Albedo: Rozdiel medzi revíziami
d Bot: Odstránenie 57 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q101038) |
|||
Riadok 22: | Riadok 22: | ||
[[Kategória:Jadrová fyzika]] |
[[Kategória:Jadrová fyzika]] |
||
[[als:Albedo]] |
|||
[[an:Albedo]] |
|||
[[ar:وضاءة]] |
[[ar:وضاءة]] |
||
[[ast:Albedu]] |
|||
[[be:Альбеда]] |
|||
[[bg:Албедо]] |
|||
[[bn:প্রতিফলন অনুপাত]] |
|||
[[bs:Albedo]] |
|||
[[ca:Albedo]] |
|||
[[cs:Albedo]] |
|||
[[cy:Albedo]] |
|||
[[da:Albedo]] |
|||
[[de:Albedo]] |
|||
[[el:Λευκαύγεια]] |
|||
[[en:Albedo]] |
|||
[[eo:Albedo]] |
|||
[[es:Albedo]] |
|||
[[et:Albeedo]] |
|||
[[eu:Albedo]] |
|||
[[fa:سپیدایی]] |
|||
[[fi:Albedo]] |
|||
[[fr:Albédo]] |
|||
[[gl:Albedo]] |
|||
[[he:אלבדו]] |
|||
[[hi:ऐल्बीडो]] |
|||
[[hr:Albedo]] |
|||
[[ht:Albedo]] |
|||
[[hu:Albedó]] |
|||
[[hy:Ալբեդո]] |
|||
[[id:Albedo]] |
|||
[[it:Albedo]] |
|||
[[ja:アルベド]] |
|||
[[ka:ალბედო]] |
|||
[[kk:Альбедо]] |
|||
[[ko:반사율]] |
|||
[[la:Albedo]] |
|||
[[lb:Albedo]] |
|||
[[lt:Albedas]] |
|||
[[lv:Albedo]] |
|||
[[mk:Албедо]] |
|||
[[nds:Albedo]] |
|||
[[nl:Albedo]] |
|||
[[nn:Albedo]] |
|||
[[no:Albedo]] |
|||
[[pl:Albedo]] |
|||
[[pt:Albedo]] |
|||
[[ro:Albedo]] |
|||
[[ru:Альбедо]] |
|||
[[sh:Albedo]] |
|||
[[simple:Albedo]] |
|||
[[sl:Albedo]] |
|||
[[sq:Albedoja]] |
|||
[[sr:Албедо]] |
|||
[[sv:Albedo]] |
|||
[[ta:வெண் எகிர்சிதறல்]] |
|||
[[tr:Yansıtabilirlik]] |
|||
[[uk:Альбедо]] |
|||
[[zh:反照率]] |
Verzia z 00:53, 9. marec 2013
Albedo je miera odrazivosti telesa alebo jeho povrchu. Je to dôležitý pojem v klimatológii a astronómii, pričom presná definícia sa líši podľa odboru.
Albedo vo fyzike
Všeobecne vo fyzike ide o mieru odrazivosti difúzne odrážajúcej matnej plochy.
Albedo v klimatológii/meteorológii/astronómii
Je to spôsobilosť daného druhu zemského povrchu (prípadne iného vesmírneho telesa) odrážať žiarenie Slnka a oblohy. Je to desatinné číslo, obvykle vyjadrované percentuálne od 0 do 100 percent. Pomer závisí na frekvencii žiarenia; ak nie je špecifikovaná, berie sa do úvahy priemer v rámci viditeľného svetla. Závisí tiež od uhla dopadu žiarenia; ak nie je špecifikovaný, predpokladá sa pravý uhol. Napríklad albedo čerstvého snehu dosahuje až 98 percent. To znamená, že až 98 percent svetelných lúčov sa odrazí a iba 2 percentá sú pohltené. Povrch oceánov má albedo nízke, len 5 percent; až 95 percent žiarenia voda pohltí.
V astronómii sa albedo ráta ako pomer množstva odrazeného žiarenia k množstvu dopadajúceho žiarenia. Celkové množstvo svetla odrazené od telesa do všetkých smerov, delené množstvom svetla, ktoré na teleso dopadá, je tzv. sférické alebo Bondovo albedo. (Ak ide o rovinnú, nie o sférickú plochu, tento pomer sa označuje ako Lambertovo albedo.) Sférické albedo je bezrozmerná veličina A s hodnotami v intervale 0 ≤ A ≤ 1. Pomer množstva svetla, ktoré k pozorovateľovi prichádza od telesa pri nulovom fázovom uhle v opozícii, ku množstvu svetla, ktoré by k pozorovateľovi prichádzalo od kruhového disku s dokonale matným povrchom rovnakého priemeru ako teleso, umiestené kolmo smerom k Slnku v tom istom bode ako teleso, je geometrické albedo. Geometrické albedo je bezrozmerná veličina, ktorá môže byť menšia i väčšia ako 1; nevyjadruje celkovú odrazivú schopnosť telesa, iba časť odrazeného svetla, ktoré sa pozoruje na Zemi, ak je teleso v opozícii. Väčšinu telies slnečnej sústavy možno zo Zeme pozorovať len pri malých fázových uhloch (napr. Mars pri menej ako 42°, Jupiter do 11°, Saturn do 6°), celkové albedo týchto telies sa určuje zo vzťahu A = p (α).q, kde p (α) je geometrické albedo pre daný fázový uhol a q je fázový faktor závisiaci od druhu povrchu telesa.
V jadrovom reaktore je to veličina charakterizujúca odrážavosť danej látky pre neutróny.
Literatúra
- HAJDUK, Anton; ŠTOHL, Ján a kol.. Encyklopédia astronómie. Bratislava : Osveta, 1987. ISBN 65-045-87 EAS Chybné ISBN.