Scientizmus: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.3) (robot Pridal: hr:Scijentizam |
d r2.7.1) (robot Pridal: be:Сцыентызм |
||
Riadok 16: | Riadok 16: | ||
[[ar:عِلْمَانية]] |
[[ar:عِلْمَانية]] |
||
[[az:Ssientizm]] |
[[az:Ssientizm]] |
||
[[be:Сцыентызм]] |
|||
[[bg:Сциентизъм]] |
[[bg:Сциентизъм]] |
||
[[ca:Cientisme]] |
[[ca:Cientisme]] |
Verzia z 01:40, 7. marec 2013
Scientizmus je postoj a smer súčasnej filozofie, ktorý sa usiluje riešiť problémy prísne faktografickými metódami. Vedeckosť chápe zväčša podľa vzoru postupov matematickej prírodovedy. Niekedy sa považuje za tendenciu protikladnú k antropologizmu alebo antiscientizmu.
Scientizmus ako metodologická orientácia spoločenskych vied sa vyznačuje uprednostňovaním analýzy; poznať tu znamená rozložiť na najmenšie relevantné entity; scientizmus orientuje skúmanie na rozbor kauzálnych súvislostí a funkcionálnych súvislostí a determinizmus pokladá za základnú strategému vedeckého skúmania. Scientizmus sa orientuje na hľadanie zákonov.
Scientizmus je spravidla redukcionizmus, a síce v tom zmysle, že kvalitatívne rozdiely sa usiluje odôvodniť z kvantitatívne určených vzťahov a vrstvy reality sa snaží predstaviť ako komplikované prejavy jednej základnej vrstvy. Za základnú vrstvu diania pritom zvyčajne považuje dianie, ktoré skúma fyzika. Z postulátu determinizmu vyplýva pasivistické chápanie subjektu: konanie subjektu považuje za sled reakcií na podnety z prostredia, pričom štruktúru prostredia interpretuje v pojmoch špeciálnych vied, ako fyzika, biológia, fyziológia, sociológia a pod. alebo určitou kombináciou pojmov týchto vied.
Scientizmus je koncepcia, ktorá absolutizuje postavenie vedy v duchovnom živote spoločnosti; prehnaná úcta k vede, viere vo vedu, hlavne prírodné vedy; vedecké je iba to, čo je verifikovateľné, len to, čo sa dá skúsenosťou overiť. (Machalová, T./Hroch, J.)
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.