Hindčina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
MerlIwBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: bug:Mappadecéŋ
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 131 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q1568)
Riadok 291: Riadok 291:
[[Kategória:Novoindoárijské jazyky]]
[[Kategória:Novoindoárijské jazyky]]


[[af:Hindi]]
[[als:Hindi]]
[[an:Hindi]]
[[ar:لغة هندية]]
[[arz:هندى]]
[[as:হিন্দী ভাষা]]
[[ast:Hindi]]
[[az:Hind dili]]
[[bar:Hoamseitn]]
[[bar:Hoamseitn]]
[[bat-smg:Hindi]]
[[bcl:Hindi]]
[[be:Хіндзі]]
[[be-x-old:Гіндзі]]
[[be-x-old:Гіндзі]]
[[bg:Хинди]]
[[bh:हिन्दी]]
[[bi:Hindi]]
[[bjn:Bahasa Hindi]]
[[bn:হিন্দি ভাষা]]
[[bo:རྒྱ་གར་སྐད།]]
[[bpy:হিন্দী ঠার]]
[[br:Hindeg]]
[[bs:Hindu]]
[[bug:Mappadecéŋ]]
[[bug:Mappadecéŋ]]
[[ca:Hindi]]
[[cbk-zam:Hindi]]
[[ceb:Pinulongang Indi]]
[[ckb:زمانی ھیندی]]
[[cs:Hindština]]
[[cv:Хинди]]
[[cy:Hindi]]
[[da:Hindi]]
[[de:Hindi]]
[[dsb:Hindišćina]]
[[dv:ހިންދީ]]
[[ee:Axa do Ŋgɔ]]
[[ee:Axa do Ŋgɔ]]
[[el:Χίντι]]
[[en:Hindi]]
[[eo:Hindia lingvo]]
[[es:Hindi]]
[[et:Hindi keel]]
[[eu:Hindi]]
[[fa:زبان هندی]]
[[fi:Hindi]]
[[fr:Hindi]]
[[fy:Hindy]]
[[ga:An Hiondúis]]
[[gan:印地語]]
[[gd:Hindi]]
[[gl:Lingua hindi]]
[[gu:હિંદી ભાષા]]
[[gv:Hindish]]
[[he:הינדי]]
[[hi:हिन्दी]]
[[hif:Hindi]]
[[hr:Hindski jezik]]
[[hsb:Hindišćina]]
[[hu:Hindi nyelv]]
[[hy:Հինդի]]
[[id:Bahasa Hindi]]
[[ie:Hindi]]
[[io:Hindi linguo]]
[[is:Hindí]]
[[it:Lingua hindi]]
[[iu:ᐦᐃᓐᑏ]]
[[ja:ヒンディー語]]
[[jv:Basa Hindi]]
[[ka:ჰინდი ენა]]
[[kbd:Хиндубзэ]]
[[kg:Kihindi]]
[[kk:Хинди тілі]]
[[kl:Hindimiutut]]
[[kn:ಹಿಂದಿ]]
[[ko:힌디어]]
[[ksh:Hindi (Sprooch)]]
[[ku:Zimanê hindî]]
[[kv:Хинди]]
[[la:Lingua Hindica]]
[[lad:Lingua indiana]]
[[li:Hindi]]
[[lij:Lengua hindi]]
[[lmo:Pagina principala]]
[[lmo:Pagina principala]]
[[lt:Hindi]]
[[lv:Hindi]]
[[mg:Fiteny hindi]]
[[mi:Reo Hindi]]
[[mk:Хинди]]
[[mk:Хинди]]
[[ml:ഹിന്ദി]]
[[mn:Хинди хэл]]
[[mr:हिंदी भाषा]]
[[ms:Bahasa Hindi]]
[[mzn:گت صفحه]]
[[mzn:گت صفحه]]
[[nah:Inditlahtōlli]]
[[nap:Hindjan]]
[[nds:Hindi]]
[[ne:हिन्दी]]
[[new:हिन्दी भाषा]]
[[nl:Hindi]]
[[nn:Hindi]]
[[no:Hindi]]
[[oc:Indi (lenga)]]
[[or:ହିନ୍ଦୀ ଭାଷା]]
[[pa:ਹਿੰਦੀ ਭਾਸ਼ਾ]]
[[pl:Język hindi]]
[[pms:Lenga hindi]]
[[pnb:ہندی]]
[[ps:هندي ژبه]]
[[pt:Língua hindi]]
[[qu:Hindi simi]]
[[ro:Limba hindi]]
[[ru:Хинди]]
[[rue:Гінді]]
[[sa:हिन्दीभाषा]]
[[scn:Pàggina principali]]
[[scn:Pàggina principali]]
[[sco:Hindi]]
[[se:Hindigiella]]
[[sh:Hindi]]
[[simple:Hindi language]]
[[sl:Hindijščina]]
[[sq:Hindi]]
[[sr:Хинди]]
[[sv:Hindi]]
[[sw:Kihindi]]
[[ta:இந்தி]]
[[te:హిందీ భాష]]
[[tg:Забони ҳиндӣ]]
[[th:ภาษาฮินดี]]
[[tl:Wikang Hindi]]
[[tr:Hintçe]]
[[tt:Һинд теле]]
[[ug:ھىندى تىلى]]
[[uk:Гінді]]
[[ur:ہندی]]
[[vi:Tiếng Hindi]]
[[war:Hindi]]
[[wuu:印地语]]
[[yo:Èdè Híndì]]
[[za:Vahyindi]]
[[zh:印地语]]
[[zh-min-nan:Hindi-gí]]
[[zh-min-nan:Hindi-gí]]
[[zh-yue:印地話]]

Verzia z 00:11, 11. marec 2013

Hindčina
(हिन्दी (hindí))
ŠtátyIndia, Južná Afrika, Spojené štáty, Kanada, Spojené kráľovstvo, Austrália, Fidži, Maldivy, Mjanmarsko, Nový Zéland, Zimbabwe, Spojené arabské emiráty
RegiónIndický subkontinent
Počet hovoriacichodhad 490 miliónov ako materský jazyk, 790 mil. celkovo
Poradie3
Klasifikácia
Písmodévanágarí (देवनागरी)
Postavenie
Úradný jazykIndia, Fidži
Regulátorकेन्द्रीय हिन्दी निदेशालय (Kendríja hindí nidešálaja) [1]
Jazykové kódy
ISO 639-1hi
ISO 639-2hin
Pozri aj: JazykZoznam jazykov

Hindčina (हिन्दी, niekedy हिंदी) je novoindoárijský jazyk, ktorým sa hovorí najmä v strednej a severnej Indii. Je to úradný jazyk Indie a zároveň ním hovorí najviac obyvateľov Indie ako svojim materinským jazykom. Je to tretí najrozšírenejší jazyk na svete (po čínštine a angličtine).

Slovo hindí pochádza z perzštiny a znamená "indický".

Rozšírenie

Rozšírenie hindčiny v Indii

Hindčina je prevládajúcim jazykom v týchto indických štátoch: Džammú a Kašmír, Himáčalpradéš, Dillí, Harijána, Uttarpradéš, Madhjapradéš, Bihár, Uttaránčal, Džhárkhand, Radžastan a Čhattísgarh. Jazykovedci hovoria tejto oblasti hindský pás. Hindčina je rozšírená aj v oblastiach mimo tohto pásu, a to v mestách: Bombaj, Čandígarh, Ahmedábád, Kalkata a Haidarábád.

Gramatika

Podstatné mená

Podstatné mená rozlišujú rod mužský a ženský. Pravidlá priradenia slov k rodom sú zložité, ale často platí, že mená rodu mužského končia na , ženského na . Vmnožnom čísle sa mužské mení na , ženské sa mení na -ijá(n). Príklady:

जिला džilá okres जिले džilé okresy
नदी nadí rieka नदियां nadiján rieky

Podstatné mená rozlišujú 2 pády v jednotnom čísle (priamy a nepriamy) a 3 pády v množnom čísle (priamy pád, nepriamy pád a vokatív). Nepriamy pád sa vyskytuje väčšinou v spojení so záložkami. Príklady:

Jednotné číslo Množné číslo
Priamy pád दरवाज़ा
darvázá
dvere
दरवाज़े
darvázé
dvere
Nepriamy pád दरवाज़े
darvázé
dvere
दरवाज़ों
darvázón
dvere
Vokatív दरवाज़ो
darvázó
dvere

Podľa tradičnej indickej gramatiky sa za pády (vibhakti) považujú i väzby podstatných mien so záložkami (postpozíciami). Záložky sa spájajú s nepriamym pádom.

  • का kā, की kī, के

Nahradzuje genitív alebo privlastňovacie prídavné meno. Voľba záložky závisí na rode a čísle privlastneného podstatného mena. S podstatnými menami rodu ženského sa používa záložka की kī, inak sa používa के kē.

  • को

Nahradzuje datív alebo akuzatív. Označuje zasiahnutý predmet.

  • में mēn „v“, „do“
  • पर par „na“, „pri“
  • तक tak „až k“, „až do“, „až po“

Nahradzuje lokál. Určuje miesto na otázku „kde“ alebo „kam“.

  • से „od“, „z“, „s“

Nahradzuje ablatív. Vyjadruje odluku, spoločenstvo („s niekým / niečím“), určuje miesto („odkiaľ“) a čas („od kedy“) atd.

  • ने

Táto záložka sa používa s pôvodcom deje u prechodných slovies v dokonavých časoch. Pôvodca deja sa odborne označuje tiež ako agens, preto sa tato väzba nazýva agenciál alebo tiež ergatív.

Zámena

V 2. osobe sa používajú 3 úrovne zdvorilosti. Zámeno तू (2. osoba jednotného čísla) sa používa pri modlitbách ako oslovenie boha, v poézii a smerom k malým deťom. Inak je výrazom veľkej dôvernosti alebo pohŕdania. Zámeno तुम (2. osoba množného čísla s významom čísla jednotného i množného) sa používa vo vzťahu k sluhom, drobným obchodníkom, obyčajným dedinčanom a všeobecne osobám nižšieho spoločenského postavenia; tiež k blízkym priateľom, ktorým by sme v slovenčine tykali. Najzdvorilejšie je zámeno आप āp, ktoré sa používa s 3. osobou množného čísla vo vzťahu k spoločensky vyššie postaveným osobám.

Používanie osobných zámen ako podmetu nie je povinné.

मैं main ja
तू ty (používané zriedka, len ak hovoríme s dieťaťom, sluhom alebo s bohom)
वह vah on, ona, ono
हम ham my
तुम tum vy (odpovedá slovenskému tykaniu, ak hovoríme s osobou sebe rovnou)
वे oni, ony, ona
आप āp Vy (zdvorilé vykanie)

Ak chceme zdôrazniť, že v danej vete ide o množné číslo, pridáme slovo लोग lóg, ktorého základný význam je ľudia, napr. तुम लोग tum lóg. Do slovenčiny v tomto prípade slovo लोग neprekladáme.

Číslovky

Na číslovkách je dobre vidieť príbuznosť hindčiny so slovanskými a ostatnými indoeurópskymi jazykmy.

एक ēk jeden
दो dva
तीन tīn tri
चार čār štyri
पांच pāňč päť
छह čhah šesť
सात sāt sedem
आठ āṭh osem
नौ nau deväť
दस das desať

Slovesá

Infinitív má príponu -ना -nā. Slovesný kmeň je časť infinitívu bez tejto prípony.

Pomocné sloveso होना

Pomocné sloveso होना hōnā „byť“ v jednoduchom prítomnom čase:

Jednotné číslo Množné číslo
1. osoba मैं हूं
main hūn
ja som
हम हैं
ham hain
my sme
2. osoba तू है
tū hai
ty si
तुम हो
tum hō
vy ste
3. osoba वह है
vah hai
on je
वे हैं
vē hain
oni sú

Záporný tvar नहीं nahīn je zrejme spoločný pre všetky osoby a obe čísla.

Tvary préterita (minulého času) slovesa होना sú pôvodne tvary minulého príčastia, preto sú rovnaké pre všetky osoby, preto rozlišujú rod:

Jednotné číslo Množné číslo
Mužský rod था
thā
bol
थे
thē
boli
Ženský rod थी
thī
bola
थीं
thīn
boli

Záporný tvar sa tvorí časticou न na alebo नहीं nahīn: मैं न था main na thā „nebol som“.

Nedokonavé príčastie

Nedokonavé príčastie sa používa k tvoreniu nedokonavého prítomného a minulého času. Tvorí sa pripojením prípony -ता -tā ku slovesnému kmeni. Napr. ku slovesu चलना čalnā „ísť“ je príčastie चलता čaltā „idúci“ (v ženskom rode चलती čaltī). Množné číslo má v mužskom rode príponu -ते te, v ženskom rode má rovnaký tvar ako v jednotnom čísle.

Nedokonavé príčastie má tiež funkciu prídavného mena vo významu práve prebiehajúcej činnosti. Pre zdôraznenie tohto významu sa obvykle za príčastie pripojuje nemenný tvar हुआ, हुए, हुई rovnakého rodu a čísla.

Nedokonavý prítomný čas

Nedokonavý prítomný čas vyjadruje priebeh deja alebo trvanie stavu v prítomnosti a tiež charakteristické, obvyklé alebo pravidelné deje alebo stavy. Tvorí sa analyticky pomocou jednoduchého prítomného času pomocného slovesa होना hōnā a nedokonavého príčastia významového slovesa. Zápor sa tvorí časticou नहीं nahīn. U záporných tvarov sa obvykle vynecháva pomocné sloveso. Príklady:

Hindsky: वह चलता है।
Transliterácia: Vah čaltā hai.
Doslova: On idúci je.
Preklad: On ide.
Hindsky: मैं नहीं चलता।
Transliterácia: Main nahīn čaltā.
Doslova: Ja nie som idúci.
Preklad: Nejdem.

Nedokonavý minulý čas

Nedokonavý minulý čas sa tvorí rovnako ako nedokonavý čas prítomný, k nedokonavému príčastiu sa pripojí odpovedajúci tvar slovesa होना v minulom čase.

Dokonavé príčastie

Dokonavého príčastie používame ku tvorbe minulého času dokonavého a trpného rodu vo všetkých časoch. Ak končí slovesný kmeň spoluhláskou, tvoríme príčastie pripojením samohlásky: बोलना, transliterácia bolnā, preklad hovoriť, slovesný kmeň je बोल, transliterácia bol, dokonavé príčastie v mužskom rode pre jednotné číslo je बोला, transliterácia bolā, pre množné číslo बोले, transliterácia bole, v ženskom rode pre jednotné číslo बोली, transliterácia bolī, pre množné číslo बोलीं, transliterácia bolīn. Ak končí kmeň samohláskou, vkladá sa spoluhláska j, napr. बुलाना, transliterácia bulānā, preklad volať, pozývať, kmeň बुला, transliterácia bulā, príčastie बुलाया, बुलाये, बुलायी, बुलायीं, transliterácia bulājā, bulāje, bulājī, bulājīn.

Niektorá slovesa tvoria dokonavé príčastie nepravidelne (množné číslo ženského rodu, ktoré získame pripojením anusváru, v tabuľke neuvádzame):

Slovensky infinitív transliterácia dokonavé príčastie transliterácia
robiť करना karnā किया, किए (किये), की kijā, kie (kije), kī
ísť, odísť जाना džānā गया, गए (गये), गई (गयी) gajā, gae (gaje), gaī (gajī)
dať देना denā दिया, दिए (दिये), दी dijā, die (dije), dī
zomrieť मरना marnā मुआ, मुए, मुई muā, mue, muī
vziať लेना lenā लिया, लिए (लिये), ली lijā, lie (lije), lī
byť होना honā हुआ, हुए, हुई huā, hue, huī

Sloveso मरना má tiež pravidelné tvary dokonavého príčastia मरा, मरे, मरी, transliterácia marā, mare, marī.

Sloveso जाना tvorí pravidelné tvary जाया, जाए (जाये), जाई (जायी), transliterácia džājā, džāe (džāje), džāī (džājī), v niektorých väzbách, kde neplní funkciu významového slovesa.

Dokonavé príčastí môže mať význam prídavného mena. Aj tu sa táto funkcia obvykle zdôrazňuje pripojením हुआ, हुए, हुई, napr. लिखा हुआ पत्र, transliterácia likhā huā patr, preklad napísaný list, लिखी हुई पुस्तक, transliterácia likhī huī pustak, preklad napísaná kniha.

Dokonavý minulý čas

Dokonavý minulý čas sa tvorí dokonavým príčastím, často bez pomocného slovesa. Neprechodné slovesá (nemajú priamy predmet) používajú nominatívne väzby. Podmet sa zhoduje v rode a čísle so slovesom:

Hindsky transliterácia preklad
लड़का आया larkā ājā chlapec prišiel
लड़की आयी larkī ājī dievča prišlo
लड़के आये larke āje chlapci prišli
लड़कियाँ आयीं larkijān ājīn dievčatá prišli

Prechodná slovesa používajú ergatívnu (agenciálnu) väzbu. Činiteľ deja je v agenciále (ergatíve) a sloveso sa zhoduje v rode a čísle s predmetom (पत्र je rodu mužského, चिट्ठी je rodu ženského, obe slová znamenajú list):

Slovensky Hindsky Transliterácia
Rám napísal list. राम ने चिट्ठी लिखी। Rām ne čiṭṭhī likhī.
Síta napísala list. सीता ने पत्र लिखा। Sītā ne patr likhā.
Rám napísal listy. राम ने पत्र लिखे। Rām ne patr likhe.
Síta napísala listy. सीता ने चिट्ठियाँ लिखीं। Sītā ne čiṭṭhijān likhīn.

Ak je predmet vyjadrený pomocou záložky को, je sloveso vždy v jednotnom čísle rodu mužského:

Slovensky Hindsky Transliterácia
Síta napísala všetky tieto listy. सीता ने इस सब पत्रों को लिखा। Sītā ne is sab patron ko likhā.

Sloveso je v jednotnom čísle rodu mužského aj v prípade, že je predmet nevyjadrený:

Slovensky Hindsky Transliterácia
Chlapec povedal, že nič nevie. लड़के ने कहा कि वह कुछ नहीं जानता। larke ne kehā ki vo kučh nahīn džāntā.
Dievča povedalo, že nič nevie. लड़की ने कहा कि वह कुछ नहीं जानती। larkī ne kehā ki vo kučh nahīn džāntī.

Záložky

Záložky alebo postpozície sú analógiou predložiek, ktoré nájdeme v iných jazykoch. Upresňujú vzťah mennej frázy k ostatným vetným členom a nahradzujú tak niekteré vymiznuté pády. Historicky ide zrejme o pádové koncovky, ktoré boli v sanskrte, ale odtrhli sa a stali sa samostatnými slovami.

Slovosled

Základný slovosled je podmetpredmetsloveso. Prívlastok sa kladie pred podstatné meno, ktoré rozvíja. Príslovkové určenie zvyčajne stojí pred slovesom alebo pred predmetom, často je ale tiež na začiatku vety. Určenie času sa kladie pred určenie miesta. Záporky sa spravidla kladú pred sloveso. Príklady:

Hindsky: वह किताब है।
Transliterácia: Vah kitáb haj.
Doslova: To kniha je.
Preklad: To je kniha.

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.