Redaktor:Peter Zelizňák/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami
Doplnenie diela Palugyay |
úprava |
||
Riadok 97: | Riadok 97: | ||
⚫ | |||
'''Hrubý text'''{{Infobox Osobnosť |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
| Portrét = |
|||
| Veľkosť obrázka = |
|||
| Popis = slovenský [[Maliar (umelec)|maliar]] |
|||
| background = |
|||
| Dátum narodenia = {{dnv|1898|11|9}} |
|||
| Miesto narodenia = [[Bodice]], [[Slovensko]] |
|||
| Dátum úmrtia = 18. 9. 1935 |
|||
| Miesto úmrtia = pod Ďumbierom v Nízkych Tatrách, poch. v Bodiciach |
|||
}} |
|||
[[Súbor:.jpg|náhľad|]] |
|||
'''PALUGYAY, Zoltán'''(* [[9. november]] [[1898]], [[Bodice]] dnes [[Liptovský Mikuláš]]) je slovenský [[maliar]]. |
|||
== Život == |
|||
⚫ | |||
Po maturite na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši 1916 narukoval, bol na talianskom fronte. R. 1919 – 20 študoval na [[výtvarnej akadémii]] v Budapešti (E. Ballo), 1920 - 21 na výtvarnej akadémii v Krakove (W. Jarocki), od 1921 striedavo v Nemecku (Berlín, Hamburg) a v Budapešti, 1924 – 26 v Mníchove v súkromnej škole H. Hofmanna. Od 1926 žil v Bodiciach. |
Po maturite na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši 1916 narukoval, bol na talianskom fronte. R. 1919 – 20 študoval na [[výtvarnej akadémii]] v Budapešti (E. Ballo), 1920 - 21 na výtvarnej akadémii v Krakove (W. Jarocki), od 1921 striedavo v Nemecku (Berlín, Hamburg) a v Budapešti, 1924 – 26 v Mníchove v súkromnej škole H. Hofmanna. Od 1926 žil v Bodiciach. |
||
Už v detstve sa prehĺbil jeho vnímavý vzťah k prírode a záujem o maliarstvo. Súkromne sa mu venoval rodinný známy. [[P. J. Kern]], 1919 sa zúčastnil jeho zásluhou ako hosť na prvej výstave Spolku slovenských umelcov v Liptovskom Mikuláši. Na jeho vývin mocne pôsobilo dielo [[L. Medňanského]] ako zrušenie protikladu medzi nadčasovosťou a modernosťou, ale aj ako výraz nostalgie za svetom, ktorý sa stával nenávratnou minulosťou. Svoj umelecký obzor podstatne rozšíril v čase ročného pobytu v Krakove. Zblížil sa s postsecesným symbolizmom a cez dielo J. Falsta sa začal systematicky zaujímať o [[akvarel]]. R. 1920 v Krakove vystavoval so spolkom Sztuka. Na cestách po Nemecku popri Berlíne a Hamburgu navštívil Stralsund a polostrov Rujanu, odkiaľ si doniesol súbor kresieb. Medzitým sa vracal do Budapešti, pochodil maďarský vidiek, navštívil maliarsku kolóniu v Gödölö, dlhšie sa zdržal v [[Sedmohradsku]]. Pre dozretie jeho umeleckého názoru mal veľký význam pobyt v Mníchove v škole avantgardného pedagóga a výtvarníka [[Hansa Hofmanna]]. V Mníchove bola vtedy ešte živá tradícia nemeckého expresionizmu a skupiny [[Modrý jazdec]], ale aj ich korene v Parížskej škole a v diele E. Muncha. K pobytu v Mníchove sa viaže priateľstvo s maliarom a grafikom A. Kubínym, pochádzajúcim z Liptova, ktorý svojimi konexiami v mníchovskom výtvarnom živote uľahčil existenciu mladého maliara. |
Už v detstve sa prehĺbil jeho vnímavý vzťah k prírode a záujem o maliarstvo. Súkromne sa mu venoval rodinný známy. [[P. J. Kern]], 1919 sa zúčastnil jeho zásluhou ako hosť na prvej výstave Spolku slovenských umelcov v Liptovskom Mikuláši. Na jeho vývin mocne pôsobilo dielo [[L. Medňanského]] ako zrušenie protikladu medzi nadčasovosťou a modernosťou, ale aj ako výraz nostalgie za svetom, ktorý sa stával nenávratnou minulosťou. Svoj umelecký obzor podstatne rozšíril v čase ročného pobytu v Krakove. Zblížil sa s postsecesným symbolizmom a cez dielo J. Falsta sa začal systematicky zaujímať o [[akvarel]]. R. 1920 v Krakove vystavoval so spolkom Sztuka. Na cestách po Nemecku popri Berlíne a Hamburgu navštívil Stralsund a polostrov Rujanu, odkiaľ si doniesol súbor kresieb. Medzitým sa vracal do Budapešti, pochodil maďarský vidiek, navštívil maliarsku kolóniu v Gödölö, dlhšie sa zdržal v [[Sedmohradsku]]. Pre dozretie jeho umeleckého názoru mal veľký význam pobyt v Mníchove v škole avantgardného pedagóga a výtvarníka [[Hansa Hofmanna]]. V Mníchove bola vtedy ešte živá tradícia nemeckého expresionizmu a skupiny [[Modrý jazdec]], ale aj ich korene v Parížskej škole a v diele E. Muncha. K pobytu v Mníchove sa viaže priateľstvo s maliarom a grafikom A. Kubínym, pochádzajúcim z Liptova, ktorý svojimi konexiami v mníchovskom výtvarnom živote uľahčil existenciu mladého maliara. |
||
Po návrate domov sa zapojil do činnosti [[Spolku slovenských umelcov]]. R. 1927 sa zúčastnil väčšou kolekciou na jeho XIII. výstave v Žiline. Z úzkej spolupráce s [[J. Alexym]] a [[M. A. Bazovským]] vznikol podnet kolektívne prediskutovať aktuálne problémy moderného slovenského maliarstva a prispievať k ich riešeniu tvorbou námetovo čerpajúcou z najtypickejších krajov stredného Slovenska. Nasledovali ich spoločné cesty po Turci, Orave, Horehroní a Liptove. Tvorivé výsledky prezentovali na sérii výstav, ktoré využívali aj na propagačné prednášky a besedy o problémoch výtvarného umenia. R. 1930 podnikol s Bazovským študijnú cestu do Francúzska, Švajčiarska a Nemecka. Zaujímal sa o rozbehy [[maliarskej kolónie]], ktorú sa pokúšal v Piešťanoch založiť J. Alexy. Po návrate z Piešťan sa 1935 vybral na turistickú túru do Nízkych Tatier. Prenocoval na Štefánikovej chate na |
Po návrate domov sa zapojil do činnosti [[Spolku slovenských umelcov]]. R. 1927 sa zúčastnil väčšou kolekciou na jeho XIII. výstave v Žiline. Z úzkej spolupráce s [[J. Alexym]] a [[M. A. Bazovským]] vznikol podnet kolektívne prediskutovať aktuálne problémy moderného slovenského maliarstva a prispievať k ich riešeniu tvorbou námetovo čerpajúcou z najtypickejších krajov stredného Slovenska. Nasledovali ich spoločné cesty po Turci, Orave, Horehroní a Liptove. Tvorivé výsledky prezentovali na sérii výstav, ktoré využívali aj na propagačné prednášky a besedy o problémoch výtvarného umenia. R. 1930 podnikol s Bazovským študijnú cestu do Francúzska, Švajčiarska a Nemecka. Zaujímal sa o rozbehy [[maliarskej kolónie]], ktorú sa pokúšal v Piešťanoch založiť J. [[Alexy]]. Po návrate z Piešťan sa 1935 vybral na turistickú túru do Nízkych Tatier. Prenocoval na Štefánikovej chate na [[Ďumbier]]i a ráno 18. septembra sa vydal na ďalšiu cestu. Odvtedy bol [[nezvestný]]. Až v júli 1936 našiel jeho pozostatky pastier oviec J. Kozák. |
||
Od počiatkov sa vyznačoval bytostným sklonom k |
Od počiatkov sa vyznačoval bytostným sklonom k [[expresívnost]]i, [[baladickosť|baladickost]]i až [[dramatickost]]i. Dokladajú to predovšetkým jeho kresby. [[Kreslenie]] bolo jeho existenčnou potrebou, citovým denníkom. Naproti tomu jeho maliarska tvorba mala inú funkciu. Ňou reagoval na umelecké podnety, s ktorými sa stretával na cestách a štúdiách, preskúšaval rozmanité podoby expresionistického i racionálne skladobného výrazu. Výsledkom boli raz robustne kubizované formy, inokedy dekoratívnosť s črtami secesnosti až nadreálnosti. Táto štýlová polarizácia charakterizuje celé jeho maliarske dielo bez ohľadu na to, či ide o [[olej]]e, [[pastel]]y, [[akvarel]]y alebo [[monotypia|monotypie]]. Súviselo to s obsahotvornou vlastnosťou [[farby]], ktorú používal striedavo ako [[lyrik krehkých tónov]], ako [[dramatik prírodných nálad]], ako človek unikajúci do sveta rozprávkových vízií alebo ako [[maliar so zmyslom pre tvrdú sociálnu realitu]]. |
||
Po intenzívnej príprave od 1930 sa umelcova tvorba dostala do obdobia vrcholenia. Spoločné potulky s Alexym a Bazovským vplývali na vyhraňovanie osobných názorov a umelecké zrenie. V niektorých motívoch a postupoch sa [[zbližoval]] najmä [[s Bazovským]], ale základný tón jeho tvorby je svojský. V problematike národného umenia sa [[opieral o národopisné a folkloristické]] materiály menej ako jeho druhovia. Jeho vzťah ku krajine a ľudu stredného Slovenska obsahoval výraznejší sociálny a všeobecne humanistický prízvuk. Bolo v ňom prítomné obdivné pochopenie diela L. Medňanského, poznanie nemeckého expresionizmu i poučenie na maďarskej sociálnej maľbe (J. Rudnay). |
Po intenzívnej príprave od 1930 sa umelcova tvorba dostala do obdobia vrcholenia. Spoločné potulky s [[Alexym]] a [[Bazovským]] vplývali na vyhraňovanie osobných názorov a umelecké zrenie. V niektorých motívoch a postupoch sa [[zbližoval]] najmä [[s Bazovským]], ale základný tón jeho tvorby je svojský. V problematike národného umenia sa [[opieral o národopisné a folkloristické]] materiály menej ako jeho druhovia. Jeho vzťah ku krajine a ľudu stredného Slovenska obsahoval výraznejší sociálny a všeobecne humanistický prízvuk. Bolo v ňom prítomné obdivné pochopenie diela [[Ladislav Medňanský|L. Medňanského]], poznanie nemeckého [[expresionizmus|expresionizmu]] i poučenie na maďarskej sociálnej maľbe (J. Rudnay). |
||
Námetovou osou jeho tvorby sa stal návratný motív dedinských chalúp. Umelec ho používal ako podobenstvo národného a ľudského osudu. Kreslil a maľoval chalupy obdarené širokou škálou citových a myšlienkových významov a v rozličných denných a ročných obdobiach. Najlepšie z nich sú tvarovo a obsahovo čisté samoznaky, prostredníctvom ktorých umelec tlmočí svoje svetonázorové a umelecké posolstvo. S tematikou dedinských chalúp úzko súviseli aj ďalšie figurálne a krajinkárske motívy, ktoré nazbieral na cestách v teréne: postavy mužov a žien v rozmanitých životných situáciách, pohľady na dedinské zákutia, krajinné panorámy, obrazy stromových solitérov a zoskupení. Podobne ako chalupy, aj ony často nadobúdali zovšeobecnenú metaforickú významovosť. Z roku 1934 pochádza kompozícia jesenná práca (Kopanie zemiakov), na ktorej maliarovi išlo o námetovú a štýlovú syntézu skúseností nadobudnutých v rokoch spolupráce s Alexym a Bazovským. Významnú časť v jeho diele tvoria početné zátišia. Niektoré z nich patria k najhodnotnejšiemu, čo sa u nás v tomto žánri vytvorilo. |
Námetovou osou jeho tvorby sa stal návratný motív dedinských chalúp. Umelec ho používal ako podobenstvo národného a ľudského osudu. Kreslil a maľoval chalupy obdarené širokou škálou citových a myšlienkových významov a v rozličných denných a ročných obdobiach. Najlepšie z nich sú tvarovo a obsahovo čisté samoznaky, prostredníctvom ktorých umelec tlmočí svoje svetonázorové a umelecké posolstvo. S tematikou dedinských chalúp úzko súviseli aj ďalšie figurálne a krajinkárske motívy, ktoré nazbieral na cestách v teréne: postavy mužov a žien v rozmanitých životných situáciách, pohľady na dedinské zákutia, krajinné panorámy, obrazy stromových solitérov a zoskupení. Podobne ako chalupy, aj ony často nadobúdali zovšeobecnenú metaforickú významovosť. Z roku 1934 pochádza kompozícia jesenná práca (Kopanie zemiakov), na ktorej maliarovi išlo o námetovú a štýlovú syntézu skúseností nadobudnutých v rokoch spolupráce s Alexym a Bazovským. Významnú časť v jeho diele tvoria početné zátišia. Niektoré z nich patria k najhodnotnejšiemu, čo sa u nás v tomto žánri vytvorilo. |
||
Osobitné miesto v jeho diele patrí akvarelom, pastelom, monotypiám a olejom s rozprávkovo-dekoratívnou tematikou. Vznikali súbežne s ostatnou tvorbou ako jej koloristicky a obsahovo exponovaná protiváha. Ich korene sú v literárno-symbolických kresbách a obrazoch z polovice 20. rokov inšpirovaných secesnou a expresionistickou maľbou, s ktorou sa stretol na svojich cestách. V maliarovom diele majú tieto kompozície funkciu intímnej lyriky. Sú to snové vízie rajského sveta obdareného nedotknutou krásou lahodných tvarov a svietivých farieb, kde žije v harmonickej symbióze príroda, zviera a človek. Napriek koloristickej skvelosti niektorých z týchto diel ide o tvorbu, ktorá bola vkusovo poplatná secesnej minulosti a nedosahovala výtvarnú silu umelcových dedinských balád. Príležitostne maľoval aj portréty, ale portrétny žáner bol v podstate cudzí jeho naturelu. Bol maliarom - básnikom, meditatívnym lyrikom a sociálnym elegikom so zmyslom pre problémy dobrého umenia, slovenskej kultúry a spoločensko-politickej reality. |
Osobitné miesto v jeho diele patrí akvarelom, pastelom, monotypiám a olejom s rozprávkovo-dekoratívnou tematikou. Vznikali súbežne s ostatnou tvorbou ako jej koloristicky a obsahovo exponovaná protiváha. Ich korene sú v literárno-symbolických kresbách a obrazoch z polovice 20. rokov inšpirovaných secesnou a expresionistickou maľbou, s ktorou sa stretol na svojich cestách. V maliarovom diele majú tieto kompozície funkciu intímnej lyriky. Sú to snové vízie rajského sveta obdareného nedotknutou krásou lahodných tvarov a svietivých farieb, kde žije v harmonickej symbióze príroda, zviera a človek. Napriek koloristickej skvelosti niektorých z týchto diel ide o tvorbu, ktorá bola vkusovo poplatná secesnej minulosti a nedosahovala výtvarnú silu umelcových dedinských balád. Príležitostne maľoval aj portréty, ale portrétny žáner bol v podstate cudzí jeho naturelu. Bol maliarom - básnikom, meditatívnym lyrikom a sociálnym elegikom so zmyslom pre problémy dobrého umenia, slovenskej kultúry a spoločensko-politickej reality. |
||
Výstavy |
== Výstavy == |
||
• individuálne - Žilina 1929; Martin 1937; Bratislava 1944; Liptovský Mikuláš 1955; Banská Bystrica, Brno 1972; Košice, Prešov 1973; |
• individuálne - Žilina 1929; Martin 1937; Bratislava 1944; Liptovský Mikuláš 1955; Banská Bystrica, Brno 1972; Košice, Prešov 1973; |
||
• s J. Alexym a M. A. Bazovským - Dolný Kubín, Ružomberok, Žilina 1930; Košice, Liptovský Mikuláš, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Prievidza, Spišská Nová Ves, Zvolen 1931; Bratislava, Liptovský Mikuláš, Nové Zámky, Spišská Nová Ves, Ružomberok, Martin – Vrútky 1932; Bytča, Humenné, Košice, Michalovce, Poprad, Topoľčany, Trebišov 1933; Rožňava, Vysoké Tatry 1934; Brezno 1935; Liptovský Mikuláš 1984; Banská Bystrica, Praha 1985; |
• s J. Alexym a M. A. Bazovským - Dolný Kubín, Ružomberok, Žilina 1930; Košice, Liptovský Mikuláš, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Prievidza, Spišská Nová Ves, Zvolen 1931; Bratislava, Liptovský Mikuláš, Nové Zámky, Spišská Nová Ves, Ružomberok, Martin – Vrútky 1932; Bytča, Humenné, Košice, Michalovce, Poprad, Topoľčany, Trebišov 1933; Rožňava, Vysoké Tatry 1934; Brezno 1935; Liptovský Mikuláš 1984; Banská Bystrica, Praha 1985; |
||
• kolektívne - zúčastňoval sa na výstavách Spolku a Združenia slovenských umelcov. |
• kolektívne - zúčastňoval sa na výstavách Spolku a Združenia slovenských umelcov. |
||
== Výber z tvorby == |
|||
Dielo (výber): |
|||
• kresby – Baltské more, krajina s riekou, Pobrežie, Rügen, Stralsund, Štúdia stromu, Východ mesiaca (1922); Akty (1923); Člny (1923 – 27); Kompozícia (1924); Štúdia chalupy (1926); Dlhá na Orave (Dom s vŕbou), Leštiny (1928); Drevené chatrče, Chalupy, Osamelá chalupa, Slovenská dedina, Starý mlyn (1929); Akt, cesta, Eiffelova veža, Kopanička, Most na Seine, Nábrežie Seiny, Osamelý strom, Pred búrkou, Vojna (1930); Detvanec, Hlava sedliaka, Pltník, Štúdie ženskej postavy, Zátišie (1931); Melódia, Štúdia k pohrebu robotníka (1932); Súmrak nad Štrbským plesom, Štúdia k obrazu Jesenná práca (1934); Osiky, Stará vŕba, Suchý strom (1935); |
• kresby – Baltské more, krajina s riekou, Pobrežie, Rügen, Stralsund, Štúdia stromu, Východ mesiaca (1922); Akty (1923); Člny (1923 – 27); Kompozícia (1924); Štúdia chalupy (1926); Dlhá na Orave (Dom s vŕbou), Leštiny (1928); Drevené chatrče, Chalupy, Osamelá chalupa, Slovenská dedina, Starý mlyn (1929); Akt, cesta, Eiffelova veža, Kopanička, Most na Seine, Nábrežie Seiny, Osamelý strom, Pred búrkou, Vojna (1930); Detvanec, Hlava sedliaka, Pltník, Štúdie ženskej postavy, Zátišie (1931); Melódia, Štúdia k pohrebu robotníka (1932); Súmrak nad Štrbským plesom, Štúdia k obrazu Jesenná práca (1934); Osiky, Stará vŕba, Suchý strom (1935); |
||
• maľby – Morský príboj I. a II., Muž v červenom, Povoz, Violončelista (1925); Autoportrét, Bodice, Hamburg, Stromy, Modrý vták (Jesenná nálada) (1926); Golgota, Rybár na pobreží, Tehliareň (1927); Balážďarmoty, Domce, Chalupy so stromami, Plachetnica na pobreží, Žena (1928); Dedinská nálada, Dve chalupy, Horské kvety, Chalupa, Chalupy pri vode, Chalupy v zime, Chalupy vo večernom súmraku, Chatrč, Jazero, Koliba, Modré chalupy, Pivónie, Sedliacke chalupy, Strecha, Stromy, Zasnežená chalúpka, Zima (1929); Dievča v kroji, Dunajský most, Most cez Seinu, Paríž, Pri dedine, Výstrely, Z ateliéru (1930); Cintorín v Demänovej, Dedinčanka, Dedinská ulička, Dievča v červenom, Jesenné zátišie, Jesenný motív, Krajina s kvetmi (Nirvána), Lavička cez potok, Malé zátišie, Muž pri pálenke, Osada, Osamelý strom, Povoz v poli, Stromy na cintoríne, Zátišie s džbánom, Zvonica (1931); Búrka, Červené kvety, Chalupa pod horou, Jarná melódia, Jeseň, Krajina s koňom, Krajina s rybníkom, Kúpanie, Osud, Pri potoku, Sedliacke zátišie, Symbolika I. – X., Vdovy, Z kostola, Z práce domov, Žena medzi slnečnicami (1932); Krajina, Rybník, Vŕby pri dedine, Vŕby pri vode, Vývrat (1933); Červené vŕby, Jelša, Jesenná práca, Lipa (Bodice v zime), Liptovská krajina, Most, Tri stromy, Z jari (1934); Jar vo Vysokých Tatrách, Motív z Nízkych Tatier, Stará továreň, Vyschnutý ker (1935); |
• maľby – Morský príboj I. a II., Muž v červenom, Povoz, Violončelista (1925); Autoportrét, Bodice, Hamburg, Stromy, Modrý vták (Jesenná nálada) (1926); Golgota, Rybár na pobreží, Tehliareň (1927); Balážďarmoty, Domce, Chalupy so stromami, Plachetnica na pobreží, Žena (1928); Dedinská nálada, Dve chalupy, Horské kvety, Chalupa, Chalupy pri vode, Chalupy v zime, Chalupy vo večernom súmraku, Chatrč, Jazero, Koliba, Modré chalupy, Pivónie, Sedliacke chalupy, Strecha, Stromy, Zasnežená chalúpka, Zima (1929); Dievča v kroji, Dunajský most, Most cez Seinu, Paríž, Pri dedine, Výstrely, Z ateliéru (1930); Cintorín v Demänovej, Dedinčanka, Dedinská ulička, Dievča v červenom, Jesenné zátišie, Jesenný motív, Krajina s kvetmi (Nirvána), Lavička cez potok, Malé zátišie, Muž pri pálenke, Osada, Osamelý strom, Povoz v poli, Stromy na cintoríne, Zátišie s džbánom, Zvonica (1931); Búrka, Červené kvety, Chalupa pod horou, Jarná melódia, Jeseň, Krajina s koňom, Krajina s rybníkom, Kúpanie, Osud, Pri potoku, Sedliacke zátišie, Symbolika I. – X., Vdovy, Z kostola, Z práce domov, Žena medzi slnečnicami (1932); Krajina, Rybník, Vŕby pri dedine, Vŕby pri vode, Vývrat (1933); Červené vŕby, Jelša, Jesenná práca, Lipa (Bodice v zime), Liptovská krajina, Most, Tri stromy, Z jari (1934); Jar vo Vysokých Tatrách, Motív z Nízkych Tatier, Stará továreň, Vyschnutý ker (1935); |
||
• ilustrácie – Cirbusová, J.: Tiché báje. Trnava 1932; Wery, M.: Na vakáciách. Mt 1932; Sakalová, S.: Ťuki-ťuk. Trnava 1933. |
• ilustrácie – Cirbusová, J.: Tiché báje. Trnava 1932; Wery, M.: Na vakáciách. Mt 1932; Sakalová, S.: Ťuki-ťuk. Trnava 1933. |
||
== Externé odkazy == |
|||
* [http:// |
|||
* [http:// |
|||
== Referencie == |
|||
<references /> |
|||
== Iné projekty == |
|||
[http://commons.wikimedia.org/wiki/] |
|||
{{DEFAULTSORT:}} |
|||
[[Kategória:Narodenia v 1898]] |
|||
[[Kategória:]] |
|||
[[Kategória:]] |
Verzia z 21:08, 21. január 2013
[[]]Saint Nicholas Church (Bodruzal)
Súradnice: 49° 21' 15” s. š., 21° 42' 26” v. d.
St. Nicholas Church is a wooden Greek Catholic Church of the Eastern Rite situated in a village Bodruzal in Svidnik district in the Presov region. It is registered on the UNESCO's World Heritage List under an identification number 1273-007 since 8th July 2008.
Content
- Characteristics
- Literature
- External links
- Other projects
Characteristics
The church is part of a unique urban entity situated on an elevated place in the village centre. Apart from the church it is made up of a separate bell tower, an adjacent cemetery and a wooden enclosure with a shingle roof and an entrance gate covered by a conical and an onion shape roof.
The church itself is a prototype church of the so-called Lemko type. It dates back to 1658 and belongs to the oldest wooden sacral buildings of the Eastern Rites in Slovakia.
The church has three towers. The construction is made out of logs, in a shape of three squares arranged on the same axis oriented from east to west. The exterior is decorated with vertically laid planks. The logs were also used on the construction of imitation tiered corbelled arches (of a truncated pyramid) in the sanctum and the nave. The arrangement of individual parts of the church represents the Holy Trinity. The church is situated on the highest hillock of the village. With its location it is higher than the rest of the buildings and houses.
The roof is made out of shingles. The tent roof above the presbytery and the nave is finished with a short square structure, to which conical bodies are attached to. To them baroque onion-like little roofs are fixed, finished with small shingle conical heads set with wrought iron crosses.
The towers increase in size from the small eastern one situated above the presbytery across the middle part, the nave (the largest one that has an open dome made out of logs) to the western pyramid tower (babinec), the tallest one, which is without the conical structures and has the bells placed in here.
The church tower and the presbytery are placed in one direction of longitudinal axis. They are approximately the same size. The church logs are laid on stone foundations (foundation wall), of which the tallest section is below the presbytery and is about 35-40 cm tall. In past sandstone formed the foundation base without any kind of binder (till the end of the 20th century). Today, the gaps between the stones are filled in with a concrete mixture. The floor inside the church has a gravel-sand base on which oak timber is laid and to that worked, planed boards are nailed.
At the beginning of Word War I, the smallest and the largest bells were used for the war purposes. The bells were only replaced in the second half of the 1920s by the residents of the village. Michal Zeliznak, the local forester working in the services of a forest owner, arranged for the largest bell to be made. The making of the smallest one was ensured thanks to the money collection arranged by the citizens of the village. The oldest bell has the year 1759 stated on the external wall of its casting, which is the year when it was made.
The interior Baroque decoration of the nave on the northern compact side is complemented by wooden wall paintings, from the 90s of the 18th century, where scenes from the Bible – Apocalypse (The Last Judgement) and the Crucifixion are depicted. Iconostasis, in Rococo appearance, with three rows of icons comes from the same period.
The exterior of the church was influenced by the Byzantine sacral art. In the interior there is the Iconostasis and an altar characteristic for the Eastern Rite. However, some paintings and icons show the influence of the Western Rite.
The church went through an extensive reconstruction in the 1990s when the wall paintings and the individual icons of the Iconostasis had been restored. Today it belongs to the group of 27 East Slovakian Wooden Churches that are listed amongst the National Cultural Monuments.
To save the figurative Baroque wall paintings the restoration survey led by the academic painter Milota Brimichova had been carried out. The restoration works were carried out by a team of female restorers of the Regional restoration studio Bratislava in the years 1990-1995 led by the academic painter Zuzana Chovanova. The paintings fall into the period of the 90s of the 18th century.
The area around the church is surrounded by a log fence with a shingle roof (palanok), which was renovated in 2008. The entrance into the church area is through a wooden bell tower which has a conical roof and originates from the 19th century.
The church was renovated in the years 2003-2004 thanks to the financial help of: the Slovak Republic Government Office, the Pro Slovakia Fund,the United States Committee for the American Heritage abroad,U. S. Steel, Ltd. Kosice and the First Catholic Ladies Association. The Greek Catholic Church together with the residents of the village and the natives also contributed to the renovation of the church.
Literatúra
• Kronika obce Bodružal, a z rozprávania najstarších obyvateľov obce spracovaný záznam
• "BODRUŽAL, Gréckokatolícky chrám sv. biskupa Mikuláša z roku 1658, NKP." In: Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku : Svidník a okolie. Prešov : PETRA n.o., 2007, s. 8-19. ISBN 978-80-8099-010-7
• Syrový, B.: Architektura, Oborové endyklopedie SNTL., SNTL, Praha 1973
• Mencl, V.: Lidová architektura v Československu, Praha 1980
• Pamiatky a múzea, Revue pre kultúrne dedičstvo, Slovenské národné múzeum a Pamiatkový ústav v Bratislave, 3/1999
• Dudáš M. a kol.: Drevené kostoly. Edícia Kultúrne Krásy Slovenska. Vyd. Dajama, Bratislava, 2007 (ISBN 80-89226-14-0)
• Dejiny ruského umenia, Bratislava, Pallas 1977, str. 83.
Externé odkazy
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peter Zelizňák/pieskovisko
sk:Chrám svätého Mikuláša (Bodružal)
Kaštielik Južne od Svidníka pri Ondave sa vypína nápadný kopec „Kaštielik“ (kóta 328), s riedkym dubovým porastom. Kužeľovitý kopec má z troch strán veľmi prudké takmer neschodné svahy. Iba južný svah je trochu miernejší.
Pozoruhodnosťou na vrchole kopca sú zvyšky opevneného útvaru. Dnes sú to iba výrazné terénne vĺny a priehlbiny. Objekt má oválno-obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 65 x 40 m a dlhšou osou v smere sever-juh. Vrcholná plošina kopca bola prístupná iba z južnej strany, odtiaľ bol i opevnený tvar chránený 8 m širokou a viac ako 2 m hlbokou šijovou priekopou a zemným valom. Obranyschopnosť objektu umocňovali z tejto strany ešte aj polkruhové bašty s priemerom 6 m na nárožiach obvodového opevnenia, ktoré vybiehali do priekopy. V juhovýchodnej časti interiéru opevneného útvaru je kráter s priemerom 7 m. Podľa miestnej tradície by to mala byť studňa.
Fragmenty tehál (s rozmermi ? x 14,5 x 7 m ) a tehlovina by mohli nepriamo dokladať existenciu tehlovej stavby vnútri objektu, ktorá mala pravdepodobne obytný charakter. Z pokusných sond, ktoré vykonali pracovníci Múzea Ukrajinskej a rusínskej kultúry boli získané zlomky keramiky zo 14. – 15. storočia. Zlomok ústia komorovej kachlice z 15. storočia svedčí nielen o existencii hradu v tomto období, ale aj o vysokých nárokoch majiteľov na bytovú kultúru.
Priame písomne pramene o tomto objekte sa však nezachovali. Podľa pôdorysného členenia a nálezov vznikol v polovici 14. storočia. Literatúra: Slivka – Vallašek: Hrady a hrádky na východnom Slovensku 1991, s. 204 -205).
Hrubý text
PALUGYAY, Zoltán | |
slovenský maliar | |
Narodenie | 9. november 1898 (125 rokov) Bodice, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 18. 9. 1935 pod Ďumbierom v Nízkych Tatrách, poch. v Bodiciach |
PALUGYAY, Zoltán(* 9. november 1898, Bodice dnes Liptovský Mikuláš) je slovenský maliar.
Život
Otec Aladár P. (1859 – 1932), matka Adela, rod. Palugyayová (1870 – 1965), sestra Bianka, výtvarníčka (1901 – 1965). Manželka Katarína, rod. Gallotšíková (1910 – 1968), dcéra Eva, vyd. Ricottiová, akademická maliarka – reštaurátorka (1929 – 2011). Po maturite na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši 1916 narukoval, bol na talianskom fronte. R. 1919 – 20 študoval na výtvarnej akadémii v Budapešti (E. Ballo), 1920 - 21 na výtvarnej akadémii v Krakove (W. Jarocki), od 1921 striedavo v Nemecku (Berlín, Hamburg) a v Budapešti, 1924 – 26 v Mníchove v súkromnej škole H. Hofmanna. Od 1926 žil v Bodiciach.
Už v detstve sa prehĺbil jeho vnímavý vzťah k prírode a záujem o maliarstvo. Súkromne sa mu venoval rodinný známy. P. J. Kern, 1919 sa zúčastnil jeho zásluhou ako hosť na prvej výstave Spolku slovenských umelcov v Liptovskom Mikuláši. Na jeho vývin mocne pôsobilo dielo L. Medňanského ako zrušenie protikladu medzi nadčasovosťou a modernosťou, ale aj ako výraz nostalgie za svetom, ktorý sa stával nenávratnou minulosťou. Svoj umelecký obzor podstatne rozšíril v čase ročného pobytu v Krakove. Zblížil sa s postsecesným symbolizmom a cez dielo J. Falsta sa začal systematicky zaujímať o akvarel. R. 1920 v Krakove vystavoval so spolkom Sztuka. Na cestách po Nemecku popri Berlíne a Hamburgu navštívil Stralsund a polostrov Rujanu, odkiaľ si doniesol súbor kresieb. Medzitým sa vracal do Budapešti, pochodil maďarský vidiek, navštívil maliarsku kolóniu v Gödölö, dlhšie sa zdržal v Sedmohradsku. Pre dozretie jeho umeleckého názoru mal veľký význam pobyt v Mníchove v škole avantgardného pedagóga a výtvarníka Hansa Hofmanna. V Mníchove bola vtedy ešte živá tradícia nemeckého expresionizmu a skupiny Modrý jazdec, ale aj ich korene v Parížskej škole a v diele E. Muncha. K pobytu v Mníchove sa viaže priateľstvo s maliarom a grafikom A. Kubínym, pochádzajúcim z Liptova, ktorý svojimi konexiami v mníchovskom výtvarnom živote uľahčil existenciu mladého maliara. Po návrate domov sa zapojil do činnosti Spolku slovenských umelcov. R. 1927 sa zúčastnil väčšou kolekciou na jeho XIII. výstave v Žiline. Z úzkej spolupráce s J. Alexym a M. A. Bazovským vznikol podnet kolektívne prediskutovať aktuálne problémy moderného slovenského maliarstva a prispievať k ich riešeniu tvorbou námetovo čerpajúcou z najtypickejších krajov stredného Slovenska. Nasledovali ich spoločné cesty po Turci, Orave, Horehroní a Liptove. Tvorivé výsledky prezentovali na sérii výstav, ktoré využívali aj na propagačné prednášky a besedy o problémoch výtvarného umenia. R. 1930 podnikol s Bazovským študijnú cestu do Francúzska, Švajčiarska a Nemecka. Zaujímal sa o rozbehy maliarskej kolónie, ktorú sa pokúšal v Piešťanoch založiť J. Alexy. Po návrate z Piešťan sa 1935 vybral na turistickú túru do Nízkych Tatier. Prenocoval na Štefánikovej chate na Ďumbieri a ráno 18. septembra sa vydal na ďalšiu cestu. Odvtedy bol nezvestný. Až v júli 1936 našiel jeho pozostatky pastier oviec J. Kozák.
Od počiatkov sa vyznačoval bytostným sklonom k expresívnosti, baladickosti až dramatickosti. Dokladajú to predovšetkým jeho kresby. Kreslenie bolo jeho existenčnou potrebou, citovým denníkom. Naproti tomu jeho maliarska tvorba mala inú funkciu. Ňou reagoval na umelecké podnety, s ktorými sa stretával na cestách a štúdiách, preskúšaval rozmanité podoby expresionistického i racionálne skladobného výrazu. Výsledkom boli raz robustne kubizované formy, inokedy dekoratívnosť s črtami secesnosti až nadreálnosti. Táto štýlová polarizácia charakterizuje celé jeho maliarske dielo bez ohľadu na to, či ide o oleje, pastely, akvarely alebo monotypie. Súviselo to s obsahotvornou vlastnosťou farby, ktorú používal striedavo ako lyrik krehkých tónov, ako dramatik prírodných nálad, ako človek unikajúci do sveta rozprávkových vízií alebo ako maliar so zmyslom pre tvrdú sociálnu realitu. Po intenzívnej príprave od 1930 sa umelcova tvorba dostala do obdobia vrcholenia. Spoločné potulky s Alexym a Bazovským vplývali na vyhraňovanie osobných názorov a umelecké zrenie. V niektorých motívoch a postupoch sa zbližoval najmä s Bazovským, ale základný tón jeho tvorby je svojský. V problematike národného umenia sa opieral o národopisné a folkloristické materiály menej ako jeho druhovia. Jeho vzťah ku krajine a ľudu stredného Slovenska obsahoval výraznejší sociálny a všeobecne humanistický prízvuk. Bolo v ňom prítomné obdivné pochopenie diela L. Medňanského, poznanie nemeckého expresionizmu i poučenie na maďarskej sociálnej maľbe (J. Rudnay). Námetovou osou jeho tvorby sa stal návratný motív dedinských chalúp. Umelec ho používal ako podobenstvo národného a ľudského osudu. Kreslil a maľoval chalupy obdarené širokou škálou citových a myšlienkových významov a v rozličných denných a ročných obdobiach. Najlepšie z nich sú tvarovo a obsahovo čisté samoznaky, prostredníctvom ktorých umelec tlmočí svoje svetonázorové a umelecké posolstvo. S tematikou dedinských chalúp úzko súviseli aj ďalšie figurálne a krajinkárske motívy, ktoré nazbieral na cestách v teréne: postavy mužov a žien v rozmanitých životných situáciách, pohľady na dedinské zákutia, krajinné panorámy, obrazy stromových solitérov a zoskupení. Podobne ako chalupy, aj ony často nadobúdali zovšeobecnenú metaforickú významovosť. Z roku 1934 pochádza kompozícia jesenná práca (Kopanie zemiakov), na ktorej maliarovi išlo o námetovú a štýlovú syntézu skúseností nadobudnutých v rokoch spolupráce s Alexym a Bazovským. Významnú časť v jeho diele tvoria početné zátišia. Niektoré z nich patria k najhodnotnejšiemu, čo sa u nás v tomto žánri vytvorilo. Osobitné miesto v jeho diele patrí akvarelom, pastelom, monotypiám a olejom s rozprávkovo-dekoratívnou tematikou. Vznikali súbežne s ostatnou tvorbou ako jej koloristicky a obsahovo exponovaná protiváha. Ich korene sú v literárno-symbolických kresbách a obrazoch z polovice 20. rokov inšpirovaných secesnou a expresionistickou maľbou, s ktorou sa stretol na svojich cestách. V maliarovom diele majú tieto kompozície funkciu intímnej lyriky. Sú to snové vízie rajského sveta obdareného nedotknutou krásou lahodných tvarov a svietivých farieb, kde žije v harmonickej symbióze príroda, zviera a človek. Napriek koloristickej skvelosti niektorých z týchto diel ide o tvorbu, ktorá bola vkusovo poplatná secesnej minulosti a nedosahovala výtvarnú silu umelcových dedinských balád. Príležitostne maľoval aj portréty, ale portrétny žáner bol v podstate cudzí jeho naturelu. Bol maliarom - básnikom, meditatívnym lyrikom a sociálnym elegikom so zmyslom pre problémy dobrého umenia, slovenskej kultúry a spoločensko-politickej reality.
Výstavy
• individuálne - Žilina 1929; Martin 1937; Bratislava 1944; Liptovský Mikuláš 1955; Banská Bystrica, Brno 1972; Košice, Prešov 1973; • s J. Alexym a M. A. Bazovským - Dolný Kubín, Ružomberok, Žilina 1930; Košice, Liptovský Mikuláš, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Prievidza, Spišská Nová Ves, Zvolen 1931; Bratislava, Liptovský Mikuláš, Nové Zámky, Spišská Nová Ves, Ružomberok, Martin – Vrútky 1932; Bytča, Humenné, Košice, Michalovce, Poprad, Topoľčany, Trebišov 1933; Rožňava, Vysoké Tatry 1934; Brezno 1935; Liptovský Mikuláš 1984; Banská Bystrica, Praha 1985; • kolektívne - zúčastňoval sa na výstavách Spolku a Združenia slovenských umelcov.
Výber z tvorby
• kresby – Baltské more, krajina s riekou, Pobrežie, Rügen, Stralsund, Štúdia stromu, Východ mesiaca (1922); Akty (1923); Člny (1923 – 27); Kompozícia (1924); Štúdia chalupy (1926); Dlhá na Orave (Dom s vŕbou), Leštiny (1928); Drevené chatrče, Chalupy, Osamelá chalupa, Slovenská dedina, Starý mlyn (1929); Akt, cesta, Eiffelova veža, Kopanička, Most na Seine, Nábrežie Seiny, Osamelý strom, Pred búrkou, Vojna (1930); Detvanec, Hlava sedliaka, Pltník, Štúdie ženskej postavy, Zátišie (1931); Melódia, Štúdia k pohrebu robotníka (1932); Súmrak nad Štrbským plesom, Štúdia k obrazu Jesenná práca (1934); Osiky, Stará vŕba, Suchý strom (1935);
• maľby – Morský príboj I. a II., Muž v červenom, Povoz, Violončelista (1925); Autoportrét, Bodice, Hamburg, Stromy, Modrý vták (Jesenná nálada) (1926); Golgota, Rybár na pobreží, Tehliareň (1927); Balážďarmoty, Domce, Chalupy so stromami, Plachetnica na pobreží, Žena (1928); Dedinská nálada, Dve chalupy, Horské kvety, Chalupa, Chalupy pri vode, Chalupy v zime, Chalupy vo večernom súmraku, Chatrč, Jazero, Koliba, Modré chalupy, Pivónie, Sedliacke chalupy, Strecha, Stromy, Zasnežená chalúpka, Zima (1929); Dievča v kroji, Dunajský most, Most cez Seinu, Paríž, Pri dedine, Výstrely, Z ateliéru (1930); Cintorín v Demänovej, Dedinčanka, Dedinská ulička, Dievča v červenom, Jesenné zátišie, Jesenný motív, Krajina s kvetmi (Nirvána), Lavička cez potok, Malé zátišie, Muž pri pálenke, Osada, Osamelý strom, Povoz v poli, Stromy na cintoríne, Zátišie s džbánom, Zvonica (1931); Búrka, Červené kvety, Chalupa pod horou, Jarná melódia, Jeseň, Krajina s koňom, Krajina s rybníkom, Kúpanie, Osud, Pri potoku, Sedliacke zátišie, Symbolika I. – X., Vdovy, Z kostola, Z práce domov, Žena medzi slnečnicami (1932); Krajina, Rybník, Vŕby pri dedine, Vŕby pri vode, Vývrat (1933); Červené vŕby, Jelša, Jesenná práca, Lipa (Bodice v zime), Liptovská krajina, Most, Tri stromy, Z jari (1934); Jar vo Vysokých Tatrách, Motív z Nízkych Tatier, Stará továreň, Vyschnutý ker (1935);
• ilustrácie – Cirbusová, J.: Tiché báje. Trnava 1932; Wery, M.: Na vakáciách. Mt 1932; Sakalová, S.: Ťuki-ťuk. Trnava 1933.
Externé odkazy
- [http://
- [http://
Referencie
Iné projekty
[1] [[Kategória:]] [[Kategória:]]