Aradáč: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
preklepy, pravopis, gramatika, formulácia
Riadok 87: Riadok 87:
}}
}}


'''Aradáč''' ({{v jazyku|srp|Арадац|Aradac}}, {{V jazyku|hun| Aradi}}, {{V jazyku|deu| Aradatz}} ) je dedina v [[Srbsko|Srbsku]], vo [[Vojvodina|Vojvodinskom autonómnom kraji]]. Administratívne patrí do obce Zreňanín ({{v jazyku|srp| Зрењанин|Zrenjanin}}). Podľa sčítania ľudu z rpku 2002 tuná žilo 3461 obyvateľov (podľa sčítania ľudu z 1991 žilo 3573 ľudí).
'''Aradáč''' ({{v jazyku|srp|Арадац|Aradac}}, {{V jazyku|hun| Aradi}}, {{V jazyku|deu| Aradatz}} ) je dedina v [[Srbsko|Srbsku]], vo [[Vojvodina|Vojvodinskom autonómnom kraji]]. Administratívne patrí do obce Zreňanín ({{v jazyku|srp| Зрењанин|Zrenjanin}}). Podľa sčítania ľudu z roku 2002 tu žilo 3461 obyvateľov (podľa sčítania ľudu z 1991 to bolo 3573 ľudí).


==Historia==
==História==
Dedina Aradáč sa pod menom Arataz spomína na Mercyovej karte v roku [[1723]], no prvý záznam o dedine sa nachádza v Papskej knihe z rokov [[1332]]-[[1337]] pod menom Arad. Podľa povesti založili túto dedinu Srbi za čias vysťahovalectva Arsenija Černojevića roku [[1690]]. Záznamy z roku [[1717]] potvrdzujú, že dedina mala v tom čase už 26 domácností.


[[Slováci|Slovákov]] do Aradaču nasťahoval [[spachia]] Izák Kiš, aby mu obrábali pôdu. Tu sa roku [[1786]] založila dedina Slovenský Aradáč alebo niekde pomenúvaný aj Horný Aradáč (Slovački Aradac - Gornji Aradac). Títo [[Slováci]] žili najskôr v Banátskej dedine Pardaň (dnešná Međa, obec [[Žitište]]). Slováci boli pôvodom z [[Pešť|Pešti]], Bekešnitri a Zoliona. Presťahovaná dedina Pardaň zaznamenáva v roku [[1786]] mnohopočetné slovenské rodiny, prevažne z [[Novohradská župa (Uhorsko)|Novohradskej]], [[Peštianska župa|Pešťanskej]] a [[Zvolenská župa (Uhorsko)|Zvolenskej]] župy, ktorý sa sem presťahovali a obývali územie kde sa dnes nachádza Aradáč. Aradáč sa tak stal najstaršou slovenskou dedinou v Banáte.
Dedina Aradáč sa pod najprv pod menom Arataz spomína na Mercyovej karte v roku [[1723]], no prvý záznam o dedine nachádzame v Papskej knihe z [[1332]]-[[1337]] rokov pod menom Arad.
Po povesti Srbi založili túto dedinu za čas vysťahovalstva Arsenija Černojevića roku [[1690]] a potom záznami z roku [[1717]] potvrdzujú že vtedy mala mala dedina už 26 domácností.


V roku [[1786]] vznikajú dve dediny: Srbský Aradáč (Dolný Aradáč) a Slovenský Aradáč (Horný Aradáč), ktoré sa až v roku [[1931]] zjednotia do jedného sídla menom Aradáč. Toto zjednotenie netrvalo dlho. V roku [[1934]] sa obec znova delí na Srbský Aradáč, čiže ''Andrejevac'', a na Slovenský Aradáč. Po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] vzniká opäť jedna dedina, existujúca dodnes pod spoločným názvom ''Aradáč''.
[[Slováci|Slovákov]] do Aradaču nasťahoval spachia Izák Kiš aby mu obrábali pôdu. Tu sa roku [[1786]] založila dedina Slovenský Aradáč alebo niekde pomenúvaný aj Horný Aradáč (Slovački Aradac - Gornji Aradac). Týto [[Slováci]] boli najprv v Banátskej dedine Pardaň (dnešná Međa, obec Žitište). Tu boli Slováci najprv z [[Pešť|Pešti]], Bekešnitri a Zoliona. Prenasťahovaná dedina Pardaň počíta v roku [[1786]] mnohopočetné slovenské rodini, prevažne z [[Novohradská župa (Uhorsko)|Novohradskej]], [[Peštianska župa|Pešťanskej]] a [[Zvolenská župa (Uhorsko)|Zvolenskej]] župy, ktorý sa presťahúvajú a obývajú územie kde sa dnes nachádza Aradáč, takže konštatujeme, že sa tak Aradáč stáva najstaršia slovenská dedina v Banáte.

V roku [[1786]] vznikajú dve dediny Srbský Aradáč (Dolný Aradáč) a Slovenský Aradáč (Horný Aradáč), ktorí sa až v roku [[1931]] zjednotia do jedneho sídla a pomenúvajú ho Aradáč. Toto zjednotenia netrvalo pomerne dlho. V roku [[1934]] dedina sa znova delí na Srbský Aradáč, čiže ''Andrejevac'', a na Slovenský Aradáč. Napokon, zjednotenia dvoch dedín posle [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojne]] vzniká jedna dedina a od toho času až dodnes sa nesie pod spoločeným názvom '''Aradáč'''.


==Škola==
==Škola==
Centrom vzdelávania pre Aradáčanov je Základná škola Bratstvo, na ktorej sa od roku [[1974]] vyučuje po [[srbčina|srbský]] a po [[slovenčina|slovensky]].

Centrom vzdelávania pre Aradáčanov je Základná škola Bratstvo, na ktorej sa vyučuje po [[srbčina|srbský]] a po [[slovenčina|slovenský]] od roku [[1974]].


==Kultúra==
==Kultúra==
Aradáč je rodiskom významného kňaza, národovca, politika, ale aj kultúrneho dejateľa [[Leopold Branislav Abafi|Leopolda Branislava Abafiho (Abaffyho)]] a prvého vojvodinského slovenského akademika ''Dr. Jána Kmeťa''. V Aradáči sa narodila a pôsobila aj prvá poetka dolnozemských Slovákov Jaroslava Járošiová, o ktorej verejnosť zatiaľ vie málo.
Aradáč je rodiskom významného kňaza, národovca, politika, ale aj kultúrneho dejateľa [[Leopold Branislav Abafi|Leopolda Branislava Abafiho (Abaffyho)]] a prvého vojvodinského slovenského akademika Dr. Jána Kmeťa. V Aradáči sa narodila a pôsobila aj prvá poetka dolnozemských Slovákov Jaroslava Járošiová, o ktorej verejnosť zatiaľ vie málo.

Kultúrno-umelecký spolok jestvuje od konca 60-tych rokov a a vzniká zjednotením dvoch spolkov „Napredak" a „Štefánik“. Spolok má zaznamenané úspechy v divadelnej, folklórnej a hudobnej činosti prevažne v slovenskom jazyku. V dedine je činná i Matica slovenská, ktorá je založená v roku [[1932]]. Jej práca bola zakázaná v roku [[1941]] a znovu obnovená v roku [[1990]]. Matica sa zaoberá zachovávaniu [[folklór|folklóra]], hudby, zvykov, krojov, jazyka a všetkého iného čo je viazané pre zachovanie identity Slovákov na týchto priestoroch. Spolok žien, ktorý je činný pri [[Matica slovenská|Matici slovenskej]] stará sa o zachovaniu starých remesiel a tomu podobnému.
Kultúrno-umelecký spolok jestvuje od konca 60-tych rokov a a vzniká zjednotením spolkov „Napredak" a „Štefánik“. Spolok má zaznamenané úspechy v divadelnej, folklórnej a hudobnej činnosti prevažne v slovenskom jazyku. V dedine je činná i [[Matica slovenská]], ktorá je založená v roku [[1932]]. Bola zakázaná v roku [[1941]] a znovu obnovená v roku [[1990]]. Matica sa zaoberá zachovávaním [[folklór|folklóru]], hudby, zvykov, krojov, jazyka a všetkého ostatného, čo je dôležité pre zachovanie identity Slovákov na tomto území. Spolok žien, ktorý je činný pri Matici slovenskej sa stará o zachovanie starých remesiel.
Za špecifický symbol Aradáča a jeho kultúrneho života sa pokladajú '''Aradáčske meškárky'''. V posledných rokoch sa tento ženský ľudový orchester dostal do povedomia nielen vojvodinských Slovákov, ale aj širšej verejnosti v [[Srbsko|Srbsku]] a v zahraničí. Orchester Aradáčske meškárky tvorí päť akordeonistiek, ktoré v ľudových krojoch hrajú na malých [[Heligónka|gombíčkových diatonických harmonikách]], spievajú a vystupujú tak, ako to kedysi robievala väčšina Aradáčaniek. V repertoári majú prevažne slovenské ľudovky, ale neraz si zaspievajú aj rusínske, maďarské alebo srbské piesne. Bez nich nie je takmer žiadne podujatie, ktoré prezentuje autentickú kultúru tunajších Slovákov. V ostatných rokoch vystupujú i v divadelných predstaveniach a ich hudbou sa každoročne otvára festival '''V aradáčskom šírom poli'''.

==Manifestácie==
Za špecifický symbol Aradáča a jeho kultúrneho života sa pokladajú ''Aradáčske meškárky''. V posledných rokoch sa tento ženský ľudový orchester dostal do povedomia nielen vojvodinských Slovákov, ale aj širšej verejnosti v [[Srbsko|Srbsku]] a v zahraničí. Orchester Aradáčske meškárky tvorí päť [[akordeon]]istiek, ktoré v ľudových krojoch hrajú na malých [[Heligónka|gombíčkových diatonických harmonikách]], spievajú a vystupujú tak, ako to kedysi robievala väčšina Aradáčaniek. V repertoári majú prevažne slovenské ľudovky, ale neraz spievajú aj rusínske, maďarské alebo srbské piesne. Zúčastňujú sa na takmer každom podujatí, ktoré prezentuje autentickú kultúru miestnych Slovákov. V ostatných rokoch vystupujú i v divadelných predstaveniach a ich hudbou sa každoročne otvára festival ''V aradáčskom šírom poli''.
Najznámejšia manifestácia v Aradáči je tortiáda. Obyvatelia dediny Aradáč sa velesia pri svojích miestnych manifestoch, ako čo je dedinská "slava", vinariáda, dožinková slávnosť a už spomínaná tortiáda.

==Slávnosti==
Najznámejšia slávnosť v Aradáči je tortiáda. Obyvatelia dediny sa veselia pri miestnych oslavách, ako dedinská "slava", vinariáda, dožinková slávnosť a už spomínaná tortiáda.


== Použité zdroje ==
== Externé odkazy ==
* slovackizavod.org
* [http://www.slovackizavod.org.rs/ Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov]


[[Kategória:Obce v Srbsku]]
[[Kategória:Obce v Srbsku]]

Verzia z 09:51, 16. február 2013

Aradáč
dedina
Slovenský evanjelický a.v. kostol v Aradáči
Štát Srbsko Srbsko
Kraj Vojvodina Vojvodina
Región Stredobanátsky obvod
Obec Zreňanín
Historický región Báčsko-bodrocká župa
Súradnice 45°22′35″S 20°18′3″V / 45,37639°S 20,30083°V / 45.37639; 20.30083
Rozloha 26,8 km² (2 680 ha)
Obyvateľstvo 3 461
Hustota 129,14 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1332
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 23 207
Tel. predvoľba +381-23
EČV ZR
Poloha na mape Srbska – Vojvodiny
Poloha na mape Srbska – Vojvodiny
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Aradáč (srb. Арадац – Aradac, maď. Aradi, nem. Aradatz ) je dedina v Srbsku, vo Vojvodinskom autonómnom kraji. Administratívne patrí do obce Zreňanín (srb. Зрењанин – Zrenjanin). Podľa sčítania ľudu z roku 2002 tu žilo 3461 obyvateľov (podľa sčítania ľudu z 1991 to bolo 3573 ľudí).

História

Dedina Aradáč sa pod menom Arataz spomína na Mercyovej karte v roku 1723, no prvý záznam o dedine sa nachádza v Papskej knihe z rokov 1332-1337 pod menom Arad. Podľa povesti založili túto dedinu Srbi za čias vysťahovalectva Arsenija Černojevića roku 1690. Záznamy z roku 1717 potvrdzujú, že dedina mala v tom čase už 26 domácností.

Slovákov do Aradaču nasťahoval spachia Izák Kiš, aby mu obrábali pôdu. Tu sa roku 1786 založila dedina Slovenský Aradáč alebo niekde pomenúvaný aj Horný Aradáč (Slovački Aradac - Gornji Aradac). Títo Slováci žili najskôr v Banátskej dedine Pardaň (dnešná Međa, obec Žitište). Slováci boli pôvodom z Pešti, Bekešnitri a Zoliona. Presťahovaná dedina Pardaň zaznamenáva v roku 1786 mnohopočetné slovenské rodiny, prevažne z Novohradskej, Pešťanskej a Zvolenskej župy, ktorý sa sem presťahovali a obývali územie kde sa dnes nachádza Aradáč. Aradáč sa tak stal najstaršou slovenskou dedinou v Banáte.

V roku 1786 vznikajú dve dediny: Srbský Aradáč (Dolný Aradáč) a Slovenský Aradáč (Horný Aradáč), ktoré sa až v roku 1931 zjednotia do jedného sídla menom Aradáč. Toto zjednotenie netrvalo dlho. V roku 1934 sa obec znova delí na Srbský Aradáč, čiže Andrejevac, a na Slovenský Aradáč. Po 2. svetovej vojne vzniká opäť jedna dedina, existujúca dodnes pod spoločným názvom Aradáč.

Škola

Centrom vzdelávania pre Aradáčanov je Základná škola Bratstvo, na ktorej sa od roku 1974 vyučuje po srbský a po slovensky.

Kultúra

Aradáč je rodiskom významného kňaza, národovca, politika, ale aj kultúrneho dejateľa Leopolda Branislava Abafiho (Abaffyho) a prvého vojvodinského slovenského akademika Dr. Jána Kmeťa. V Aradáči sa narodila a pôsobila aj prvá poetka dolnozemských Slovákov Jaroslava Járošiová, o ktorej verejnosť zatiaľ vie málo.

Kultúrno-umelecký spolok jestvuje od konca 60-tych rokov a a vzniká zjednotením spolkov „Napredak" a „Štefánik“. Spolok má zaznamenané úspechy v divadelnej, folklórnej a hudobnej činnosti prevažne v slovenskom jazyku. V dedine je činná i Matica slovenská, ktorá je založená v roku 1932. Bola zakázaná v roku 1941 a znovu obnovená v roku 1990. Matica sa zaoberá zachovávaním folklóru, hudby, zvykov, krojov, jazyka a všetkého ostatného, čo je dôležité pre zachovanie identity Slovákov na tomto území. Spolok žien, ktorý je činný pri Matici slovenskej sa stará o zachovanie starých remesiel.

Za špecifický symbol Aradáča a jeho kultúrneho života sa pokladajú Aradáčske meškárky. V posledných rokoch sa tento ženský ľudový orchester dostal do povedomia nielen vojvodinských Slovákov, ale aj širšej verejnosti v Srbsku a v zahraničí. Orchester Aradáčske meškárky tvorí päť akordeonistiek, ktoré v ľudových krojoch hrajú na malých gombíčkových diatonických harmonikách, spievajú a vystupujú tak, ako to kedysi robievala väčšina Aradáčaniek. V repertoári majú prevažne slovenské ľudovky, ale neraz spievajú aj rusínske, maďarské alebo srbské piesne. Zúčastňujú sa na takmer každom podujatí, ktoré prezentuje autentickú kultúru miestnych Slovákov. V ostatných rokoch vystupujú i v divadelných predstaveniach a ich hudbou sa každoročne otvára festival V aradáčskom šírom poli.

Slávnosti

Najznámejšia slávnosť v Aradáči je tortiáda. Obyvatelia dediny sa veselia pri miestnych oslavách, ako sú dedinská "slava", vinariáda, dožinková slávnosť a už spomínaná tortiáda.

Externé odkazy