Sriemska župa: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d Bot: Odstránenie 25 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q1309492) |
||
| Riadok 40: | Riadok 40: | ||
[[Kategória:Župy v Uhorsku]] |
[[Kategória:Župy v Uhorsku]] |
||
[[an:Sirmia]] |
|||
[[bg:Срем (област)]] |
|||
[[ca:Sírmia]] |
|||
[[cs:Srem]] |
|||
[[de:Syrmien]] |
|||
[[en:Syrmia]] |
|||
[[eo:Srem]] |
|||
[[es:Sirmia]] |
|||
[[et:Srem]] |
|||
[[fr:Syrmie]] |
|||
[[gl:Sirmia]] |
|||
[[hr:Srijem]] |
|||
[[hu:Szerémség]] |
|||
[[it:Sirmia]] |
|||
[[ja:スレム]] |
|||
[[ko:시르미아]] |
|||
[[nl:Syrmië]] |
|||
[[nn:Srem]] |
|||
[[no:Srem]] |
|||
[[pl:Srem]] |
|||
[[pt:Sírmia]] |
|||
[[ru:Срем]] |
|||
[[sr:Сремска жупанија]] |
[[sr:Сремска жупанија]] |
||
[[sv:Srem]] |
|||
[[uk:Срем]] |
|||
[[zh:斯雷姆]] |
|||
Verzia z 08:13, 10. marec 2013
| Sriemska župa | ||
| Župa v Uhorsku | ||
|
||
|
||
| Štát |  Uhorsko
| |
|---|---|---|
| Súčasné štáty | Chorvátsko | |
| Sídlo župy | Vukovar | |
| Rozloha | 6 866 km² | |
| Obyvateľstvo | 414 234 (1910) [1] | |
| Hustota | 60,3 obyv./km² | |
| Národnostné zloženie (1910)[2] |
Chorváti 25,6% Maďari 7,1% Nemci 16,4% Rusíni 1,1% Slováci 3,3% Srbi 44,2% Ostatní 2,3% | |
 | ||
| Wikimedia Commons: Syrmia County | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Sriemska župa (po chorvátsky: Srijem, po maďarsky: Szerém vármegye alebo Szerémség, nemecky: Komitat Syrmien) je názov komitátu, stolice a župy na území historického Sriemu v Uhorsku (v neskorom stredoveku), v (uhorskom) Slavónskom kráľovstve (1745 - 1848 a 1860 - 1868/1872) a v Chorvátsko-Slavónsku (od 1868/1872). V súčasnosti jej územie leží vo východnom Chorvátsku a severozápadnom Srbsku. Hlavným mestom bolo mesto Vukovar.
Geografia
Administratívne rozdelenie
Región je dnes administratívne rozdelený medzi Srbskom a Chorvátskom. Chorvátska časť Sriemu patrí Vukovársko-sriemskej župe, kým srbská časť Sriemu patrí hlavne Autonómnej pokrajine Vojvodine (okrem východnej časti ktorá patrí Belehradskej oblasti (centrálne Srbsko)). Na území Vojvodiny, Sriem patrí svojou najväčšou čiastkou Sriemskej oblasti, kým severná časť patrí Juhobáčskej oblasti. Medzinárodné hranice srbskej a chorvátskej časti Sriemu narysoval v roku 1945 Milovan Djilas na základe zhodných demografických kritérií. Hranice sú podobné vnútorným hraniciam Kráľovstva Juhoslávie (1929-1939).
Okresy pripojené hlavnému mestu Srbska, Belehradu sú: Surčin, Zemun a Novi Beograd. Okresy pripojené hlavnému mestu AP Vojvodiny, Novému Sadu: Petrovaradin a Sremski Karlovci. Okresy sriemskej oblasti AP Vojvodiny (Republika Srbsko): Beočin, Inđija, Irig, Pećinci, Ruma, Sremska Mitrovica, Stara Pazova a Šid. Mestá vojvodinskej časti Sriemu – v zložení Srbska sú: Sremska Mitrovica, Ruma, Inđija, Stará Pazova, Šíd, Petrovaradí, Sriemske Karlovce, Beočín a Irig. V priamej časti Srbska sú mestá: Zemun, Batajnica, Surčin, Dobanovci a nová belehradská štvrť Novi Beograd. V Chorvátsku, do sriemskej oblasti patria mestá: Vukovar, Vinkovci, Borovo, Županja a Ilok.
Hlavným mestom Sriemskeho regiónu je Sremska Mitrovica. Kultúrnym strediskom Slovákov v Srieme je Stara Pazova.
Sriemska župa bola na východe Slavónie a vo Vojvodine medzi riekami Dunaj a Sáva o rozlohe 6865,8 km². Hraničila na severe s uhorskými župami Báč-Bodrog a Torontál, na východe s chorvátsko-slavónskymi župami Požega a Vitrovica, na juhozápade s rakúsko-uhorskou krajinou Bosna a Hercegovina a na juhovýchode so Srbským kráľovstvom.
-
Sriemska župa v Srbsku a Chorvátsku -
Uhorské župy
.png)
- ↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
- ↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)