Søren Kierkegaard: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
EmausBot (diskusia | príspevky)
d r2.7.2+) (robot Pridal: arz:كيركجارد
GhalyBot (diskusia | príspevky)
Riadok 156: Riadok 156:
[[tr:Søren Kierkegaard]]
[[tr:Søren Kierkegaard]]
[[tt:Сөрен Кьеркегор]]
[[tt:Сөрен Кьеркегор]]
[[uk:Серен К'єркегор]]
[[uk:Серен К’єркегор]]
[[uz:Søren Kierkegaard]]
[[uz:Søren Kierkegaard]]
[[vi:Søren Kierkegaard]]
[[vi:Søren Kierkegaard]]

Verzia z 17:12, 2. február 2013

Søren Kierkegaard
dánsky filozof, spisovateľ a teológ
dánsky filozof, spisovateľ a teológ
Narodenie5. máj 1813
Kodaň, Dánsko
Úmrtie11. november 1855 (42 rokov)
Kodaň, Dánsko
PodpisSøren Kierkegaard, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Søren Kierkegaard
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Søren Kierkegaard

Søren Aabye Kierkegaard (* 5. máj 1813, Kodaň, Dánsko – † 11. november 1855, Kodaň) bol dánsky filozof, spisovateľ a teológ, ktorý vychádzal z filozoficko-metafyzického predpokladu, že (dospelý) človek sa odlišuje tak od prírody ako aj od Boha.

Kierkegaardova teória

Anorganická a organická príroda sa vyznačuje tým, že sa v priestore a čase iba vyskytuje, zatiaľ čo človek môže existovať iba potiaľ, pokiaľ sa vzťahuje k svojej vlastnej situácii: sebavzťahovanie sa človeka k vlastnej situácii mu umožňuje zasahovať do tejto situácie a meniť ju. Človek je na rozdiel od zvieraťa, ktoré je úplne podriadené prírodnej nevyhnutnosti, jednotou alebo syntézou možnosti a nevyhnutnosti: človek sa môže rozhodovať. To, čo predchádza okamihu rozhodnutia, sa stáva minulosťou, to, čo po rozhodnutí nasleduje, sa stáva budúcnosťou vyplnenou možnosťami. Človek žije v časovosti, pokiaľ sa ako jednota minulosti, okamihu a budúcnosti vzťahuje k existencii v čase ako jednote možnosti a nevyhnutnosti. Na druhej strane oproti Bohu je človek bytosť konečná, jeho sloboda je vždy obmedzená, pretože človek je vo svojej existencii vždy závislý od okolností, od toho, čo je nevyhnutné.

Ale tým, že človek má slobodný vzťah k možnostiam svojej situácie, prekračuje hranice konečnosti a nevyhnutnosti a žije tak, ako keby bol okamih večnosťou. Samu slobodu si človek nemôže zvoliť, je slobodný nezávisle od svojej vôle. Na druhej strane má voľnosť v tom smere, ako bude so svojou slobodou nakladať. A práve v tom spočíva vlastná existenciálna otázka, a síce čo si počať so svojim životom, so svojou existenciou.

Podľa Kierkegaarda existuje rad principiálne odlišných, hierarchicky usporiadaných existenciálnych možností alebo štádii, pričom človek nemusí prejsť nižšími, aby mohol realizovať vyššie: niektoré môže preskočiť, či dokonca sa môže vrátiť k nižším.

Pri najhrubšom filozofickom priblížení možno podľa Kierkegaarda rozlíšiť tri možnosti/ štádiá existencie: estetickú, etickú a náboženskú. Každé štádium obsahuje názor o tom, v čom pre človeka spočíva pravda a či vôbec existuje nejaká pravda. Rozhodnúť o tom, ktorá existenčná možnosť/ štádium je najlepšie nie je možné ani filozoficky ani vedecky. Prechod od jedného štádia do druhého sa v existenciálnom i logickom ohľade realizuje skokom Buď – Alebo.

Dielo

Kierkegaard vydával niektoré svoje spisy pod rozličnými pseudonymami, napriek tomu sa rýchlo rozšírilo, kto sa za nimi skrýva:

  • Buď – alebo (Enten – Eller, 1843)
  • Bázeň a chvenie (Frygt og Bæven, 1843)
  • Pojem úzkosti (Begrebet Angest, 1844)
  • Filozofické zlomky alebo Zlomok filozofie (Philosophiske Smuler eller Smule Philosophi, 1844)
  • Štádiá na ceste životom (Stadier paa Livets Vei, 1845)
  • Uzatvárajúci nevedecký dodatok k Filozofickým zlomkom (Afsluttende uvidenskabelig Efterskrift til de philosophiske Smuler, 1846)
  • Súčasnosť - táto esej tvorila pôvodne súčasť jeho obširnej recenzie anonymného románu Dva veky (En literair Anmeldelse, 1846)
  • Skutky lásky (Kjerlighedens Gjerninger, 1847)
  • Nemoc k smrti (Sygdommen til Døden, 1849)
  • Cvičenie v kresťanstve (Indøvelse i Christendom, 1850)
  • O mojej spisovateľskej činnosti (Om min Forfatter-Virksomhed, 1851)
  • Posúďte sami! (Dømmer selv!, 1851-1852, publikované posmrtne 1876)
  • Okamih (Øieblikket, 1855)

V slovenčine a češtine

  • Démuth, A. Postskriptum ku Kierkegaardovi. Schola Philosophica, 2006, 139 s. ISBN 80-969487-0-9
  • Králik, R. Problém zvaný Kierkegaard. Bratislava, 2006, 82 s. ISBN 80-969503-7-1
  • Králik, R. Zápas Sørena Kierkegaarda. FF UKF Nitra, 2006, 52 s. ISBN 80-8094-025-8
  • Mikulová-Thulstrupová, M. Kierkegaard a dějiny křesťanské zbožnosti. CDK, 2005, 228 s. ISBN 80-7325-056-X
  • Olšovský, J. Niternost a existence - Úvod do Kierkegaardova myšlení. Akropolis, 2005, 262 s. ISBN 80-86903-08-7
  • Šestov, L. Kierkegaard a existenciální filosofie. Oikúmené, 1997, 102 s. ISBN 80-86005-44-5
  • Umlauf, V. Kierkegaard. Hermeneutická interpretace. CDK, 2005, 320 s. ISBN 80-7325-064-0
  • Králik, R. Diatka, C. Čistota srdca. FF UKF Nitra, 2007, 300 s. ISBN 978-80-8094-195-6
  • Králik, R. Khan, A. Máhrik, T. Sapík, M. (eds) Kierkegaardovo zrkadlo pre súčasnosť. University of Toronto, Kierkegaard Circle a CERI.SK FF UKF Nitra 2010, 333 s. . ISBN 978-0-9809365-2-0. (25 štúdií česky a slovensky. Napr: J. Stewart, M. B. Matuštík, G. Pattison, A. Hannay, A. Burgess, A. Khan...)
  • Petkanič, M. Filozofia vášne Sørena Kierkegaarda. Kraków: Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2010, 202 s. ISBN 978-83-7490-303-5
  • Králik, R. Khan, A. Máhrik, J. Turnbull, L. Torok (eds). Kierkegaard ako výzva k súčasnému svetu.University of Toronto, Kierkegaard Circle a CERI.SK FF UKF Nitra 2011, ISBN 978-0-9809365-5-1. (23 štúdií česky a slovensky. Napr: A. Burgess, A. Khan, S. Evans, M. M. Thulstrupová, N. Thulstrup, J. Martin, J. Turnbull, G. Schreiber plus preklady Kierkegaarda JaP...)
  • Králik, R. Khan, M. Pavlíková, M. Roubalová, M. Štúr(eds). Kierkegaard ako filozof lásky.University of Toronto, Kierkegaard Circle a CERI.SK FF UKF Nitra 2012, ISBN: 978-0-9809365-8-2. v tlači - termín vydania 1.12.2012. (19 štúdií česky a slovensky. Napr. Abrahim H. Khan, Stephen C. Evans, Roe Fremstedal, Simon Podmore, Patrick Stokes ...)

Iné projekty

Externé odkazy

Šablóna:Link FA

Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link GA Šablóna:Link GA Šablóna:Link GA