Ilya Prigogine: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
LaaknorBot (diskusia | príspevky)
d r2.7.3rc2) (robot Pridal: tr:Ilya Prigogine
Mz (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
{{Nositeľ Nobelovej ceny}}
{{Nositeľ Nobelovej ceny}}
'''Ilya Prigogine''' ({{V jazyku|rus|Илья Романович Пригожин|Iľja Romanovič Prigožin}}) (* [[25. január]] [[1917]] – † [[28. máj]] [[2003]]) bol [[Belgicko|belgický]] fyzik a [[chemik]] [[rusko|ruského]] pôvodu. V roku [[1977]] získal [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] za rozpracovanie termondynamiky nerovnovážnych, nezvratných systémov.
'''Ilya Prigogine''' ({{V jazyku|rus|Илья Романович Пригожин|Ilia Romanovič Prigožin}}) (* [[25. január]] [[1917]] – † [[28. máj]] [[2003]]) bol [[Belgicko|belgický]] fyzik a [[chemik]] [[rusko|ruského]] pôvodu. V roku [[1977]] získal [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] za rozpracovanie termondynamiky nerovnovážnych, nezvratných systémov.


== Život ==
== Život ==

Verzia z 07:59, 13. február 2013

Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny

Ilya Prigogine (rus. Илья Романович Пригожин – Ilia Romanovič Prigožin) (* 25. január 1917 – † 28. máj 2003) bol belgický fyzik a chemik ruského pôvodu. V roku 1977 získal Nobelovu cenu za chémiu za rozpracovanie termondynamiky nerovnovážnych, nezvratných systémov.

Život

Od roku 1947 bol profesor na univerzite v Bruseli a od 1970 profesor na americkej univerzite v Austine. Okrem problémov termodynamiky sa zaoberal aj problémami prenosu informácie.

Prigogine odvodzuje z niektorých fyzikálnych teórií všeobecnejšie dôsledky a z výsledkov svojho skúmania vývoja modernej vedy odvodzuje závery týkajúce sa formy paradigmy súčasnej vedy; najmä vývoj kvantovej mechaniky vytvára novú epistemologickú situáciu: klasický model vedy, ktorý izoluje človeka ako poznávajúcu bytosť od prírody, musí byť nahradený modelom "novej aliancie", v ktorom bude rehabilitovaný prirodzený svet.

Výskum nezvratných procesov najmä v neizolovaných systémoch priviedol Prigogina k záveru, že po prekročení určitého prahu nestability sa objavuje samoorganizácia, spontánna aktivita zvaná disipatívna organizácia.

Problém stability priviedol Prigogina k novej koncepcii objektu: fungovanie disipatívnych štruktúr sa nedá vysvetliť bez odkazu na nepredvídateľné prvky.

Diela

  • Ilya Prigogine & Isabelle Stengers Order out of Chaos: Man's new dialogue with nature, 1984, Flamingo, ISBN 0-00-654115-1
  • Ilya Prigogine From Being To Becoming, 1980, Freeman, ISBN 0-7167-1107-9
  • G. Nicolis and Ilya Prigogine Self-Organization in Non-Equilibrium Systems, 1977, Wiley, ISBN 0471024015
  • I. Prigogine Thermodynamics of Irreversible Processes Second Edition, 1961, Wiley, Library of Congress Catalog Card Number 61-12683
  • I. Prigogine (Editor-in-Chief), Chaotic Dynamics and Transport in Fluids and Plasmas, 1993,ISBN 0-88318-923-2. Resaarch Trends in Physics Series founded by V. Alexander Stefan and published by the American Institute of Physics Press (presently * Springer, New York)
  • Ilya Prigogine, End of Certainty, 1997, The Free Press, ISBN 0-684-83705-6

Externé odkazy