Pole (fyzika): Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: hu:Térelmélet |
d Bot: Odstránenie 38 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q185674) |
||
Riadok 44: | Riadok 44: | ||
[[Kategória:Fyzika]] |
[[Kategória:Fyzika]] |
||
[[ar:مجال فيزيائي]] |
|||
[[az:Sahə (Fizika)]] |
|||
[[bg:Поле (физика)]] |
|||
[[ca:Camp (física)]] |
|||
[[cs:Fyzikální pole]] |
|||
[[da:Felt (fysik)]] |
|||
[[de:Feld (Physik)]] |
|||
[[en:Field (physics)]] |
|||
[[eo:Kampo (fiziko)]] |
|||
[[es:Campo (física)]] |
|||
[[et:Väli]] |
|||
[[fa:میدان (فیزیک)]] |
|||
[[fi:Kenttä (fysiikka)]] |
|||
[[fr:Champ (physique)]] |
|||
[[gl:Campo (física)]] |
|||
[[he:שדה (פיזיקה)]] |
|||
[[hr:Polje (fizika)]] |
|||
[[hu:Térelmélet]] |
|||
[[id:Medan (fisika)]] |
|||
[[it:Campo (fisica)]] |
|||
[[ja:場]] |
|||
[[kk:Физикалық өріс]] |
|||
[[ko:장 (물리학)]] |
|||
[[la:Campus physicus]] |
|||
[[nl:Veld (natuurkunde)]] |
|||
[[pl:Pole (fizyka)]] |
|||
[[pt:Campo (física)]] |
|||
[[ru:Поле (физика)]] |
|||
[[scn:Campu (fisica)]] |
|||
[[simple:Field (physics)]] |
|||
[[sl:Polje (fizika)]] |
|||
[[sq:Fusha (fizikë)]] |
|||
[[sv:Fält (fysik)]] |
|||
[[ta:புலம் (இயற்பியல்)]] |
|||
[[tr:Alan (fizik)]] |
|||
[[uk:Поле (фізика)]] |
|||
[[vi:Trường (vật lý)]] |
|||
[[zh:场 (物理)]] |
Verzia z 17:15, 8. marec 2013
Fyzikálne pole alebo silové pole je forma existencie a pohybu hmoty, spájajúca navzájom častice látky do jednej sústavy a uskutočňujúca ich vzájomné pôsobenie (interakciu). Jeho zdrojom sú látkové telesá (napr. častice), s ktorými ale vstupuje do vzájomného pôsobenia iba za istých podmienok. Látky sa môžu premeniť na polia a polia na látky, pozri hmota.
Častice na seba pôsobia (interagujú) tak, že každá častica vytvára okolo seba silové pole, v ktorom sa konečnou rýchlosťou šíri rozruch. Každé silové pole je nositeľom hybnosti, momentu hybnosti a ďalších atribútov, ktoré sa prv pripisovali len látkam (pozri hmota). V kvantovej teórii poľa má každý druh častíc silové pole, napr. nukleónové pole, pionové pole atď., a príslušná častica (napríklad pión) sa chápe ako kvantum príslušného poľa (napríklad piónového poľa).
Rozlišuje sa najmä:
Termín fyzikálne pole sa definuje aj v „technickejšom“ zmysle ako:
So špeciálnym fyzikálnym stavom priestoru spojený jav/spojená fyzikálna veličina, ktorý je opísaný funkciou/ktorá je funkciou – alebo viacerými funkciami – (len) polohového vektora r (čiže súradníc daného miesta) a spravidla aj času t. Inými slovami je vo fyzikálnom poli jednotlivým bodom priestoru priradená hodnota nejakej fyzikálnej veličiny, nazývanej veličina poľa (alebo najmä pri elektrickom a magnetickom poli intenzita poľa). Cieľom zavedenia pojmu fyzikálne pole bolo dosiahnuť stručné znázornenie (funkcia) rozloženia istej fyzikálnej veličiny v istom priestore.
Matematické delenie týchto polí sa robí podľa toho, či je priraďovaná veličina skalár, vektor, tenzor (2. alebo vyššieho stupňa) alebo spinor. Patrične sa potom rozlišuje aj:
- skalárne pole – napr. hustota, teplota
- vektorové pole – napr. intenzita elektrického poľa, intenzita magnetického poľa, intenzita elektromagentického poľa, sila (pôsobiaca v rôznych miestach priestoru na vybrané teleso; silové pole v užšom zmysle)
- tenzorové pole – napr. elastické napätie
- spinorové pole – napr. prúdová hustota v relativistickom opise poľa (Diracovo pole)
Iné matematické delenie je:
- statické pole = pole, kde veličina poľa nezávisí na čase
- kvázistatické pole = pole, kde zmena veličiny poľa v čase je zanedbateľná
- stacionárne pole = pole, kde veličina poľa opisuje stacionárne prúdenie kvapaliny
Fyzikálne delenia sú rôzne, napr.:
- gravitačné pole
- elektrické pole
- magnetické pole
- zvukové pole
- teplotné pole
- tlakové pole
- silové pole
- pole rýchlostí
Kým gravitačné pole, elektromagnetické pole a hore spomínané polia častíc sa považujú za základné fyzikálne reality (pozri prvú definíciu), sú polia typu zvukové pole, teplotné pole, pole rýchlostí a pod. výlučne pomocné pojmy.
Matematicky možno pole vyjadriť ako , kde φ je skalár, vektor alebo tenzor. (Pri kvantovej teórii potom hodnote poľa v bode zodpovedá operátor.) r,t sú priestorové súradnice. Priestor je tu chápaný veľmi všeobecne – môže ním byť bežný euklidovský priestor, minkovského priestoročas, ale napríklad aj zakrivený priestoročas.
Pretože stav poľa je opísaný hodnotou veličiny v nekonečne veľa bodoch, je pole význačným prípadom sústavy s nekonečne veľa stupňami voľnosti.
Vektorové polia možno graficky znázorniť pomocou siločiar (vektorových čiar).
Pozri aj:Teória poľa