Japončina: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.2+) (robot Pridal: ext:Lengua japonesa |
d Bot: Odstránenie 163 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q5287) |
||
Riadok 174: | Riadok 174: | ||
{{Link GA|ru}} |
{{Link GA|ru}} |
||
[[ab:Иапон бызшәа]] |
|||
[[ace:Bahsa Jeupun]] |
|||
[[af:Japannees]] |
|||
[[als:Japanische Sprache]] |
|||
[[am:ጃፓንኛ]] |
|||
[[an:Idioma chaponés]] |
|||
[[ang:Iapanisc sprǣc]] |
|||
[[ar:لغة يابانية]] |
|||
[[arc:ܠܫܢܐ ܝܦܢܝܐ]] |
|||
[[arz:لغه يابانى]] |
|||
[[ast:Xaponés]] |
|||
[[az:Yapon dili]] |
|||
[[ba:Япон теле]] |
|||
[[bar:Japanische Språch]] |
|||
[[bat-smg:Japuonu kalba]] |
|||
[[bcl:Hapones]] |
|||
[[be:Японская мова]] |
|||
[[be-x-old:Японская мова]] |
|||
[[bg:Японски език]] |
|||
[[bjn:Bahasa Japang]] |
|||
[[bn:জাপানি ভাষা]] |
|||
[[bo:ཉི་ཧོང་སྐད།]] |
|||
[[br:Japaneg]] |
|||
[[bs:Japanski jezik]] |
|||
[[ca:Japonès]] |
|||
[[cdo:Nĭk-buōng-ngṳ̄]] |
|||
[[ce:Yaponhoyn mott]] |
|||
[[ceb:Hinapones]] |
|||
[[ckb:زمانی ژاپۆنی]] |
|||
[[cs:Japonština]] |
|||
[[cv:Япон чĕлхи]] |
|||
[[cy:Japaneg]] |
|||
[[da:Japansk (sprog)]] |
|||
[[de:Japanische Sprache]] |
|||
[[dsb:Japańšćina]] |
|||
[[dv:ޖަޕާނީ]] |
|||
[[el:Ιαπωνική γλώσσα]] |
|||
[[en:Japanese language]] |
|||
[[eo:Japana lingvo]] |
|||
[[es:Idioma japonés]] |
|||
[[et:Jaapani keel]] |
|||
[[eu:Japoniera]] |
|||
[[ext:Lengua japonesa]] |
|||
[[fa:زبان ژاپنی]] |
|||
[[fi:Japanin kieli]] |
|||
[[fiu-vro:Jaapani kiil]] |
|||
[[fo:Japanskt mál]] |
|||
[[fr:Japonais]] |
|||
[[fy:Japansk]] |
|||
[[ga:An tSeapáinis]] |
|||
[[gag:Yapon dili]] |
|||
[[gan:日语]] |
|||
[[gd:Seapanais]] |
|||
[[gl:Lingua xaponesa]] |
|||
[[gv:Shapaanish]] |
|||
[[hak:Ngi̍t-ngî]] |
|||
[[he:יפנית]] |
|||
[[hi:जापानी भाषा]] |
|||
[[hif:Japanese bhasa]] |
|||
[[hr:Japanski jezik]] |
|||
[[hsb:Japanšćina]] |
|||
[[hu:Japán nyelv]] |
|||
[[hy:Ճապոներեն]] |
|||
[[ia:Lingua japonese]] |
|||
[[id:Bahasa Jepang]] |
|||
[[ilo:Pagsasao a Hapón]] |
|||
[[io:Japoniana linguo]] |
|||
[[is:Japanska]] |
|||
[[it:Lingua giapponese]] |
|||
[[ja:日本語]] |
|||
[[jbo:ponbau]] |
|||
[[jv:Basa Jepang]] |
|||
[[ka:იაპონური ენა]] |
|||
[[kab:Tajapunit]] |
|||
[[kbd:Японыбзэ]] |
|||
[[kk:Жапон тілі]] |
|||
[[kl:Japanimiusut]] |
|||
[[km:ភាសាជប៉ុន]] |
|||
[[kn:ಜಪಾನಿ ಭಾಷೆ]] |
|||
[[ko:일본어]] |
|||
[[ku:Zimanê japonî]] |
|||
[[kv:Япон кыв]] |
|||
[[kw:Nihonek]] |
|||
[[ky:Жапон тили]] |
|||
[[la:Lingua Iaponica]] |
|||
[[lad:Lingua japonesa]] |
|||
[[lb:Japanesch]] |
|||
[[lez:Япон чIал]] |
|||
[[li:Japans]] |
|||
[[lmo:Lengua giapponesa]] |
|||
[[ln:Lizapɔ́]] |
|||
[[lo:ພາສາຍີ່ປຸ່ນ]] |
|||
[[lt:Japonų kalba]] |
|||
[[lv:Japāņu valoda]] |
|||
[[map-bms:Basa Jepang]] |
|||
[[mdf:Япунонь кяль]] |
|||
[[mg:Japonezy]] |
|||
[[mi:Reo Hapani]] |
|||
[[mk:Јапонски јазик]] |
|||
[[ml:ജാപ്പനീസ് ഭാഷ]] |
|||
[[mn:Япон хэл]] |
|||
[[mr:जपानी भाषा]] |
|||
[[ms:Bahasa Jepun]] |
|||
[[my:ဂျပန်ဘာသာစကား]] |
|||
[[mzn:جاپونی]] |
|||
[[nah:Xapontlahtōlli]] |
|||
[[nds-nl:Japans]] |
|||
[[new:जापानी भाषा]] |
|||
[[nl:Japans]] |
|||
[[nn:Japansk]] |
|||
[[no:Japansk]] |
|||
[[oc:Japonés]] |
|||
[[or:ଜାପାନୀ ଭାଷା]] |
|||
[[pa:ਜਪਾਨੀ ਭਾਸ਼ਾ]] |
[[pa:ਜਪਾਨੀ ਭਾਸ਼ਾ]] |
||
[[pam:Hapon (amanu)]] |
|||
[[pcd:Japonoés]] |
|||
[[pl:Język japoński]] |
|||
[[pms:Lenga giaponèisa]] |
|||
[[pnb:جاپانی]] |
|||
[[pt:Língua japonesa]] |
|||
[[qu:Nihun simi]] |
|||
[[ro:Limba japoneză]] |
|||
[[roa-tara:Lènga giapponese]] |
|||
[[ru:Японский язык]] |
|||
[[rue:Японьскый язык]] |
|||
[[rw:Ikiyapani]] |
|||
[[sa:जापानी भाषा]] |
|||
[[sah:Дьоппуон тыла]] |
|||
[[scn:Lingua giappunisa]] |
|||
[[sco:Japanese leid]] |
|||
[[se:Japánagiella]] |
|||
[[sh:Japanski jezik]] |
|||
[[simple:Japanese language]] |
|||
[[sl:Japonščina]] |
|||
[[sq:Gjuha japoneze]] |
|||
[[sr:Јапански језик]] |
|||
[[su:Basa Jepang]] |
|||
[[sv:Japanska]] |
|||
[[sw:Kijapani]] |
|||
[[ta:ஜப்பானிய மொழி]] |
|||
[[tg:Забони ҷопонӣ]] |
|||
[[th:ภาษาญี่ปุ่น]] |
|||
[[tk:Ýapon dili]] |
|||
[[tl:Wikang Hapones]] |
|||
[[tpi:Tokples Siapan]] |
|||
[[tr:Japonca]] |
|||
[[tt:Япон теле]] |
|||
[[ty:Reo Tāpōnē]] |
|||
[[ug:ياپون تىلى]] |
|||
[[uk:Японська мова]] |
|||
[[ur:جاپانی (زبان)]] |
|||
[[uz:Yapon tili]] |
|||
[[vi:Tiếng Nhật]] |
|||
[[wa:Djaponès (lingaedje)]] |
|||
[[war:Hinapon]] |
|||
[[wuu:日语]] |
|||
[[xal:Нипонмудн келн]] |
|||
[[yi:יאפאניש]] |
|||
[[yo:Èdè Japaní]] |
|||
[[za:Vah Nditbonj]] |
|||
[[zh:日语]] |
|||
[[zh-min-nan:Ji̍t-pún-oē]] |
|||
[[zh-yue:日文]] |
|||
[[zu:IsiJapani]] |
Verzia z 17:14, 9. marec 2013
Japončina (日本語, Nihongo) - alebo pre tých, ktorí ju považujú za viacero jazykov japonské jazyky - je jazyk z jazykovej skupiny japonsko-rjúkjuských jazykov (pre tých, ktorí považujú rjúkjuštinu za nárečie japončiny, je japončina izolovaný jazyk).
Jazyk používa vyše 127 miliónov ľudí hlavne v Japonsku, ale aj v japonských emigračných komunitách po celom svete. Japončina je aglutinujúci jazyk s prvkami flexie. Integrálnou súčasťou japončiny je keigo - systém zdvorilostného oslovovania, ktorý odráža hierarchický charakter japonskej spoločnosti. Pomocou slovesných tvarov a špecifickej slovnej zásoby sa naznačuje vzájomné postavenie hovoriaceho a poslucháča. Zvuková zásoba japončiny je relatívne malá a má systém japonského výškového akcentu, ktorým sa rozlišuje význam slov a ktorý vznikol v 8. storočí.
Písmo
Systém zápisu japonského jazyka je pomerne komplikovaný. Pri zápise sa používajú tri druhy písma súčasne - čínske znakové písmo (po japonsky kandži) a dva sylabáry (slabičné abecedy) zvané hiragana a katakana. Na zápis podstatných mien a koreňov slov sa používa písmo kandži. Častice a ohýbané koncovky slovies a prídavných mien sa zapisujú pomocou hiragany. Katakana má funkciu našej kurzívy a najčastejšie sa ňou prepisujú slová cudzieho pôvodu, hlavne anglikanizmy.
Kandži sa na japonských ostrovoch začalo udomácňovať približne od 6. storočia po Kr.. Grafémy hiragany a katakany vznikli v období Heian zrýchleným a zjednodušeným zápisom čínskych znakov. Hiragana sa niekedy nazýva aj 女手 - ženská ruka, pretože bola zo začiatku používaná výhradne ženami. Japonské slabičné abecedy súhrnne nazývame kana (仮名).
Transkripcia japončiny pomocou latinky (po japonsky rómadži) sa v modernom jazyku používa najmä v menách spoločností, v reklame a pri zápise do počítača.
Na zápis čísel sa používajú arabské číslice, ale aj čínske znaky. S čínskymi číslicami sa možno najčastejšie stretnúť v ručne písanej korešpondencii a v japonských adresách.
Slovná zásoba
Japonská slovná zásoba je značne ovplyvnená výpožičkami slov z iných jazykov. Počet výpožičiek z čínštiny alebo slov vytvorený na čínskom základe tvorí okolo 60 % celkovej slovnej zásoby . Od neskorého 19. storočia prebrala japončina aj nespočetné množstvo slov zo západných jazykov, najmä z angličtiny.
Gramatika
Rod a číslo
V japončine sa rody explicitne nevyjadrujú, no v niektorých prípadoch (v novinových správach) je možné vyjadriť rod podstatných mien pomocou znakových prípon/predpôn napr. 学生 (študent) → 女子学生 (študentka). Množné číslo sa, rovnako ako rod, explicitne neuvádza, no možno ho vyjadriť zdvojením podstatného mena napr.山 (hora) → 山々 (hory) alebo, v prípade osobných zámen, pomocou prípon -tači, -tomo, -ra, -gata atď.
Množstvo bytostí a vecí sa vyjadruje pomocou numeratívov, ktoré sa pripájajú k natívnym japonským alebo sinojaponským číslovkám. Numeratívy vyjadrujú nie len počet bytostí a predmetov, ale aj ich vonkajšie vlastnosti. Čítania numeratívov sú často krát nepravidelné.
- 水をください。 Prosím si vodu.
- 水を一杯ください。 Prosím si pohár vody.
- 水を一本ください。 Prosím si fľašu vody.
ľudia | malé zvieratá | veľké zvieratá | podlhovasté cylindrické predmety | poháre | |
---|---|---|---|---|---|
Základný tvar | hito・人 | hiki・匹 | tó・頭 | hon・本 | hai・杯 |
1 | hitori・一人 | ippiki・一匹 | ittó・一頭 | ippon・一本 | ippai・一杯 |
2 | futari・二人 | nihiki・二匹 | nitó・二頭 | nihon・二本 | nihai・二杯 |
3 | sannin・三人 | sanbiki・三匹 | santó・三頭 | sanbon・三本 | sanbai・三杯 |
4 | jonin・四人 | jonhiki・四匹 | jontó・四頭 | jonhon・四本 | jonhai・四杯 |
5 | gonin・五人 | gohiki・五匹 | gotó・五頭 | gohon・五本 | gohai・五杯 |
6 | rokunin | roppiki | rokutó | roppon | roppai |
7 | šičinin | šičihiki | šičitó | nanahon | nanahai |
8 | hačinin | happiki | hattó | happon | happai |
9 | kjúnin | kjúhiki | kjútó | kjúhon | kjúhai |
10 | džúnin | džuppiki | džuttó | džuppon | džuppai |
Časy
V japončine vo všeobecnosti rozlišujeme dva časy: minulý a neminulý.
Slovosled
Vetné vzťahy medzi vetnými členmi sa v japonskej vete určujú pomocou pádových častíc. Slovosled nie je pevný ako napríklad v angličtine, no vo väčšine prípadov platí konštrukcia: podmet + predmet + prísudok. V hovorenej japončine sa môžeme stretnúť aj s úplne opačným slovosledom. Podmet, podobne ako v slovenčine, býva často zamlčaný.
Slovosled typu: podmet + predmet + prísudok. Príklad veta "Pán Tanaka je jablko" má v japončine slovosled:
- PODMET PREDMET PRÍSUDOK
- |pán Tanaka| |jablko| |je|
Otázka sa tvorí pridaním opytovacej častice "ka" na koniec vety.
Príklad:
- Tanaka-san wa ringo o tabemasu. - Pán Tanaka je jablko/jablká.
- Tanaka-san wa ringo o tabemasu ka. - Je pán Tanaka jablko/jablká?
田中さんはりんごを食べますか。
Osobné zámená
Jednotné číslo:
JA
- わたくし(Kanji znak: 私) - používa sa pri formálnych rozhovoroch (číta sa WATAKUŠI)
- わたし(私) - používa sa pri bežnom rozhovore (číta sa WATAŠI)
- ぼく(僕) - používajú muži pri bežnom rozhovore (číta sa BOKU)
TY
- あなた(貴方) - bežný rozhovor (hovorí sa osobám rovnako alebo nižšie postaveným) (číta sa ANATA)
- きみ - používajú hlavne muži medzi priateľmi (číta sa KIMI)
ON
- かれ(彼) (číta sa KARE)
ONA
- かのじょ(彼女) (číta sa KANODŽO)
Množné číslo:
MY
- わたくしたち(私たち) - formálna japončina (číta sa WATAKUŠITAČI)
- わたしたち(私たち) - bežná, my všetci vrátane Vás (číta sa WATAŠITAČI)
- わたしども(私ども) - my sami, nie Vy (číta sa WATAŠIDOMO)
VY
- あなたがた(あなた方)- rovnako postavené osoby, nižšie postavené (číta sa ANATAGATA)
- きみたち - rovnako postavené, nižšie, deti (číta sa KIMITAČI)
ONI
- かれら(彼ら)-keď je aspoň 1 muž v skupine (číta sa KARERA)
ONY
- かのじょたち(彼女たち)(číta sa KANODŽOTAČI)
Číslovky
Čísla napísané v kandži:
0 - 零 rei
1 - 一 iči
2 - 二 ni
3 - 三 san
4 - 四 jon/ši
5 - 五 go
6 - 六 roku
7 - 七 nana/šiči
8 - 八 hači
9 - 九 kjú/ku
10 - 十 džú
100 - 百 hjaku
1 000 - 千 sen
10 000 - 万 man(ičiman)
1 000 000 - 百万 hjakuman
10 000 000 - 千万 senman
100 000 000 - 億 oku(ičioku)
príklady:
11 - džúiči
12 - džúni
19 - džúku
20 - nidžú
40 - jondžú
91 - kjúdžúiči
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
- Japončina abeceda zošit (PDF)
- Stránka o japončine: japanese.about.com
- 1000 kanji znakov pohromade: 1000 kanji page
Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link GA