľ [[Postmoderná filozofia|postmodernej filozofie]]. Spolu s [[Michel Paul Foucault|Foucaultom]] a [[Gilles Deleuze|Deleuzom]] sa považuje za hlavného predstaviteľa súčasnej francúzskej filozofie. Je považovaný tiež za otca [[Dekonštrukcia (filozofia)|dekonštrukcie]].


== Filozofia ==
== Filozofia ==
Jeho myslenie možno charakterizovať ako pokus o kritiku západného rozumu: od roku [[1962]], keď vyšlo jeho dielo ''L'origine de la géometrie de [[Husserl]]'', je motívom a predmetom jeho myslenia hlboká skepsa voči zdanlivo zaručenej vedeckosti tradíci humanizmu a osvietenstva.
Jeho myslenie možno charakterizovať ako pokus o kritiku západného rozumu: od roku [[1962]], keď vyšlo jeho dielo ''L'origine de la géometrie de [[Husserl]]'', je motívom a predmetom jeho myslenia hlboká skepsa voči zdanlivo zaručenej vedeckosti tradície humanizmu a osvietenstva.


Derridova kritika sa stále znova rozhorieva zoči voči jednak [[Hegel]]ovmu dielu, ktoré predstavuje kulminačný bod západnej racionalistickej tradicie, jednak [[Heidegger]]ovmu pokusu určiť uchopenie bytia ešte skôr, než sa na to podujme rozum. V Derridovej reflexii západného rozumu intervenuje pojem písma, ktorým sa Derrida snaží spochybniť kategóriu zmyslu, subjektu, zdroja, dejín a uviesť do pohybu hranice medzi disciplínami a diskurzami. Svojimi analýzami písma a písania v dielach ''De la grammatolgie'' ([[1967]]) a ''L'écriture et la différence'' ([[1967]]) chce Derrida demaskovať onen tvrdošijný logocentrizmus, ktorý písmo (écriture) definuje iba ako akýsi sekundárny fenomén reči (parole), ktorá podľa modelu jednoznačnej reprezentácie sugeruje identitu a prezenciu. K nosnému pojmu svoje filozofie, k pojmu différance, Derrida dospieva práve v kritickom odmietnútí tejto sugescie a v kritickej konfrontácii s pojmom transcendetálneho subjektu, na ktorom stavia filozofia vedomia: Derrida v tomto smere podrobuje kritike najmä Husserlovu teóriu znaku.
Derridova kritika smeruje predovšetkým proti [[Hegel]]ovmu dielu, ktoré predstavuje kulminačný bod západnej racionalistickej tradície, jednak [[Heidegger]]ovmu pokusu určiť uchopenie bytia ešte skôr, než sa na to podujme rozum. V Derridovej reflexii západného rozumu intervenuje pojem písma, ktorým sa snaží spochybniť kategóriu zmyslu, subjektu, zdroja, dejín a uviesť do pohybu hranice medzi disciplínami a diskurzami. Svojimi analýzami písma a písania v dielach ''De la grammatolgie'' ([[1967]]) a ''L'écriture et la différence'' ([[1967]]) chce Derrida demaskovať logocentrizmus, ktorý písmo (écriture) definuje iba ako akýsi sekundárny fenomén reči (parole), ktorá podľa modelu jednoznačnej reprezentácie sugeruje identitu a prezenciu. K nosnému pojmu svoje filozofie, k pojmu différance, Derrida dospieva práve v kritickom odmietnutí tejto sugescie a v konfrontácii s pojmom transcendentálneho subjektu, na ktorom stavia filozofia vedomia: Derrida v tomto smere podrobuje kritike najmä Husserlovu teóriu znaku.

Spolu s [[Michel Paul Foucault|Foucaultom]] a [[Gilles Deleuze|Deleuzom]] sa považuje za hlavného prestaviteľ súčasnej francúzskej filozofie. Je považovaný tiež za otca [[Dekonštrukcia (filozofia)|dekonštrukcie]].


=== Diferencia ===
=== Diferencia ===
Diferencia je základným pojmom Derridovej filozofie, presnejšie jeho slovesno-menná podoba "différance". Tento termín a to, čo ním chce Derrida naznačiť, možno priblížiť asi takto: napríklad od slovesa rezonovať môžeme vytvoriť tvar rezonancia ; rezonancia - podobne ako différance - však označuje súčasne dvojaké: dej rezonovania i sám výsledok tohto deja. Derrida teda používa Żpojem , v ktorom je príromný tak aspekt slovesný (dejový), tak aspekt nominálny, tak pohyb, ako aj výsledok tohto pohybu. Na rozdiel od klasického štrukturalizmu (ktorý v podstate pracoval s predstavou statickej štruktúry) je teraz v pojme diferencie základný skôr jej dynamický ráz. Tým sa však štrukturalizmus zásadným spôsobom premieňa.
Diferencia je základným pojmom Derridovej filozofie, presnejšie jeho slovesno-menná podoba "différance". Tento termín a to, čo ním chce Derrida naznačiť, možno priblížiť asi takto: napríklad od slovesa rezonovať možno vytvoriť tvar rezonancia; rezonancia - podobne ako différance - však označuje súčasne dvojaké: dej rezonovania i sám výsledok tohto deja. Derrida teda používa pojem, v ktorom je prítomný ako aspekt slovesný (dejový), tak aspekt nominálny, ako pohyb, ako aj výsledok tohto pohybu. Na rozdiel od klasického štrukturalizmu (ktorý v podstate pracoval s predstavou statickej štruktúry) je teraz v pojme diferencie základný skôr jej dynamický ráz. Tým sa však štrukturalizmus zásadným spôsobom premieňa.


== Biografia ==
== Biografia ==

Verzia z 22:49, 11. január 2013

Jacques Derrida
francúzsky filozof
Jacques Derrida
Narodenie15. júl 1930
El-Biar, Alžírsko
Úmrtie8. október 2004 (74 rokov)
Paríž, Francúzsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jacques Derrida

Jacques Derrida (* 15. júl 1930, El-Biar, Alžírsko – † 8. október 2004, Paríž, Francúzsko) bol francúzsky filozof, predstaviteľ postmodernej filozofie. Spolu s Foucaultom a Deleuzom sa považuje za hlavného predstaviteľa súčasnej francúzskej filozofie. Je považovaný tiež za otca dekonštrukcie.

Filozofia

Jeho myslenie možno charakterizovať ako pokus o kritiku západného rozumu: od roku 1962, keď vyšlo jeho dielo L'origine de la géometrie de Husserl, je motívom a predmetom jeho myslenia hlboká skepsa voči zdanlivo zaručenej vedeckosti tradície humanizmu a osvietenstva.

Derridova kritika smeruje predovšetkým proti Hegelovmu dielu, ktoré predstavuje kulminačný bod západnej racionalistickej tradície, jednak Heideggerovmu pokusu určiť uchopenie bytia ešte skôr, než sa na to podujme rozum. V Derridovej reflexii západného rozumu intervenuje pojem písma, ktorým sa snaží spochybniť kategóriu zmyslu, subjektu, zdroja, dejín a uviesť do pohybu hranice medzi disciplínami a diskurzami. Svojimi analýzami písma a písania v dielach De la grammatolgie (1967) a L'écriture et la différence (1967) chce Derrida demaskovať logocentrizmus, ktorý písmo (écriture) definuje iba ako akýsi sekundárny fenomén reči (parole), ktorá podľa modelu jednoznačnej reprezentácie sugeruje identitu a prezenciu. K nosnému pojmu svoje filozofie, k pojmu différance, Derrida dospieva práve v kritickom odmietnutí tejto sugescie a v konfrontácii s pojmom transcendentálneho subjektu, na ktorom stavia filozofia vedomia: Derrida v tomto smere podrobuje kritike najmä Husserlovu teóriu znaku.

Diferencia

Diferencia je základným pojmom Derridovej filozofie, presnejšie jeho slovesno-menná podoba "différance". Tento termín a to, čo ním chce Derrida naznačiť, možno priblížiť asi takto: napríklad od slovesa rezonovať možno vytvoriť tvar rezonancia; rezonancia - podobne ako différance - však označuje súčasne dvojaké: dej rezonovania i sám výsledok tohto deja. Derrida teda používa pojem, v ktorom je prítomný ako aspekt slovesný (dejový), tak aspekt nominálny, ako pohyb, ako aj výsledok tohto pohybu. Na rozdiel od klasického štrukturalizmu (ktorý v podstate pracoval s predstavou statickej štruktúry) je teraz v pojme diferencie základný skôr jej dynamický ráz. Tým sa však štrukturalizmus zásadným spôsobom premieňa.

Biografia

  • 1964-1984 vyučuje filozofiu na Ecole Normale Supérieure v Paríži.
  • 1967 vychádza La voix et le phénomène, De la grammatologie, L'écriture et la différence.
  • 1972 vychádza Die Schrift und die Differenz, Marges - De la Philosophie, La dissémination.
  • 1974 vychádza Glas, Die Stimme und das Phänomen, La verité en peinture, Randgänge der Philosophie.
  • 1980 vychádza La carte postale.
  • 1982 vychádza Die Postkarte.
  • 1983-1984 zakladajúci rektor College International de Philoaophie; vychádza D'un ton apocalyptique adopté naguère en philosophie.
  • 1984- Directeur de recherche na Ecole des Hautes Etudes en Sciences Sociales v Paríži.
  • 1987 vychadza De l'esprit. Heidegger et la question.
  • 1991 vychádza Struktura, znak a hra v diskursu věd o člověku (), Vom Geist. Heidegger und die Frage.

Pozri aj

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.