Rehoľa kazateľov: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.3) (Robot: Zmena it:Ordine dei Frati Predicatori na it:Ordine dei frati predicatori |
d Bot: Odstránenie 55 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q131479) |
||
| Riadok 52: | Riadok 52: | ||
[[Kategória:Žobravé rády]] |
[[Kategória:Žobravé rády]] |
||
[[Kategória:Dominikáni| ]] |
[[Kategória:Dominikáni| ]] |
||
[[als:Dominikaner]] |
|||
[[ar:دومينيكانية]] |
|||
[[arz:دومينيكانيه]] |
|||
[[be:Дамініканцы]] |
|||
[[be-x-old:Ордэн дамініканаў]] |
|||
[[bg:Доминикански орден]] |
|||
[[bs:Dominikanci]] |
|||
[[ca:Orde dels Predicadors]] |
|||
[[cs:Řád bratří kazatelů]] |
|||
[[cy:Dominiciaid]] |
|||
[[da:Dominikanerordenen]] |
|||
[[de:Dominikaner]] |
|||
[[el:Τάγμα Δομινικανών]] |
|||
[[en:Dominican Order]] |
|||
[[eo:Dominikanoj]] |
|||
[[es:Dominicos]] |
|||
[[et:Dominiiklased]] |
|||
[[fi:Dominikaanit]] |
|||
[[fr:Ordre des Prêcheurs]] |
|||
[[fy:Dominikanen]] |
|||
[[he:דומיניקנים]] |
|||
[[hi:दोमिनिकी संघ]] |
|||
[[hr:Dominikanci]] |
|||
[[hu:Domonkos-rend]] |
|||
[[id:Dominikan]] |
|||
[[it:Ordine dei frati predicatori]] |
|||
[[ja:ドミニコ会]] |
|||
[[ka:დომინიკელთა ორდენი]] |
|||
[[ko:도미니코 수도회]] |
|||
[[la:Ordo Fratrum Praedicatorum]] |
|||
[[li:Dominicaan]] |
|||
[[lt:Dominikonų ordinas]] |
|||
[[lv:Dominikāņu ordenis]] |
|||
[[nl:Dominicanen]] |
|||
[[nn:Dominikanarordenen]] |
|||
[[no:Dominikanerordenen]] |
|||
[[oc:Òrdre dels Predicaires]] |
|||
[[pl:Dominikanie]] |
|||
[[pt:Ordem dos Pregadores]] |
|||
[[ro:Ordinul dominican]] |
|||
[[ru:Доминиканцы]] |
|||
[[sc:Dominicanos]] |
|||
[[sh:Dominikanci]] |
|||
[[simple:Dominican Order]] |
|||
[[sl:Dominikanci]] |
|||
[[sr:Доминикански ред]] |
|||
[[sv:Dominikanorden]] |
|||
[[sw:Wadominiko]] |
|||
[[th:คณะดอมินิกัน]] |
|||
[[tr:Dominikan tarikatı]] |
|||
[[uk:Домініканці (орден)]] |
|||
[[vi:Dòng Anh Em Thuyết Giáo]] |
|||
[[vls:Dominicoann]] |
|||
[[zh:道明會]] |
|||
[[zh-min-nan:Tō-bêng-hōe]] |
|||
Verzia z 09:26, 10. marec 2013
Rehoľa (bratov) kazateľov (lat. Ordo Praedicatorum, skratka OP), hovorovo rehoľa dominikánov alebo dominikáni, je katolícky žobravý rehoľný rád, ktorý založil v 13. storočí svätý Dominik Guzmán a jeho vznik potvrdil v roku 1216 pápež Honorius III. a dal mu meno „Bratia kazateľov“.[1] Riadi sa regulou sv. Augustína, doplnenou vlastnými ustanoveniami. Po prvýkrát v dejinách cirkvi sa z poverenia pápeža stala integrálnou súčasťou života nejakého rádu služba vyhradená biskupom – kázanie Božieho slova. Rád mal biskupom pomáhať tým, že im poskytoval spoločenstvo vzdelaných a pripravených kazateľov.[2]
Heslami dominikánov sú: "Veritas" (Pravda) a "Contemplata aliis tradere" (Rozjímané odovzdať iným).
Sv. Dominik
Pochádzal zo Španielska, narodil sa okolo r. 1170 v Kastilii, v dedine Caleruega. V mladosti najskôr študoval u svojho strýka arcikňaza, potom navštevoval katedrálnu školu v Palencii, kde sa učil slobodné umenia a teológiu. V r. 1215 založil spoločenstvo kazateľov, ktorí mali vyučovať ľud vo viere a obracať bludárov.[3]
Dominikáni podnietili rozvoj náboženského života v Európe vo vrcholnom stredoveku. V prvom rade sa zameriavali na boj s v tom čase rozšírenou sektou katarov, prostredníctvom kázní v ľudovom jazyku. Povedľa boja proti zmieneným bludným náukám boli tiež dominikáni neskôr zapojení pápežom Gregorom IX. (1227 – 1241) do služieb inkvizície, ktorej zriadeniu predchádzali horlivé vystúpenia práve v radoch dominikánov, požadujúce očistenie cirkvi od všetkých bludárov. Obeťami ich praktík sa okrem iných stali aj Jana z Arku, Giordano Bruno či Jan Hus.[4]
Predpoklad pre ich činnosť videl Dominik v dôkladnom štúdiu teológie. Rád sa sústredil na kázanie právd viery podporovaných modlitbou a štúdiom, dôveryhodnosť života v chudobe, vytváranie spoločenstva a na misijné poslanie. Vzhľadom na to, že hlavným zameraním rádu je kazateľstvo, pozostáva hlavne z kňazov.[5]
V Anglicku a v niektorých iných krajinách sa im hovorí aj Black Friars (čierni bratia) kvôli čiernemu „cappa“ alebo plášťu, ktorý nosia cez biele habity. Odev dominikánov okrem toho pozostáva zo škapuliara a kapucne a z koženého opaska na ktorom je vľavo zavesený pätnásťdesiatkový ruženec.[6]
Mníšky
Misionári mali ako svoj oporný bod kláštor v Prouille, ktorý bol Dominikom založený pre ženy v r. 1216, aby tu mohli slúžiť „svätému kázaniu“ modlitbou a pokáním. Riadia sa regulou sv. Augustína a vlastnými konštitúciami. Dominikánky sú zamerané iba na kontemplatívny život. Mnoho bratov bolo viazaných starostlivosťou o potreby ženských kláštorov, ale keďže na jej vykonávanie bolo neustále vyžadovaných viac bratov, Svätý stolec ich zbavil tejto funkcie. Len dva kláštory – v Prouille a sv. Sixta v Ríme mali mať právo na starostlivosť, zo strany bratov. Členky ostatných konventov mohli nosiť habit a riadiť sa rehoľou, ale nemali vyžadovať pomoc od dominikánov. V Ríme sa Dominik venoval reforme tamojších ženských kláštorov, ale popritom nezabúdal ani na kazateľské pôsobenie, predovšetkým v severnom Taliansku.[7]
Už po štyroch rokoch pôsobenia rádu kapitula zastupovala 25 kláštorov asi s troma stovkami rehoľníkov. Prenikali už aj k národom, ktorým kresťanstvo ešte nebolo hlásané.
Dominik ešte nejakú dobu pokračoval v kazateľskej službe, ale vyčerpanie a choroba ho zbavili síl. Koncom júna sa vrátil do bolonského kláštora, kde 6. augusta 1221 zomiera so slovami: "Zachoval som neporušenosť tela až do tejto chvíle; hľaďte aj vy pestovať čistotu; zotrvajte v pokore a dobrovoľnej chudobe; pamätajte, že Bohu slúžiť znamená panovať."[8] Pohrebné obrady viedol kardinál Hugolín, jeho priateľ a podporovateľ, ktorý ho neskôr, už ako pápež Gregor IX., v r. 1234 kanonizoval.
V ikonografii je zobrazovaný ako kazateľ v dominikánskom odeve. Jeho atribútmi sú kniha, ľalia, vrabec, kameň, palica, hviezda a ruženec.[8]
Referencie
- ↑ FISCHER-WOLLPERT Rudolf. Malý teologický slovník: přehled papežů. Praha: Zvon, 1995, str.36
- ↑ DIAN Daniel; JUDÁK Viliam. Každý deň so svätými Spolok svätého Vojtecha: Trnava 2007, str.48.
- ↑ FISCHER-WOLLPERT, str.36
- ↑ HINNEBUSCH William A. Dějiny Řádu kazatelů. Praha: Krystal OP, 2002,str.16.
- ↑ HINNEBUSCH, str.12.
- ↑ HINNEBUSCH, str.13.
- ↑ ČERNUŠÁK Tomáš; PROKOP Augustin; NĚMEC Damián. Historie Dominikánů v českých zemích. Krystal OP: Praha, 2001,str.23
- ↑ a b DIAN; JUDÁK, str. 48.
Literatúra
- ČERNUŠÁK Tomáš; PROKOP Augustin; NĚMEC Damián. Historie Dominikánů v českých zemích. Krystal OP: Praha, 2001. ISBN 80-85929-50-3
- FISCHER-WOLLPERT Rudolf. Malý teologický slovník: přehled papežů. Praha: Zvon, 1995. ISBN 8071131245
- DIAN Daniel; JUDÁK Viliam. Každý deň so svätými Spolok svätého Vojtecha: Trnava 2007 ISBN 978-80-7162-679-4
- HINNEBUSCH William A. Dějiny Řádu kazatelů. Praha: Krystal OP, 2002, ISBN 80-85929-54-6
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rehoľa kazateľov
Externé odkazy
|
Tento článok týkajúci sa kresťanstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |