Nangá parbat: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.2+) (robot Pridal: bs:Nanga Parbat |
d r2.7.3) (robot Pridal: vi:Nanga Parbat |
||
Riadok 161: | Riadok 161: | ||
[[uk:Нангапарбат]] |
[[uk:Нангапарбат]] |
||
[[ur:نانگا پربت]] |
[[ur:نانگا پربت]] |
||
[[vi:Nanga Parbat]] |
|||
[[zh:南迦帕尔巴特峰]] |
[[zh:南迦帕尔巴特峰]] |
Verzia z 08:51, 1. február 2013
Nanga Parbat | |
vrch | |
Štát | Pakistan |
---|---|
Pohorie | Himaláje |
Horská skupina | Nanga Parbat |
Nadmorská výška | 8 125 m n. m. |
Súradnice | 35°14′15″S 74°35′21″V / 35,23750°S 74,58917°V |
Najľahší výstup | Kinshoferova cesta zo severozápadu |
Prvovýstup | Hermann Buhl (Rakúsko) |
- dátum | 1953 |
Slov. prvovýstup | Ivan Fiala, Michal Orolín |
- dátum | 1971 |
Poloha v rámci Pakistanu
| |
Wikimedia Commons: Nanga Parbat | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Nanga Parbat (Nangáparvat, Diamir) je deviaty najvyšší vrch Zeme, vysoký 8 125 m n. m. Leží v Pakistane, v Kašmírskych Himalájach, v horskej skupine Nanga Parbat, 125 km severne od Šrínagaru. Je to najzápadnejšia Osemtisícovka.
Nanga Parbat tvorí šesťvrcholový masív:
- hlavný vrchol - 8 125 m n. m.
- južný vrchol - 8 042 m n. m.
- predvrchol - 7 910 m n. m.
- severný vrchol - 7 861 m n. m.
- „strieborné zuby“ - 7 597 m n. m.
- juhovýchodný vrchol - 7 530 m n. m.
Jeho juhovýchodná (rupálska) stena je najväčšou stenou na svete. Je vysoká 4 700 (4 500) m. Ďalšie vysoké steny sú severná (rakiotská) - 3 300 m a západná (diamirská) - 3 000 m. Z doliny rieky Indus na hlavný vrchol je vzdialenosť 25 km pri prevýšení 7 000 m, čo je najväčšie prevýšenie na Zemi.
Nanga Parbat patrí v Himalájach k najnebezpečnejším vrchom. Okrem technicky náročného terénu je známy aj veľmi nepriaznivým počasím. Okolité vrchy prevyšuje o viac, ako 1 000 metrov, takže nie je nijako chránený pred vetrom, ani monzúnovými zrážkami. Sú tu časté lavíny a silné búrky.
Prvý pokus o výstup na Nanga parbat urobili v roku 1895 britskí horolezci. Traja z nich zahynuli.
V roku 1934 sa pokúsila o výstup nemecká výprava, počas niekoľkodňovej búrky zahynulo 10 ľudí. V roku 1937 zahynulo po páde lavíny 16 členov nemeckej výpravy.
Prvovýstup na vrchol sa podaril v roku 1953. Na vrchole stál rakúsky horolezec Hermann Buhl, ktorý v záverečnom úseku liezol sám a bez pomoci kyslíkového prístroja.
Slovenskí horolezci I. Fiala a M. Orolin vystúpili na Nanga Parbat v roku 1971, keď urobili aj prvovýstup na predvrchol. V roku 1978 urobili slovenskí horolezci prvovýstup na severný vrchol.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nangá parbat