Albrecht I. (Svätá rímska ríša): Rozdiel medzi revíziami
d Bot: Odstránenie 30 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q153956) |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 8: | Riadok 8: | ||
|Miesto úmrtia = [[Königsfelden]] |
|Miesto úmrtia = [[Königsfelden]] |
||
|}} |
|}} |
||
'''Albrecht I. (Habsburský)''' ({{v jazyku|deu|Albert I.}}, {{lat|Albertus I.}}) (* júl [[1255]], [[Rheinfelden]] – † [[1. máj]] [[1308]], [[Königsfelden]]) bol rímsko-nemecký kráľ, najstarší syn [[Rudolf I. Habsburský|Rudolfa I.]] a [[Gertrúda Hohenberská|Gertrúdy Hohenberskej]]. |
|||
== Život == |
== Život == |
Verzia z 17:56, 14. marec 2013
Albrecht I. | |
rímsko-nemecký kráľ | |
Narodenie | júl 1255 Rheinfelden |
---|---|
Úmrtie | 1. máj 1308, zavraždený Königsfelden |
Odkazy | |
Commons | Albrecht I. |
Albrecht I. (Habsburský) (nem. Albert I., lat. Albertus I.) (* júl 1255, Rheinfelden – † 1. máj 1308, Königsfelden) bol rímsko-nemecký kráľ, najstarší syn Rudolfa I. a Gertrúdy Hohenberskej.
Život
V mladosti bolo dané na jeho vzdelanie, pretože na rozdiel od mnohých šľachtických synov tej doby vedel písať a ovládal základy latinčiny. Otec mu veľmi veril a po jeho smrti musel ako 19-ročný spravovať habsburské Horné zeme. Inicioval vznik urbára habsburských rodových statkov. 26-ročný sa stal ríšskym správcom rakúskych vojvodstiev a Štajerskej marky. Najprv vládol spolu so svojim mladším bratom Rudolfom II., ale kvôli nesúhlasu šľachty sa vlády ujal sám a dedičné právo získali len jeho potomkovia.
Vedel tvrdo presadiť svoju vôľu, čo viedlo v roku 1287/1288 k povstaniu, ktoré potlačil. Pre šľachtu sa stával čoraz väčšou hrozbou. Otec mu sľúbil uhorskú korunu, ale po cisárovej smrti sa v Horných rakúskych zemiach vytvorila silná protihabsburská koalícia a kým jednal tam, kurfisti zvolili za rímsko-nemeckého kráľa Adolfa Nassauského a Uhorsko si zvolilo Ondreja III. Ním vymrel rod Arpádovcov a Albrecht podporil Karola Roberta z Anjou ako protikandidáta Přemyslovcov. Aby Albrecht udržal habsburské pozície, takisto podporil Adolfa.
V roku 1293 bola jeho moc opäť ohrozená, keď ho počas ťažkej choroby vyhlásili za mŕtveho. Ale po novej výhre nad vzbúrenou šľachtou sa Albrecht odhodlal k priamej konfrontácii s kráľom Adolfom. Ten zahynul v spoločnej bitke pri Göllheime 1298. Dňa 24. augusta bol v Čechách korunovaný za kráľa, potom, ako sa nechal všetkými kurfistami zvoliť za cenu veľkých ústupkov. Tých si ale čoskoro rozhneval kvôli svojím dobrým vzťahom s francúzskym kráľom Filipom IV. Svojho syna Rudolfa oženil s kráľovou nevlastnou sestrou Blankou a Francúzsku pri zachovaní nadvlády ríše odstúpil susedné Burgundsko.
V roku 1300 uzavreli kurfisti tajný spolok proti kráľovi. Ale Albrecht si svojou šikovnou hospodárskou politikou získal na svoju stranu ríšske mestá a už v roku 1302 oslávil víťazstvo nad kurfistami. Bolo to vôbec prvé víťazstvo ríšskej koruny nad mocou kurfistov. Mal spory aj s pápežom Bonifácom VIII., ktorý tiež odsudzoval jeho priateľstvo so spupným Francúzskom. Po začatí vyjednávaní o zmier, ale pápež zomrel po "atentáte v Anagnii".
Okrem Uhorska mal záujem aj o Čechy. Václav II. bol ženatý s Gutou, Albrechtovou sestrou. Aj preto Albrecht mal moc mierniť politiku českého kráľa voči Uhorsku. Václava III. prinútil vzdať sa nároku na Uhorsko a po smrti tohto posledného Přemyslovca vtrhol do Čiech a svojho syna Rudolfa oženil s Eliškou Rejčkou, vdovou po Václavovi II. Po jeho smrti sa Albrechtovi nepodarilo na trón dosadiť ani svojho druhého syna Fridricha Pekného. Súčasne sa snažil o získanie Durínska a Miessenska. Ale pri zhromažďovaní vojenskej sily bol zavraždený svojím synovcov Jánom Parricidom, ktorý sa cítil okradnutý o dedičstvo.
Albrecht bol schopný panovník a výborný štátnik, ktorý mal byť základom silného rodového kráľovstva. Táto česť však bola prisúdená až jeho praprapravnukovi Fridrichovi III.
Rodina a deti
Albrecht sa v roku 1274 oženil s Alžbetou Tirolskou, dcérou grófa Meinharda II. Mali 21 detí, ale 9 z nich zomrelo krátko po narodení.
- Anna (1277/1279 – 19. marec 1327), vydatá prvýkrát v roku 1295 v Grazi za Hermanna, markgrófa brandenburského a druhýkrát v roku 1310 vo Vroclave za Henricha VI., vojvodu vroclavského
- Agneša (1280 – 11. jún 1364), vydatá v roku 1296 vo Viedni za Ondreja III., kráľa uhorského a nezanechali potomstvo
- Rudolf, vojvoda rakúsky ako III. a kráľ český ako I. (cca 1281 – 4. júl 1307), ženatý prvýkrát v roku 1300 s Blankou, nevlastnou sestrou francúzskeho kráľa Filipa IV., a druhýkrát v roku 1306 s Eliškou Rejčkou, vdovou po českom kráľovi Václavovi III.
- Alžbeta (1285 – 19. máj 1352), vydatá v roku 1304 za Fridricha IV., vojvodu lotrinského, a stala sa matkou 2 detí
- Fridrich I. Pekný, rímsko-nemecký cisár ako III. (1289 – 13. január 1330), ženatý v roku 1314 s Alžbetou, dcérou aragónskeho kráľa Jakuba II.
- Leopold I. (4. august 1290 – 28. február – 1326), ženatý v roku 1315 s Katarínou, dcérou savojského grófa Amadea V.
- Katarína (1295 – 18. január 1323), vydatá v roku 1316 za Karola, vojvodu kalábrijského
- Albrecht II. Chromý (12. december 1298 – 20. júl 1358), ženatý v roku 1324 s Janou z Pfirtu, dcéra pfirtského grófa Ulricha III.
- Henrich (1299 – 3. február 1327), ženatý v roku 1314 s Alžbetou z Virneburgu
- Meinhard (1330 – 1331)
- Otto IV. (23. júl 1301 – 17. február 1339), ženatý prvýkrát v roku 1325 s Alžbetou Dolnobavorskou a druhýkrát v roku 1335 s Annou, sestrou českého kráľa Karola IV.
- Jutta (1302 – 1329), vydatá v roku 1319 za Ľudovíta IV., grófa z Öttingenu
Externé odkazy
- Archivio Segreto Vaticano (po taliansky)