Suezská kríza

Suezská kríza
Súčasť Arabsko-izrealských konfliktov
Dátum október 1956 - marec 1957 Miesto Egypt, (presnejšie na Sinajskom polostrove a Suezkom prieplave) Casus belli Okupácia Sinajského polostrova Výsledok Víťazstvo Izrael-Anglicko-francúzskej koalície
Protivníci
Veľká Británia Francúzsko Izrael	Egypt
Velitelia
Anthony Eden Charles Keightley Piere Barjot Moshe Dayan	Gamal Násir Abdel Hakim Amer
Sila
45 000 britských vojakov 35 000 francúzskych vojakov 175 000 izraelských vojakov Celkovo: 254 000 vojakov	70 000 vojakov
Straty
Británia: 56mŕtvych 91zranených Francúzsko: 10mŕtvych 43zranených Izrael: 197 mŕtvych Celkovo: 263 mŕtvych 134 zranených	1 650 mŕtvych 4 900 zranených 6 185 zajatých
Historický portál

Tento článok je súčasťou série Arabsko-izraelský konflikt

Prvá arabsko-izraelská vojna Suezská kríza Šesťdňová vojna Opotrebovávacia vojna Jomkipurská vojna Intifáda: prvá | druhá Libanonská vojna (1982) Druhá libanonská vojna (2006) Útok Hamasu na Izrael (2023)

Suezská kríza v roku 1956 (júl-november) bola kríza, z ktorej sa neskôr vyvinul ozbrojený konflikt medzi Egyptom na jednej strane a alianciou Veľkej Británie, Francúzska a Izraela na strane druhej. Hlavný spor bola kontrola nad strategicky dôležitým Suezským kanálom. Výsledkom bolo oslabenie vplyvu európskych mocností, posilnenie egyptskej pozície a zvýšenie vplyvu Sovietskeho zväzu na blízkom východe.

Priebeh

Suezský kanál bol príčinou Suezskej krízy. Na obrázku je satelitný pohľad, na ktorom vidno aj kanál.

Spoločnosť Suezského prieplavu (The Suez Canal Company), ktorej akcie sa väčšinou nachádzali v rukách britských a francúzskych investorov, bola 26. júla 1956 znárodnená Egyptom. Egyptský prezident Gamal Násir zdôvodnil svoj krok potrebou financovať stavbu Asuánskej priehrady z plavebných poplatkov. Veľká Británia a Francúzsko začali okamžite tajné vojenské jednanie o možnosti invázie do Egypta a zosadení prezidenta. Nedokázali pre tento plán získať podporu USA a Veľká Británia od neho nakoniec ustúpila. Súhlasila však s tajným plánom Francúzska a Izraela, podľa ktorého mal Izrael zaútočiť na Egypt a kombinované anglo-francúzske jednotky následne zasiahnuť na obnovenie poriadku. Pod zámienkou, že Egypt toleruje ozbrojené akcie z pásma Gazy (vtedy pod egyptskou správou) Izrael začal inváziu 29. októbra. Francúzsko a Veľká Británia obidvom stranám dali ultimátum, ktoré Násir odmietol. 31. októbra začali francúzske a britské bombardéry útočiť na egyptské letiská. Francúzske a britské jednotky sa zatiaľ presunuli z Malty a Cypru do Port Saidu a Port Faudu 5. a 6. novembra a obsadili prieplavné pásmo. Pád libry a negatívne reakcie zo strany USA spôsobili zastavenie celej operácie už nasledujúci deň. OSN so sovietskou a americkou podporou pohrozila intervenciou a anglo-francúzske sily sa v decembri stiahli. Mierové jednotky OSN boli vyslané do prieplavu a izraelské jednotky boli evakuované v marci 1957. Kríza posilnila prestíž Egypta a prezident Násir sa začal stále viac obracať o pomoc k ZSSR. Britský a francúzsky vplyv na Blízkom východe výrazne poklesol, rovnako ako prestíž britského premiéra Anthony Edena.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému suezská vojna (1956)