Indoeurópske jazyky: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.6.5) (Robot: Zmena lez:Инд-европадин чIалар na lez:Инд-европадин чӀалар |
d r2.7.2+) (Robot: Zmena ro:Limbile indo-europene na ro:Limbi indo-europene |
||
Riadok 159: | Riadok 159: | ||
[[qu:Indu iwrupiyu rimaykuna]] |
[[qu:Indu iwrupiyu rimaykuna]] |
||
[[rmy:Indo-Europikane chhiba]] |
[[rmy:Indo-Europikane chhiba]] |
||
[[ro: |
[[ro:Limbi indo-europene]] |
||
[[roa-rup:Limbe indoeuropeane]] |
[[roa-rup:Limbe indoeuropeane]] |
||
[[ru:Индоевропейские языки]] |
[[ru:Индоевропейские языки]] |
Verzia z 10:27, 18. február 2013
Indoeurópske jazyky (zastarano indogermánske jazyky) tvoria najrozšírenejšiu jazykovú rodinu na svete, ako materinskou rečou hovoria niektorým z nich asi 2,5 miliardy ľudí. Vyvíjali sa spoločne v rozsiahlych oblastiach Eurázie z predpokladaného indoeurópskeho prajazyka. Za ťažisko a oblasť vzniku prajazyka sa považujú stepi v dnešnom juhozápadnom Rusku a Ukrajine. Výskum indoeurópskych jazykov sa uskutočňuje v rámci indoeuropeistiky.
O vzniku indoeurópskych jazykov pozri indoeurópsky prajazyk.
Delia sa na nasledujúce skupiny:
- indoiránske jazyky
- baltské jazyky
- slovanské jazyky
- germánske jazyky
- italické jazyky
- románske jazyky
- keltské jazyky
- anatólske jazyky
- grécke jazyky
- albánčina
- arménčina
- tocharčina
Ďalej sem veľmi pravdepodobne patria mnohé iné historické jazyky (tzv. reliktné jazyky), najmä:
- balkánsky areál:
- tráčtina
- dáčtina
- frýgičtina
- gréčtina - pozri hore
- pelasgičtina
- ilýrčina
- apeninský areál:
- keltiberský areál:
- jazyky Keltov, ktorí sa zmiešali s Ibermi
- Malá Ázia (špeciálny areál nedoložený):
- niektoré skýtske jazyky od Čierneho mora