Ara modro-žltá: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
MerlIwBot (diskusia | príspevky)
152 414 editací
d robot Pridal: ceb:Ara ararauna
AvocatoBot (diskusia | príspevky)
4 776 editací
Riadok 91: Riadok 91:
[[Kategória:Papagájovité]]
[[Kategória:Papagájovité]]


[[ar:مقو أزرق وأصفر]]
[[ar:مكاو أزرق أصفر]]
[[be:Блакітны ара]]
[[be:Блакітны ара]]
[[bg:Синьо-жълт ара]]
[[bg:Синьо-жълт ара]]

Verzia z 07:08, 27. február 2013

Ara modrožltá

Papagáj Ara modro-žltá za letu.
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Ara ararauna
Linnaeus, 1758
Teritórium prirodzeného výskytu ary modrožltej.
Teritórium prirodzeného výskytu ary modrožltej.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Párik ary modrožltej.

Ara modro-žltá (iné názvy: ara modrý, ara ararauna, lat. Ara ararauna) patrí do skupiny papagájov Ara, ktoré žijú v tropickej oblasti Južnej Ameriky od južnej Panamy po Brazíliu, Bolíviu, Paraguaj a Trinidad. V Trinidade patrí medzi ohrozené druhy.

Opis

Veľkosť

Ara modrožltá môže dosiahnuť až 76 – 86 cm dĺžku a hmotnosť medzi 900  –  1 300 gramami. Krídla samca sú v priemere 384,8 mm dlhé, chvost je dlhý v priemere 500,8 mm. Vďaka týmto parametrom patrí medzi najväčšie papagáje sveta.

Sfarbenie

Najvýraznejšie sú jeho svetlomodré krídla a chvostové perá, čierna brada, v kontraste s jasnožltou brušnou partiou. Vrch hlavy má ara modrožltá pokrytý svetlozeleným perím. Ara modrožltá má veľký silný čierny zobák, prispôsobený na lúskanie orechov. Nahá tvárová časť okolo očí má bielu farbu, ktorá sa počas rozrušenia mení na staroružovú. Okolo očí má tento papagáj vytvorené linky, ktoré sa skladajú z jemných čiernozelených pierok.

Samica má oproti samcovi menšiu hlavu a zobák. Mladé vtáky sú podobné dospelým, majú svetlý zobák a líca majú ružové.

V zafarbení peria ary modrožltej sa môžu vyskytovať niektoré odchýlky. Niektoré vtáky majú žlté brucho sfarbené viac do oranžova, iné môžu svojim zafarbením hlavne v prsných partiách viacej pripomínať maslovú farbu. Táto farebná variácia sa vo väčšej miere vyskytuje v Trinidade, či iných územiach karibskej oblasti.

Životné prostredie

Ara modrožltá je spoločenský vták, ktorý hniezdi v dutinách na vrchole objemných stromov, často v palmách. V Guyane hniezdia v období od februára do júna, v Trinidade od apríla do mája. Samičky týchto papagájov znášajú spravidla dve vajcia. Ich silný zobák im umožňuje lúskať tvrdé orechy, ale často ho ary modrožlté používajú ako tretí oporný bod pri lezení po stromoch.

V prírode sa tieto papagáje živia plodmi pralesa ako sú orechy, bobule a mladé výhonky vetvičiek rôznych stromov.

Chov ary modrožltej

Vďaka svojmu nápadnému sfarbeniu a schopnosti reprodukovať ľudskú reč a zvuky sú Ary modrožlté atraktívne pre chov v domácnostiach. Ich cena v Severnej Amerike je vysoká, v rozpätí 1 000-2 000 USD. Chov ary modrožltej je známy už od roku 1580. Patrí medzi najčastejšie dovážané druhy papagájov, chovaný je takmer v každej zoologickej záhrade. Dosť veľkým handikepom pri domestikácii je pre tento druh papagája jeho veľkosť. Chov ary modrožltej si vyžaduje oproti chovu tradičných domácich miláčikov ako sú psy a mačky oveľa viac skúseného opatrovateľa so značnom dávkou odborných znalostí.

Chov vo voliérach

V zajatí je ara modrožltá najčastejšie chovaná vo voliérach, kde sa za dodržania určitých podmienok a s istou dávkou šťastia darí aj odchov potomstva týchto papagájov. Voliéry musia byť priestranné vyrobené z kovu. Drevené konštrukcie tento papagáj rýchlo likviduje. Voliérové vtáky sú plaché, temperamentné a na klietku, či stojan si nikdy nezvyknú. Austrálske druhy papagájov vyhľadávajú potravu väčšinou na zemi, preto sa im krmivo ukladá na dno voliéry. Väčšina juhoamerických druhov papagájov žije v pralesoch vo vysokých korunách stromov, na zem nesadá a preto im v zajatí, hlavne u importovaných vtákov, dávame krmivo a vodu na najvyšších miestach v blízkosti bidiel, na ktorých sa zdržiavajú. Postupom času znižovaním miesta kŕmenia sa dajú tieto vtáky naučiť na to, aby si potravu a vodu brali aj zo zeme. Tiež je dôležité si uvedomiť, že biotop, z ktorého ary pochádzajú sa vyznačuje vyššou vlhkosťou vzduchu. Pre dosiahnutie úspešného hniezdenia týchto vtákov potrebné udržiavať vlhkosť vzduchu na úrovni 80-85%, ktorá je ročným priemerom na amazonskej nížine. V dobe ich hniezdenia je vlhkosť vzduchu v tropickom amazonskom pralese až 95%.

Domáci miláčikovia

Ary sú sociálne a inteligentné vtáky a dokážu sa stať spoločenskými v rukách opatrovateľa, ktorý má dostatočné znalosti o spôsobe ich života a o ich životných potrebách. Skrotené vtáky vysedávajú na určenom mieste, málokedy ho opúšťajú. Stojan pre ary musí byť z tvrdého dreva a nádobky pre krmivo a vodu musia byť o tento stojan pevne prichytené. Priväzovanie papagájov o stojan retiazkou sa dnes vo všeobecnosti odsudzuje.

Je potrebné napríklad vedieť aj to že, období sexuálnej aktivity, spravidla 6-8 týždňov počas jari sa ary stávajú silne agresívnymi[1]. Chovateľ môže očakávať, že aj najlepšie opatrované ary modrožlté sú veľmi hlučné a pre tento druh papagájov je prirodzeným správaním deštruktívne ozobávanie nábytku a iného zariadenia vo svojom okolí.

Potrava

Ary modrožlté si vyžadujú pestrú stravu. Na rozdiel od austrálskych druhov papagájov sa živia hlavne plodmi v korunách stromov, sú preto viac citlivé na nedostatok vitamínov. Pre svoj život potrebujú mať k dispozícii orechy, ale aj vitamíny vo forme sušeného, a čerstvého ovocia, nesmú byť chované ľudskou stravou ako sú napríklad cestoviny, či chlieb. Pri chove ary modrožltej je dôležité vyvarovať sa väčšieho množstva tukov. Pre ary sú jedovaté napríklad aj višne, či plody rastlín z čeľadi ružovitých, avokádo, čokoláda a kofeín. Čokoládu a kofeín papagáje nedokážu metabolizovať, ružovité rastliny obsahujú glykosidy a avokádo obsahuje nedávno objavený karcinogén persin, ktorý nie je toxický len pre papagáje ale aj pre ľudí.[2].

Galéria

Referencie

  1. ↑ Blue and Gold Macaws
  2. ↑ Being able to eat avocado safely is not at all common in non-human animals.
  • (1994): My parrot, my friend : an owner's guide to parrot behavior. Howell Book House, New York. ISBN 0-87605-970-1
  • (1991): A guide to the birds of Trinidad and Tobago (2nd edition). Comstock Publishing, Ithaca, N.Y.. ISBN 0-8014-9792-2
  • (2003): Birds of Venezuela. Christopher Helm, London. ISBN 0-7136-6418-5
  • Milan Vašíček - Papušci nového světa
  • (2008): Persin - friend of vegans,foe of their cats [1]

Iné projetky

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ara_modro-žltá&oldid=5216268“