Komunikácia (psychológia): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
ŠIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIŠKA
Značka: Zlé umiestnenie textu
Komunikácia
Riadok 18: Riadok 18:
[[Kategória:Sociológia]]
[[Kategória:Sociológia]]
[[Kategória:Psychológia]]
[[Kategória:Psychológia]]
Komunišiška JE ŠIŠKA

Verzia z 08:13, 4. február 2013

Komunikácia je sociálna interakcia, pri ktorej sa vedome alebo nevedome odovzdávajú informácie.

Slovo komunikácia má latinský pôvod a znamená "...robiť niečo spoločným, deliť sa, zverovať sa." Keď človek komunikuje, delí sa s inými ľuďmi o svoje myšlienky. My, ľudia, neustále komunikujeme, či už čítame, píšeme, rozprávame sa a nejakým spôsobom sa staráme o to, aby sme navzájom vedeli o svojich myšlienkach. Komunikujeme aj vtedy, keď si to neuvedomujeme, čiže je zrejmé, že komunikácia nemá len ústnu alebo len písomnú formu. Čokoľvek povieme, svojim neverbálnym prejavom potvrdíme, podčiarkneme, spresnime alebo vyvrátime. Komunikácia prebieha teda všetkými možnými prostriedkami bez ohľadu na to, či si to uvedomujeme alebo nie. Nie je možné nekomunikovať.

zdroj: BROCKMAN, John; MATSONOVÁ, Katika. Ako sa veci majú. Bratislava : Archa, 1996. Ako komunikujeme, s. 158. ISBN 80-7115-111-4.

ŠKVARENINOVÁ, Oľga: Rečová komunikácia. Bratislava: Svornosť, a.s., 2004. 278 s. ISBN 80-10-00290-9


Názory na komunikáciu

  • Slavomír Gálik: Komunikácia je tým lepšia, čím sa viac necháme unášať rytmom dialógu. Pri zastavení zistíme, že rozhovor mal i svoju logiku. Samotnú logickú nesúvislosť najlepšie zažívame v priebehu samotného dialógu, a to ako určité záseky, či nejaké rušivé disharmonické tóny. Práve takéto roztržitosti nás nútia vrátiť sa späť a znova nachádzať pôvodný rytmus a ním prekonať zabrzdenia.
  • Karl Jaspers: komunikácia je proces, v ktorom sa Ja stáva sebou samým tak, že sa odhaľuje v druhom. Tento proces sebaotvárania sa v komunikácii je onen osobitý boj, ktorý je zároveň láskou: boj milujúc, boj, ktorý nespočíva v harmonickom nazeraní sveta, ktoré vonkoncom znemožňuje komunikáciu, ale ktorý spochybňuje a sťažuje, pri neporovnateľnej solidarite tých, ktorí sú takto v styku, je náročnou výzvou.
  • Jürgen Habermas: Habermas rozlišuje ideálnu komunikáciu, t. j. komunikáciu zbavenú panstva, nazaťaženú mocenskými pomermi, t. j. vnútornými psychickými zábranami vyvolávanými vonkajším nátlakom, a komunikáciu zaťaženú ideologicky, t. j. odohrávajúcu sa v spoločnosti, kde existujú mocenské vzťahy. Ideologicky zaťažená komunikácia však mlčky predpokladá onú ideálnu komunikáciu.
  • Michael Kunczik: komunikácia je interakcia prostredníctvom oznámenia, prostredníctvom odovzdania informácie od jednej osoby k osobe druhej.