Hady: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Xqbot (diskusia | príspevky)
DragonBot (diskusia | príspevky)
d r2.7.3) (Robot: Zmena se:Gearpmaš na se:Gearpmašat
Riadok 258: Riadok 258:
[[scn:Scursuni]]
[[scn:Scursuni]]
[[sco:Snake]]
[[sco:Snake]]
[[se:Gearpmaš]]
[[se:Gearpmašat]]
[[sh:Zmija]]
[[sh:Zmija]]
[[si:ශ්‍රී ලංකාවේ සර්පයෝ]]
[[si:ශ්‍රී ලංකාවේ සර්පයෝ]]

Verzia z 04:02, 14. január 2013

Hady
Vipera Aspis
Vretenica aspis (Vipera Aspis)
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Serpentes
Linné, 1758
Synonymá
hadoblížne, Ophidia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hady alebo hadoblížne (Serpentes alebo Ophidia[pozn 1] je podrad radu jašterotvaré (Squamata). Patria doň beznohé plazy s dlhým, valcovitým, šupinami pokrytým telom.

Charakteristika

Pohyb

U hadov sa vyvinuli rôzne druhy pohybu. Na pohybe sa rôznym spôsobom zúčastňujú rebrá a svaly. Pohyb závisí od hmotnosti tela, rýchlosti a povrchu. Väčšina hadov pohyby strieda podľa potreby.

Hady využivajú široké spektrum pohybov: po zemi, pod zemou, vo vode, po vzduchu a po stromoch.

  • Priamočiary pohyb: Spočíva v zachytávaní voľnými koncami brušných šupín o nepravidelný povrch. Telo hada pri tomto pohybe pripomína vlnenie. Tento pohyb využívajú hlavne ťažšie a pomalšie hady, alebo tie ktoré lovia korisť sliedením.
  • Bočný pohyb: Pri pohybe had využíva nerovnosti terénu tak, že sa o ne opiera, čím vzniká vlnivý pohyb zo strany na stranu. Uplatňuje sa aj pri plávaní a šplhaní.
  • Harmonikový pohyb: Spočíva v odrážaní sa jedným koncom tela od steny, čím sa vymrští dopredu. Využíva sa v podzemných dierach.
  • Bočné vlnenie: Využívajú ho hady žijúce v sypkom piesku. Hady sa prehadzujú ponad povrch a hýbu sa tak diagonálne, namiesto plazenia sa vpred.
  • Plachtenie vzduchom: Niektoré stromové hady sú schopné prekvapivo efektívne plachtiť po tom, ako sploštia svoje telo tak, že pri pohybe vzduchom pod ním vzniká podtlak.

Lov a potrava

Niektoré hady sú potravne úzko špecializované, iné sa živia rôznou potravou. Malé živočíchy, ktoré sa nedokážu brániť, jednoducho chytia a prehltnú, kým živočíchy, ktoré sú väčšie a môžu sa lepšie brániť, musia najprv premôcť jedom alebo zovretím a až potom zjesť. Trávenie veľkej porcie sa začína v ústach pôsobením silných slinných štiav a trvá veľmi dlho. Hadí jed je zmesou modifikovaných tráviacich štiav, ktorá obyčajne rýchlo pôsobí na nervový systém alebo krvný obeh koristi.

Rozmnožovanie

Väčšina hadov kladie vajcia, ale značné množstvo rodí živé mláďaťa. Hady žijúce v miernom pásme sa obyčajne pária na jar, krátko potom, ako sa preberú zo zimného spánku. Ich vajcia alebo mláďaťa sa zvyčajne objavia v lete. Druhy z tropického pásma sa rozmnožujú podľa množstva zrážok a niekedy majú dlhú rozmnožovaciu sezónu, pričom kladú niekoľko znášok vajec každý rok.

Samce a samice sa navzájom vyhľadávajú pomocou chemických pachových stôp a dvorenie je zriedkavé. Hady preukazujú malú rodičovskú starostlivosť, hoci pytóny a niekoľko iných druhov sa obtočí okolo vajec a tak ich zohrievajú.

Zmysly

Hady nemajú dobrý sluch a zrak, avšak zato im dobre slúžia ostatné orgány. Dobre vyvinutý čuch je doplnený Jacobsonovým orgánom. Hady počas aktivity nepretržite vystrkujú jazyk a skúmajú tak svoje okolie. Niektoré veľhady, pytóny a štrkáče majú termoreceptory, pomocou ktorých dokážu rozlíšiť aj malé zmeny teploty.

Kostra

Hady majú viac ako 400 stavcov, ktorých nadväznosť vytvára veľmi pohyblivú kostru. Každý stavec má krídlovité výrastky, ktoré zabraňujú jeho pretáčaniu. Stavce v telovej časti majú pripojené rebrá, ale v chvostovej časti sa rebrá nenachádzajú. Niektoré druhy majú vyvinutý pletenec zadnej končatiny a niektoré aj zakrpatené zadné končatiny v podobe malých výrastkov, ale žiadny had nemá pletenec prednej končatiny.

Rozšírenie

Prvé hady sa na Zemi objavili pred 100 – 150 miliónmi rokov v priebehu vývoja sa pravdepodobne vytvorili z jednej skupiny jašterov. Hady sa úspešne rozšírili na väčšine ostrovov a všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy. Na svete existuje približne 2 900 druhov hadov. Na desať druhov hadov pripadá len jeden jedovatý a iba veľmi malá časť z nich je nebezpečná pre človeka.

Zaradenie v systéme

Hady sa zaraďujú:

Systematika (stav 2010)

Poznámky

  1. Niektorí autori pod Serpentes zaraďujú aj druh †Najash rionegrina Apesteguía & Zaher, 2006 a čeľaď †Pachyophiidae (Pachyrhachidae); Serpentes sa potom alternatívne nazýva aj Ophidia.
  2. V niektorých deleniach je taxón Henophidia (Booidea), ktorý vyššie zodpovedá taxónu Alethinophidia bez taxónu Caenophidia v širšom zmysle.

Externé odkazy

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o had
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hady
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hady

Zdroj

  • MATTISON, Chris. Hady. Bratislava : Cesty, 2001. ISBN 80-71-81479-2.
  • BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5.

Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link GA