Štefan VIII.: Rozdiel medzi revíziami
ref., wikilinky |
formulácia |
||
Riadok 27: | Riadok 27: | ||
}} |
}} |
||
Štefan VIII. |
'''Štefan VIII.''' (* ?, [[Rím]] – † [[október]] [[942]], Rím) bol [[pápež]]om od [[14. júla]] [[939]] do svojej smrti v októbri [[942]].<ref>{{Citácia knihy |
||
| priezvisko = Fischer-Wollpert |
| priezvisko = Fischer-Wollpert |
||
| meno = Rudolf |
| meno = Rudolf |
Verzia z 07:29, 1. marec 2013
Štefan VII. | ||||||||
128. rímsky biskup | ||||||||
Funkcie a tituly | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pontifikát | ||||||||
14. júl 939 – október 942 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Rodné meno | ? | |||||||
Narodenie | ? Rím | |||||||
Úmrtie | október 942 Rím | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Pápež | ||||||||
Voľba | 14. júl 939 | |||||||
Odkazy | ||||||||
Štefan VIII. | ||||||||
Kompletný zoznam pápežov | ||||||||
Štefan VIII. (* ?, Rím – † október 942, Rím) bol pápežom od 14. júla 939 do svojej smrti v októbri 942.[1]
Narodil sa v Ríme, hoci neskoršie zdroje uvádzajú, že mal nemecký pôvod a že ho na pápežský stolec dosadil Otto I., od roku 936 nemecký kráľ a neskôr cisár. Pred zvolením dňa 14. júla v roku 939 bol rektorom Chrámu sv. Silvestra a Martina.[2] Podobne ako jeho predchodca, aj on vďačil za zvolenie Alberichovi II., vládcovi Ríma, ktorý v rokoch 932 – 954 sám menoval pápežov.
Pontifikát
Podľa historických prameňov bol pápež Štefan vzdelaný, bezúhonný v súkromnom živote a svoju verejnú činnosť zasvätil zmiereniu medzi jednotlivými znepriatelenými skupinami. V Ríme a pápežskom štáte, ktoré úplne podliehalo Alberichovi[3], nemal priestor na nejakú nezávislú činnosť a obmedzil sa na bežnú administratívnu činnosť, aj keď podporoval hnutie šíriace sa z Cluny v Burgundsku za reformovanie kláštorov v Ríme a strednej Itálii, napĺňal tak len jeden z Alberichových najhlbších záujmov.[4]. V politickej sfére však zasiahol začiatkom roka 942 v prospech Ľudovíta IV., ktorý bol korunovaný v roku 936 za kráľa Francúzska, no musel čeliť hrozivej vzbure.[5] Štefan vyslal do Francúzska biskupa Damaza ako pápežského legáta, ktorý naliehal na šľachtu a ľud Francúzska a Burgundska, aby pod trestom exkomunikácie uznali Ľudovíta za kráľa a vzdali sa svojho nepriateľského postoja voči nemu.[6] Neskôr v tom istom roku poslal pálium arcibiskupovi Hugovi z Reims a po niekoľkých rokoch zosadenia ho dosadil do úradu.[7] Toto zmierlivé gesto pomohlo utíšiť odpor voči Ľudovítovi.[8]
V posledných mesiacoch života sa dostal do konfliktu s Alberichom. Podľa všetkého jeho prívrženci pápeža uväznili a surovo zohavili, takže sa už viac neodvážil objaviť na verejnosti.[9]. Je pochovaný vo vatikánskych hrobkách.
Referencie
- ↑ FISCHER-WOLLPERT, Rudolf. Leksykon papieży. Kraków : Znak, 1996. ISBN 83-7006-437-X. S. 61.
- ↑ Mann, pg. 213
- ↑ KELLY, John N. D.. Encyklopedia papieży. Warszawa : Państwowy Instytut Wydawniczy, 1997. ISBN ISBN 83-06-02633-0 Chybné ISBN. S. 174-175.
- ↑ KELLY, John N. D.. Encyklopedia papieży. Warszawa : Państwowy Instytut Wydawniczy, 1997. ISBN ISBN 83-06-02633-0 Chybné ISBN. S. 174-175.
- ↑ Mann, pgs. 213-214
- ↑ Mann, pg. 214
- ↑ DeCormenin, Louis Marie; Gihon, James L., A Complete History of the Popes of Rome, from Saint Peter, the First Bishop to Pius the Ninth (1857), pg. 290
- ↑ Mann, pgs. 214-215
- ↑ KELLY, John N. D.. Encyklopedia papieży. Warszawa : Państwowy Instytut Wydawniczy, 1997. ISBN ISBN 83-06-02633-0 Chybné ISBN. S. 174-175.
Literatúra
- Mann, Horace K., The Lives of the Popes in the Early Middle Ages, Vol. IV: The Popes in the Days of Feudal Anarchy, 891-999
Predchodca: Lev VII. |
Pápež Štefan VIII. (zoznam) |
Nástupca: Marinus II. |