Suezská kríza: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Pridal: el:Κρίση του Σουέζ |
d r2.6.5) (robot Pridal: si:සූවස් අර්බුදය |
||
Riadok 81: | Riadok 81: | ||
[[ru:Суэцкий кризис]] |
[[ru:Суэцкий кризис]] |
||
[[sh:Suecka kriza]] |
[[sh:Suecka kriza]] |
||
[[si:සූවස් අර්බුදය]] |
|||
[[sl:Sueška vojna]] |
[[sl:Sueška vojna]] |
||
[[sr:Суецка криза]] |
[[sr:Суецка криза]] |
Verzia z 19:50, 10. február 2013
Suezská kríza | |||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť Arabsko-izrealských konfliktov | |||||||||
| |||||||||
Protivníci | |||||||||
Veľká Británia Francúzsko Izrael |
Egypt | ||||||||
Velitelia | |||||||||
Anthony Eden Charles Keightley Piere Barjot Moshe Dayan |
Gamal Násir Abdel Hakim Amer | ||||||||
Sila | |||||||||
45 000 britských vojakov 35 000 francúzskych vojakov 175 000 izraelských vojakov Celkovo: 254 000 vojakov |
70 000 vojakov | ||||||||
Straty | |||||||||
Británia: 56mŕtvych 91zranených Francúzsko: 10mŕtvych 43zranených Izrael: 197 mŕtvych Celkovo: 263 mŕtvych 134 zranených |
1 650 mŕtvych 4 900 zranených 6 185 zajatých | ||||||||
Tento článok je súčasťou série
Arabsko-izraelský konflikt |
Prvá arabsko-izraelská vojna Intifáda: prvá | druhá |
Suezská kríza v roku 1956 (júl-november) bola kríza, z ktorej sa neskôr vyvinul ozbrojený konflikt medzi Egyptom na jednej strane a alianciou Veľkej Británie, Francúzska a Izraela na strane druhej. Hlavný spor bola kontrola nad strategicky dôležitým Suezským kanálom. Výsledkom bolo oslabenie vplyvu európskych mocností, posilnenie egyptskej pozície a zvýšenie vplyvu Sovietskeho zväzu na blízkom východe.
Priebeh
Spoločnosť Suezského prieplavu (The Suez Canal Company), ktorej akcie sa väčšinou nachádzali v rukách britských a francúzskych investorov, bola 26. júla 1956 znárodnená Egyptom. Egyptský prezident Gamal Násir zdôvodnil svoj krok potrebou financovať stavbu Asuánskej priehrady z plavebných poplatkov. Veľká Británia a Francúzsko začali okamžite tajné vojenské jednanie o možnosti invázie do Egypta a zosadení prezidenta. Nedokázali pre tento plán získať podporu USA a Veľká Británia od neho nakoniec ustúpila. Súhlasila však s tajným plánom Francúzska a Izraela, podľa ktorého mal Izrael zaútočiť na Egypt a kombinované anglo-francúzske jednotky následne zasiahnuť na obnovenie poriadku. Pod zámienkou, že Egypt toleruje ozbrojené akcie z pásma Gazy (vtedy pod egyptskou správou) Izrael začal inváziu 29. októbra. Francúzsko a Veľká Británia obidvom stranám dali ultimátum, ktoré Násir odmietol. 31. októbra začali francúzske a britské bombardéry útočiť na egyptské letiská. Francúzske a britské jednotky sa zatiaľ presunuli z Malty a Cypru do Port Saidu a Port Faudu 5. a 6. novembra a obsadili prieplavné pásmo. Pád libry a negatívne reakcie zo strany USA spôsobili zastavenie celej operácie už nasledujúci deň. OSN so sovietskou a americkou podporou pohrozila intervenciou a anglo-francúzske sily sa v decembri stiahli. Mierové jednotky OSN boli vyslané do prieplavu a izraelské jednotky boli evakuované v marci 1957. Kríza posilnila prestíž Egypta a prezident Násir sa začal stále viac obracať o pomoc k ZSSR. Britský a francúzsky vplyv na Blízkom východe výrazne poklesol, rovnako ako prestíž britského premiéra Anthony Edena.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému suezská vojna (1956)