Mária Anna Bavorská (1551 – 1608): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
EmausBot (diskusia | príspevky)
EmausBot (diskusia | príspevky)
Riadok 61: Riadok 61:
[[be:Марыя Ганна Баварская, 1551—1608]]
[[be:Марыя Ганна Баварская, 1551—1608]]
[[br:Maria Anna Bavaria (1551–1608)]]
[[br:Maria Anna Bavaria (1551–1608)]]
[[ca:Maria Anna de Baviera(arxiduquessa d'Àustria)]]
[[ca:Maria Anna de Baviera (arxiduquessa d'Àustria)]]
[[cs:Marie Anna Bavorská (1551-1608)]]
[[cs:Marie Anna Bavorská (1551-1608)]]
[[de:Maria Anna von Bayern (1551–1608)]]
[[de:Maria Anna von Bayern (1551–1608)]]

Verzia z 22:53, 3. február 2013

Mária Anna Bavorská
bavorská princezná a štajerská vojvodkyňa
bavorská princezná a štajerská vojvodkyňa
Narodenie23. marec 1551
Mníchov
Úmrtie29. apríl 1608 (57 rokov)
Graz
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Mária Anna Bavorská

Mária Anna Bavorská (* 23. marec 1551, Mníchov – † 29. apríl 1608, Graz) bola bavorská princezná a štajerská vojvodkyňa, manželka arcivojvodu Karola II. Štajerského.

Životopis

Narodila sa ako najstaršia dcéra bavorského vojvodu Albrechta V. a Anny Habsburskej, dcéry cisára Ferdinanda I. Matka ju vychovávala veľmi prísne a často telesne trestala. Výchova bola nábožensky založená a vedená v prísne katolíckom duchu. Okrem základného vzdelania bola vyučovaná latinčine a hudbe. Hrala na organ a mala rada duchovnú hudbu.

Mala sa vydať za sedmohradského vojvodu Jána Žigmunda Zápoľskeho, z tohto sobášneho projektu však zišlo. Nakoniec sa v roku 1571 ako dvadsaťročná vydala za svojho o jedenásť rokov staršieho strýka Karola II. Štajerského, ktorý vládol v tzv. Vnútornom Rakúsku. Karol bol mladší brat Máriinej matky Anny. Veľkolepé a mimoriadne svadobné slávnosti pripomínalo ešte v roku 1854 jazdecké defilé českej šľachty usporiadané v Prahe pri príležitosti sobáša cisára Františka Jozefa I. s Alžbetou Bavorskou.

Z manželstva, ktoré trvalo do Karolovej smrti v roku 1590, vzišlo 15 detí.

Politický a kultúrny vplyv

Ako presvedčená katolíčka podnecovala svojho muža ku krokom proti protestantskej šľachte v Štajersku. Starostlivo dbala na výchovu svojich detí pri ktorých uplatňovala podobné metódy ako jej matka. Dohliadala na to, aby boli deti vedené ku katolíctvu a ich vzdelanie zverovala jezuitom. Jej syn, neskorší cisár Ferdinand II. zostal pod jej vplyvom i v dospelosti. Dochovala sa ich korešpondencia, kde sa syn ako štajerský vojvoda so svojou matkou radil o všetkých svojich politických krokoch, najmä pri uplatňovaní rekatolizácie v Štajersku.

Mala záľubu v okázalej nádhere a rada sa zúčastňovala náboženských procesií a púti. Venovala sa charitatívnej činnosti. Do služieb katolíckej viery dávala i výtvarné umenie a hudbu.

Zomrela v Grazi v roku 1608. Pochovaná bola najskôr v kláštore klarisiek a neskôr v mauzóleu v Grazi, ktoré dal postaviť jej syn Ferdinand II.

Deti

Počas veľmi harmonického manželstva sa narodilo 15 detí, z ktorých sa iba dve nedožili dospelosti:

Literatúra

  • Hans und Marga Rall: Die Wittelsbacher – von Otto I. bis Elisabeth I., ISBN 3-85001-485-1.

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Anna Bavorská (1551-1608) na českej Wikipédii.