Vrstva (geológia): Rozdiel medzi revíziami
aktualizácia |
d Verzia používateľa 181.82.86.196 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pelex |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Obrázok:Quebrada de Cafayate, Salta (Argentina).jpg|thumb|right|300px|Vrstvy]] |
|||
[[Obrázok:Carpathian flysch cm04.jpg|thumb|right|300px|Vrstvy [[Karpaty (pohorie)|karpatského]] [[Flyšové pásmo|flyšového pásma]] v [[Poľsko|Poľsku]]]] |
[[Obrázok:Carpathian flysch cm04.jpg|thumb|right|300px|Vrstvy [[Karpaty (pohorie)|karpatského]] [[Flyšové pásmo|flyšového pásma]] v [[Poľsko|Poľsku]]]] |
||
'''Vrstva''' alebo '''stratum''' je geologický termín, označujúci vodorovne (alebo pod určitým uhlom) uložené doskovité telesá [[usadená hornina|sedimentov]], alebo [[vyvretá hornina|vulkanitov]], ktorých vznik podmienil určitý proces, majú približne rovnaké vlastnosti a zloženie v celom svojom objeme a odlišujú sa od iných vrstiev (uložených nad, alebo pod nimi). Veda zaoberajúca sa vrstvami a zvrstvením sa nazýva [[stratigrafia]]. |
'''Vrstva''' alebo '''stratum''' je geologický termín, označujúci vodorovne (alebo pod určitým uhlom) uložené doskovité telesá [[usadená hornina|sedimentov]], alebo [[vyvretá hornina|vulkanitov]], ktorých vznik podmienil určitý proces, majú približne rovnaké vlastnosti a zloženie v celom svojom objeme a odlišujú sa od iných vrstiev (uložených nad, alebo pod nimi). Veda zaoberajúca sa vrstvami a zvrstvením sa nazýva [[stratigrafia]]. |
Verzia z 00:34, 24. február 2013
Vrstva alebo stratum je geologický termín, označujúci vodorovne (alebo pod určitým uhlom) uložené doskovité telesá sedimentov, alebo vulkanitov, ktorých vznik podmienil určitý proces, majú približne rovnaké vlastnosti a zloženie v celom svojom objeme a odlišujú sa od iných vrstiev (uložených nad, alebo pod nimi). Veda zaoberajúca sa vrstvami a zvrstvením sa nazýva stratigrafia.
Vrstvy hornín predstavujú geologické záznamy o podmienkach na Zemi, ktoré panovali v dobe ich vzniku. Súbor vrstiev sa nazýva súvrstvie. Vrstvy bývajú pomenované podľa geografických objektov (mesto, región, pohorie, napr. lunzské vrstvy), kde sú prvýkrát opísané, alebo podľa charakteristickej litológie - hornín, ktoré ich tvoria (napr. menilitové vrstvy).
Vrstvy sú základné stavebné jednotky v stratigrafii a sú používané aj v archeológii.
Hrúbka je kolmá vzdialenosť medzi spodnou a vrchnou časťou vrstvy. Pre rôzne hrubé vrstvy sa používajú osobité názvy[1]:
- lamina: s hrúbkou menšou ako 1 cm
- doska: hrubá 1 - 20 cm
- lavica: hrubá 20 - 100 cm
- masívna vrstva: viac ako 100 cm
Referencie
- ↑ Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003; Všeobecná geológia 1. Univerzita Komenského, Bratislava, 239 s.