Parazitológia: Rozdiel medzi revíziami
d odobratá Kategória:Biológia; pridaná Kategória:Parazitológia pomocou použitia HotCat |
d Bot: Odstránenie 45 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q180502) |
||
Riadok 33: | Riadok 33: | ||
[[Kategória:Parazitológia| ]] |
[[Kategória:Parazitológia| ]] |
||
[[ar:علم الطفيليات]] |
|||
[[arz:باراسيتولوجيا]] |
|||
[[bg:Паразитология]] |
|||
[[ca:Parasitologia]] |
|||
[[cs:Parazitologie]] |
|||
[[cv:Паразитологи]] |
|||
[[de:Parasitologie]] |
|||
[[el:Παρασιτολογία]] |
|||
[[en:Parasitology]] |
|||
[[eo:Parazitologio]] |
|||
[[es:Parasitología]] |
|||
[[et:Parasitoloogia]] |
|||
[[eu:Parasitologia]] |
|||
[[fa:انگلشناسی]] |
|||
[[fi:Parasitologia]] |
|||
[[fr:Parasitologie]] |
|||
[[he:פרזיטולוגיה]] |
|||
[[hi:परजीवी विज्ञान]] |
|||
[[hu:Parazitológia]] |
|||
[[id:Parasitologi]] |
|||
[[is:Sníkjudýrafræði]] |
|||
[[it:Parassitologia]] |
|||
[[ja:寄生虫学]] |
|||
[[ka:პარაზიტოლოგია]] |
|||
[[ko:기생충학]] |
|||
[[la:Parasitologia]] |
|||
[[lt:Parazitologija]] |
|||
[[nl:Parasitologie]] |
|||
[[nn:Parasittologi]] |
|||
[[nov:Parasitologia]] |
|||
[[oc:Parasitologia]] |
|||
[[pl:Parazytologia]] |
|||
[[pnb:پیراسٹالوجی]] |
|||
[[pt:Parasitologia]] |
|||
[[ro:Parazitologie]] |
|||
[[ru:Паразитология]] |
|||
[[sh:Parazitologija]] |
|||
[[si:පරපෝෂිත විද්යාව]] |
|||
[[ta:ஒட்டுண்ணியியல்]] |
|||
[[th:ปรสิตวิทยา]] |
|||
[[tr:Parazitoloji]] |
|||
[[uk:Паразитологія]] |
|||
[[ur:طفیلیات]] |
|||
[[war:Parasitolohiya]] |
|||
[[zh:寄生虫学]] |
Verzia z 12:09, 10. marec 2013
Parazitológia je náuka alebo veda o parazitoch, ich hostiteľoch, vzťahmi medzi nimi a o chorobách, ktoré vyvolávajú.
Parazitológia v užšom (a zďaleka najčastejšom) zmysle sa zaoberá iba parazitujúcimi prvokmi a živočíšnymi endoparazitmi. Parazity sú spravidla prvoky (protozoa), červy (helminthes) či článkonožce (artropoda). Vedec zaoberajúci sa takto definovanou parazitológiou sa nazýva parazitológ.
Parazitológia skúma morfologické a fyziologické vlastnosti parazitov, ich vývojové cykly, spôsoby rozmnožovania, dôsledok účinku.
Pri svojom bádaní využíva najmä poznatky cytológie, imunológie, molekulárnej biológie, genetiky a ekológie. Poznatky mikrobiológie naopak využíva často lekárstvo, veterinárne lekárstvo, ekológia a evolučná biológia.
Lekárska parazitológia
Najrozšírenejším odborom parazitológie je lekárska parazitológia, ktorá sa zaoberá štúdiom parazitov, ktorých hostiteľom je človek.
Medzi také organizmy patrí napr.:
- Plasmodium spp. – prvok, ktorý spôsobuje maláriu
- Leishmania donovani – prvok spôsobujúci leishmaniózu
- z mmohobunkovcov – Schistosoma spp., Wuchereria bancrofti
Lekárska parazitológia má veľký vplyv na vývoj nových liekov a štúdium epidemiológie zoonóz.
Veterinárna parazitológia
Študuje parazity, ktoré spôsobujú ekonomické straty v poľnohospodárstve – tak v chovoch zvierat, ako aj pri pestovaní kultúrnych plodín.
Ekológia parazitov
Parazity môžu poskytnúť množstvo informácií o ekológii populácie svojho hostiteľa. Navyše parazity sledujú veľa tzv. životných stratégií, ktoré im umožňujú kolonizovať svojich hostiteľov. Pochopenie týchto aspektov pomáha pri potláčaní epidémií.
Taxonómia a genetika
Nedávne výskumy, pri ktorých sa DNA využíva pri identifikácii odlišných druhov a na odhalenie príbuznosti medzi jednotlivými skupinami v rámci úzkej taxonomickej jednotky, sú pre parazitológov veľmi užitočným nástrojom.