Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
PalicaBOT (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: hr
PalicaBOT (diskusia | príspevky)
Riadok 46: Riadok 46:
[[sv:Friedrich von Schelling]]
[[sv:Friedrich von Schelling]]
[[tr:Friedrich Schelling]]
[[tr:Friedrich Schelling]]
[[zh:弗里德里希·谢林]]

Verzia z 05:41, 8. september 2006

Šablóna:Biografia Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling (* 27. január 1775, Leonberg - † 20. august 1854, Bad Ragaz) bol predstaviteľ nemeckého klasického idealizmu a jeho spojenia s romantikou. Učil v Jene, Würzburgu, Erlangene, Mníchove a Berlíne. Vzhľadom na neustále menenie jeho filozofie ho nazývali Proteus filozofie. V nadväznosti na Immanuela Kanta a Gottlieba Fichteho rozpracoval Schelling špekulatívnu filozofiu prírody - koncepciu hierarchie prírodných síl (potencií), ktorá napokon vyústila do filozofie identity. Protiklady subjektu a objektu, reálneho a ideálneho, prírody a ducha sa rozpúšťajú v absolútne ako identite ideálneho a reálneho. Toto absolútno možno bezprostredne postihnúť intelektuálnym nazeraním a v umení, ktoré stojí rovnoprávne vedľa filozofie či dokonca nad ňou a zjednocuje všetko, čo sa oddeľuje. V predmetoch empirickej skutočnosti je podľa toho či oného stupňa primerane zastúpená príroda alebo duch. V dôsledku toho tvorí ríša prírody i ríša ducha (dejiny) (vývinový) rad, ktorého jednotlivé stupne označuje Schelling ako potencie. Spríbuznené sú tieto potencie len prostredníctvom ich spoločného prazákladu – absolútna. Preto jeden stupeň nevzniká s druhého, ale absolútno ho necháva zo seba vzísť, aby tak dospelo k svojmu úplnému rozvinutiu.

Od roku 1807 sa Schelling zameriaval na problém slobody človeka a na jeho vzťah k bohu založený v jeho vôli. Potom Schelling rozpracoval vo svojej metafyzike dejín náboženstva základy neskoršej vedy o náboženstve. Posledné štádium jeho filozofie predstavuje hlbokomyseľná, ťažko prístupná mystika.

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Wikicitáty
Wikicitáty
Wikicitáty obsahujú zbierku citátov súvisiacich s: