Società Sportiva Lazio

Lazio
Celý názov	Società Sportiva Lazio S.p.A.
Prezývka	Biancocelesti (Bielo-belasí) Biancazzurri (Bielo-modrí) Aquile (Orli) Aquilotti (Orlíčatá) La prima squadra della capitale (Prvý tím z hlavného mesta) Padroni di Roma (Vládcovia Ríma)
Založený	9. januára 1900 ako Società Podistica Lazio
Štadión	Stadio Olimpico, Rím, Taliansko
Kapacita	72 698
Predseda	Claudio Lotito
Tréner	Vladimir Petković
Liga	Serie A
2011-2012	Serie A, 4. miesto
Domáce farby Hosťovské farby
Tretie farby
Futbalový portál

Società Sportiva Lazio skrátene S.S. Lazio známy aj ako Lazio je taliansky športový klub so sídlom v meste Formello. Založený v roku 1900 v rímskej mestskej časti Prati. Športový oddiel zahŕňa 37 športových odvetví, najznámejší je klub pre svoj futbalový tím.

Dresy klubu majú svetlo-modrú farbu. Klub vyhral dvakrát Seriu A a to v sezónach 1973–74 a 1999-00. Štrykrát vyhral Taliansky pohár (Coppa Italia) a v roku 1999 triumfoval aj na európskej úrovni, vyhral Pohár víťazov pohár a Európsky superpohár.

Svoje domáce zápasy hrajú na štadióne Stadio Olimpico, o ktorý sa delia s mestským rivalom AS Rím.

V novembri 2008 podľa talianskej prokuratóry vyšlo najavo, že Claudio Lotito, prezident klubu, možno pôjde do väzenia na 20 mesiacov, kvôli nezrovnalostiam pri kúpe klubu a machináciam s akciami.

História

V roku 1900 vznikol v Ríme klub Societa Podistica Lazio a je tak najstarší futbalový klub v Ríme. Najvyššiu súťaž začalo hrávať krátko po svojom vzniku a dokonca sa trikrát dostalo až do finále, kde postupne prehralo s Pro Vercelli, Casale a Janovom. Do roku 1927 bolo Lazio jediným rímskym klubom, potom vzniklo AS. Najlepším predvojnovým výsledkom bolo druhé miesto v Sérii A v roku 1937. V tejto dobe hrával v Laziu legendárny taliansky útočník Silvio Piola. Prvú významnejšiu trofej získalo Lazio až v roku 1958, kedy vyhralo Taliansky pohár. Už v roku 1961 zostúpilo do Série B. Na historický úspech čakalo Lazio do roku 1974, keď vyhralo svoj prvý taliansky titul. Na ďalšie úspechy však čakalo až do prelomu tisícročí, kedy za prezidentovania Sergia Cragnottiho vyhralo najprv v roku 1997 Taliansky pohár. O rok neskôr podľahlo vo finále Pohára UEFA milánskemu Interu. V sezóne 1998/99 vyhralo Lazio v poslednom ročníku Pohára víťazov pohárov. Historický úspech dosiahlo Lazio v sezóne 1999/2000, keď vyhralo Taliansku ligu, Taliansky pohár a Európsky superpohár. V roku 2002 sa naplno prejavili veľké finančné problémy hlavného sponzora klubu, ktorý vlastnil prezident Lazia Cragnotti. O dva roky neskôr sa klub dostal pod nútenú správu. V tomto období kúpil zadlžený a oslabený klub Claudio Lolito. Od tejto doby sa klub snaží postupne vrátiť na stratené pozície.

Posledné roky

Bankrot hlavného spoznora a s tým spojené finančné problémy klubu znamenali otázku samotnej ďalšej existencie Lazia, ktoré sa dostalo do obrovských dlhov. Aj napriek tomu boli prvé roky pod trénerskou taktovkou Roberta Manciniho nad očakávania dobré, keďže Lazio hralo okrem Pohára UEFA dokonca aj Ligu Majstrov. Po odchode trénera Manciniho, s ktorým odišli ďalší významní hráčí ako Dejan Stankovič, Siniša Mihajlovič, alebo Jaap Stam, sa vystriedalo niekoľko trénerov, z ktorých najdlhšie vydržal Delio Rossi, ktorý však okrem jedného úspešného ročníka nedokázal nadviazať na úspechy Roberta Manciniho. V roku 2010 sa novým trénerom Lazia stal Edoardo Reja a jeho príchod znamenal návrat na stratené pozície. Piate a štvrté miesto v Sérii A sú toho najlepším dôkazom. Aj napriek tomu nemal tréner Reja najlepšie vzťahy ani s fanúšikmi, ani prezidentom Lazia Lotitom a po sezóne 2011/12 v ktorej Lazio zaostalo za tretím miestom znamenajúcim Ligu Majstrov iba o dva body, rezignoval. Novým trénerom sa tak stal bosniansky Chorvát Vladimir Petković.

Problémy s korupciou

Claudio Lotito

V máji 2006 vypukol v Taliansku korupčný škandál, ktorý sa týkal ovplyvňovania výsledkov v Sérií A. Do škandálu bol okrem Lazia zapletený tiež Juventus Turín, AC Miláno či Fiorentina. Pôvodný trest pre Lazio hovoril o zostupe klubu do Série B, odpočítaní 7. bodov a zákaze štartu v Poháry UEFA. Zákazy sa týkali tiež niektorých predstaviteľov dotknutých klubov, napr. tiež prezidenta Lazia Claudia Lotita. Po odvolaní sa trest pre Lazio zmenil na odpočítanie 11 bodov, no klub mohol zostať v Sérii A. Súdny verdikt nakoniec zmenil trest pre Lazio len na odpočítanie 3. bodov. V nasledujúcej sezóne obsadilo Lazio aj napriek trestu výborné tretie miesto v najvyššej súťaži. V máji 2012 bol pre podozrenie z ovplyvňovania zápasov v súvislosti so stávkarskou aférou zadržaný kapitán Lazia Stefano Mauri.

Farby a znak klubu

Farbou Lazia je biela a belasá. Inšpiráciou bol znak Grécka, pretože Lazio je organizácia, ktorá združuje viacero športov, ktorými sa snaží nadviazať na olympijskú tradíciu, ktorá je spojená práve s Gréckom. V znaku Lazia sa nachádza Orol, ktorý bol vybraný pri vzniku klubu jedným z jeho zakladateľov. Tento znak je spätý s gréckym Zeusom.

Štadión

Stadio Olimpico sa nachádza v športovom komplexe Foro Italico. Je to hlavný štadión v Ríme, ktorý je využívaný nielen na športové akcie. Domáce zápasy tu hráva talianska futbalová reprezentácia a rímske kluby Lazio a AS. Štadión bol otvorený už v roku 1937, no prešiel viacerými renováciami. Má kapacitu viac ako 72 tisíc divákov. Konali sa tu Olympijské hry 1960, Majstrovstvá Európy vo futbale 1980 či futbalové Majstrovstvá sveta 1990. Jedine v sezóne 1989/90 museli oba rímske kluby hrať na inom štadióne z dôvodu renovácií a príprav kvôli Majstrovstvám sveta vo futbale.

Rivalita a fanúšikovia

Lazio má jednu z najväčších fanúšikovských základní v Taliansku. Tradične má klub najväčšiu podporu v severných častiach Ríma. Tvrdé jadro fanúšikov Lazia sa nazýva Irriducibili Lazio a ich miesto na štadióne je severná tribúna "Curva Nord". Sú spájaní s krajnou pravicou. Irriducibili sa sformovali až na konci 80. rokov, no rýchlo sa stali jednou z najväčších skupín v krajine. Najväčším rivalom Lazia je druhý rímsky klub AS, s ktorým sa delí o štadión (jeho fanúšikovia sú na južnej tribúne "Curva Sud"). Rímske derby sa nazýva "Derby della Capitale" a patrí medzi najvýznamnejšie zápasy svojho druhu na svete. Silná rivalita vládne tiež s Neapolom a Livornom. Naopak dobré vzťahy sú udržiavané s fanúšikmi Interu či Hellasu Verona.

Úspechy

Národné

• Talianska liga: 2

1973–74, 1999–00

• Coppa Italia: 5

1958, 1997-98, 1999-00, 2003-04, 2008-09

• Supercoppa Italiana: 3

1998, 2000, 2009

Medzinárodné

• Pohár víťazov pohárov: 1

1998-1999

• Superpohár UEFA: 1

1999

• Coppa delle Alpi: 1

1971

Zostava

Aktuálne k dátumu: 30. november 2012

# Pozícia Hráč 1 B Albano Bizzarri 2 O Mikael Ciani 3 O André Dias 5 O Lionel Scalonil 6 Z Stefano Mauri 7 Z Ederson 8 Z Hernanes 9 Ú Tommaso Rocchi 10 Ú Mauro Zárate 11 Ú Miroslav Klose 15 Z Álvaro González 18 Ú Libor Kozák 19 O Senad Lulič 20 O Giuseppe Biava 21 O Modibo Diakité

# Pozícia Hráč 22 B Federico Marchetti 23 Z Ogenyi Onazi 24 Z Cristian Ledesma 25 Ú Antonio Rozzi 26 O Stefan Radu 27 Z Lorik Cana 29 O Abdoulay Konko 32 Z Cristian Brocchi 33 O Marius Stankevičius 39 O Luis Pedro Cavanda 78 O Luciano Zauri 84 B Juan Pablo Carrizo 87 Z Antonio Candreva 99 Ú Sergio Floccari

Lazio ako a.s.

Už v roku 1998, za prezidentovania Sergia Cragnottiho, sa Lazio stalo akcionou spoločnosťou ako vôbec prvý taliansky futbalový klub. Väčšinový podiel v klube (66.692%) má prezident Lazia Claudio Lotito, zvyšok akcií je rozdelený medzi ostatných akcionárov. Lazio patrí medzi tri kluby v krajine, z akciami ktorých sa obchoduje na burze. Lazio patrí medzi niekoľko málo veľkých európskych klubov, ktoré vykazujú už niekoľko rokov stabilne plusové čísla.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Società Sportiva Lazio

Externé odkazy

• oficiálna stránka SS Lazio

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku S.S. Lazio na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).