Atentát na Heydricha

Heydrichov Mercedes poškodený výbuchom pri atentáte, ako zastavil na mieste útoku.

Atentát na Reinharda Heydricha s krycím názvom operácia Antropoid bol spáchaný 27. mája 1942 v Prahe-Libni. Atentát uskutočnili československí výsadkári Josef Valčík, rotmajster Jozef Gabčík (s krycím menom Zdeněk) a Jan Kubiš (s krycím menom Ota Navrátil), ktorí boli na túto úlohu špeciálne vycvičení v Škótsku. Pôvodne mali atentát vykonať len Kubiš a Gabčík, no do akcie bol prizvaný i Josef Valčík, vzhľadom na neprehľadnosť zákruty, kde potrebovali niekoho, kto by im dal znamenie, že sa Heydrich blíži. Vysadenie výsadkárov uskutočnila 138. (výsadková) peruť RAF (№ 138 Special duties Squadron). Akcii velil Adolf Opálka.

Atentát na Heydricha bol ojedinelým diverzným atentátom na predstaviteľa nemeckých ozbrojených síl v priebehu celej 2. svetovej vojny.

Pôvodný plán

Pôvodný plán útoku predpokladal, že Gabčík a Kubiš zaútočia na Heydricha blízko Panenských Břežan, ale vďaka zvýšenej ochrane cieľa, sa plán zamietol. Náhradnym miestom pre atentát sa tak stala križovatka v Libni s ostrou zatáčkou v svahu, ktorá viedla smerom dolu k mostu v Tróji. Predpokladalo sa, že v tomto úseku automobil spomalí, čo umožní streľbu na cieľ. Ďalšou výhodou tejto lokácie bol fakt, že sa nachádzal ďaleko od všetkých policajních posádok, od kasárni, či staníc Gestapa.

Atentát

Jan Kubiš

Jozef Gabčík

Ráno 27. mája odišli atentátnici električkou na Žižkov, kde si vyzdvihli bicykle, pomocou ktorých dorazili pred deviatou hodinou ráno do Holešoviček. V Holešovičkách sa stretli s Valčíkom, ktorý šiel zaujať svoje miesto na pravej strane cesty. Gabčík zatiaľ pod kabátom zostavil svoj samopal. Heydrich po raňajkách strávil čas so svojou rodinou a okolo desiatej hodiny ráno sa vydal smerom na Pražský hrad. V rozpore s nariadením nebol jeho automobil stále ešte opancierovaný.

Heydrich šiel tento deň v otvorenom aute Mercedes-Benz zo svojho sídla na zámku v Panenských Břežanoch na Pražský hrad. Valčík dal ostatným výsadkárom signál o prichádzajúcom aute pomocou vreckového zrkadla. Keď sa automobil o 10:35 objavil v zákrute, odhodil Gabčík kabát a vytasil samopal. Následne sa pokúsil strieľať na automobil, jeho samopal Sten však zlyhal. Heydrich nariadil šoférovi, aby zastavil a začal po atentátnikovi strieľať zo svojej pištole. Práve táto chyba ho pravdepodobne stála život. Automobil zastavil priamo pred Kubišom, ktorý na auto hodil špeciálny granát. Neodhadol ale presne vzdialenosť a tak minul cieľ. Granát ale explodoval blízko automobilu pri jeho zadnej pneumatike. Črepiny z výbuchu zasiahli Kubiša do tváre. Obaja Nemci vyskočili z poničeného automobilu s pištoľami v ruke. Šofér Klein šiel za krvou oslepeným Kubišom a začal naňho strieľať. Kubiš sa po chvíli spamätal a streľbou do vzduchu si prekliesnil cestu vydeseným davom prizerajúcich sa. Nasadol na bicykel a ušiel na záchytné miesto.

Medzitým sa vydal Heydrich prenasledovať Gabčíka, strhla sa krátka prestrelka s pištoľami, po chvíli sa však Heydrich zrútil na zem a potácal sa smerom späť k autu, kde padol na jeho kapotu. Klein prestal prenasledovať Kubiša, vrátil sa k zranenému nadriadenému a prenasledoval chvíľu Gabčíka. Heydrich medzitým bojoval s rozsiahlym vnútorným zranením a keďže vďaka následkom explózie mal zlomené rebro, časti zlomeniny sa mu dostali do sleziny.

Gabčík utiekol na kopec, kde sa chcel schovať v jednom obchode, bohužiaľ pre neho majiteľ mäsiarstva bol stúpencom nacistov a tak vybehol von a privolal Kleina. Gabčík, ktorý nemal možnosť iného úniku, vyrazil proti Kleinovi a postrelil ho do nohy. Kým sa mohol mäsiar vydať Gabčíka ďalej prenasledovať, ten medzitým zmizol v postranných uličkách.

Jedna žena z prizerajúcich sa spoznala v zranenom ríšskeho protektora a začala pre neho zháňať odvoz do nemocnice. Po chvíľke zmätkov nakoniec našla dodávku, ktorá prevážala leštidlo na topánky a Heydrich sa dostal okolo jedenástej hodiny do nemocnice Na Bulovce. Zraneného Heydricha prijal lekár Vladimír Šnajdr, ktorý urobil prvé ošetrenie. Nemecký profesor Dick neskôr Heydricha podrobne vyšetril.

Výsledok röntgenových snímok ukázal rozsah ťažkého zranenia. Heydrich mal po atentáte zlomené rebro, pretrhnutú bránicu a poškodenú slezinu. Žiadal, aby pricestoval špecialista z Berlína, ale po presvedčovaní súhlasil s operáciou na mieste, keď sa dohodli na prítomnosti nemeckého lekára Hollbauma. Správa o atentáte sa začala postupne šíriť. Okolo dvanástej hodiny ju dostalo gestapo, nasledoval Karl Hermann Frank a Hitler.

Heydrich upadol 3. júna do kómy a 4. júna o 4:30 zomrel na otravu krvi v nemocnici na Bulovke.

Dôsledky

V prvých dňoch po atentáte Nemci vzali mnoho nevinných ľudí ako rukojemníkov. Na parašutistov vypísali odmenu milión ríšskych mariek. 27. mája do platnosti vstúpil zákaz nočného vychádzania. Prvé české rodiny boli popravené 31. mája a do 4 dní popravili už 157 ľudí.

Tento čin mal pre český národ ďalekosiahle následky. Nacistický teror sa ešte viac zosilnil a trpelo tak mnoho nevinných ľudí. V reakcii na atentát nacisti zavraždili viac ako pätnásťtisíc Čechov, okrem iného vypálili obce Lidice a Ležáky. Zároveň atentát vzbudil vo svete taký ohlas, že na jeho základe Briti odvolali Mníchovskú dohodu a bola prisľúbená povojnová obnova Česko-Slovenska v jeho predmníchovských hraniciach.

Okupanti svoj teror čiastočne zmiernili po dolapení atentátnikov dňa 18. júna 1942. Našli ich v krypte pravoslávneho chrámu Cyrila a Metoda na Resslovej ulici v Prahe, po tom, ako ich udal Karel Čurda, tiež parašutista. Ten poslal na policajnú stanicu v Benešove 13. júna anonymné udanie, v ktorom označil Jana Kubiša a Jozefa Gabčíka za hlavných aktérov atentátu na protektora. 16. júna prišiel vypovedať osobne do pražskej úradovne Gestapa a predstavil sa ako anglický parašutista. Čurda síce nevedel, kde sa atentátnici ukrývajú, ale mal kontakt na odbojárske spojky, ktoré Nemci čoskoro zatkli.

Smrť výsadkárov

Leták vydaný K.H. Frankom ponúkajúci odmenu vedúcu k dolapeniu atentátnikov.

Na základe informácií od Čurdu a zatknutých odbojárov začala 18. júna ráno o 4. hodine a 15. minúte razia, do ktorej bolo zapojených 360 členov elitného strážneho práporu SS Prag a príslušníci Gestapa. Celé okolie bolo uzavreté.

Na chór kostola odišiel veliteľ parašutistov Adolf Opálka spolu s Janom Kubišom a Josefem Bublíkom. Boj trval viac ako dve hodiny. Odpor týchto mužov bol zlomený po tom, čo im došlo strelivo a Nemci sa ich snažili dostať pomocou ručných granátov. Opálka a Bublík, hoci zranení výbuchmi granátov, ešte stačili ukončiť svoje životy výstrelmi do spánku, hoci Bublík umrel až pri prevoze do nemocnice. Kubiš tiež umrel v sanitke, keď po výbuchu granátu upadol do bezvedomia. Kvôli identifikáci boli potom telá parašutistov privezené späť ku kostolu.

Ostatní štyria parašutisti, Jozef Gabčík, Jaroslav Švarc, Jan Hrubý a Josef Valčík, sledovali boj svojich kolegov v krypte kostola. Rovnako bojovali, kým im nedošlo strelivo a potom si zvolili smrť vlastnou rukou.

Literatúra

• Miroslav Ivanov: Atentát na Reinharda Heydricha. Vydavatelství Panorama, Praha, 1979
• Laurent Binet: "HHhH. Himmlerov mozog Heydrich. (preložila Mária Ferenčuhová), vydavateľstvo Marenčin PT, Bratislava 2010

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Atentát na Heydricha

Externé odkazy

• Národný pamiatnik hrdinov Heydrichiády v Prahe
• Čelem vzad, článok a fotografie (po česky)