Samohláska

Samohláska alebo vokál je hláska, ktorá:

• z fyziologického hľadiska vzniká rozochvením vzduchu v ústnej dutine, hrdelnej dutine alebo nosovej dutine, pričom jej vyslovenie prebieha bez prekážky
• z akustického a percepčného hľadiska: má vysokú mieru sonórnosti (vyššiu ako spoluhláska) a nemá šumovú (neperiodickú) zložku
• z gramatického hľadiska má slabikotvornú funkciu

Delia sa rôzne. Najčastejšie podľa miery zmenšenia ústnej dutiny postavením jazyka vyššie k podnebiu pri ich artikulácii na:

• otvorená samohláska
• zatvorená samohláska
• redukovaná samohláska

Ďalej napríklad podľa dĺžky na:

• dlhá samohláska
• krátka samohláska

V slovenčine delíme samohlásky podľa postavenia jazyka pri artikulácii na:

• predná samohláska
• stredná samohláska
• zadná samohláska
• nízka samohláska
• prostredná samohláska
• vysoká samohláska

V slovenčine sú samohlásky: a, á, ä, e, é, i, í, y, ý, o, ó, u, ú. Z gramatického hľadiska niekedy aj r, ŕ, l, ĺ (napríklad v slove vŕba je ŕ z gramatického hľadiska samohláska).