El Niño

priemerná cirkulácia v južnom pacifiku

El Niňo je periodicky sa opakujúca odchýlka v systéme morského prúdenia v Pacifiku, keď sa výrazne zvyšuje prísun povrchovej teplej vody smerom od západnej časti Tichého oceánu k západnému pobrežiu Južnej Ameriky.

Názov pochádza od španielskeho výrazu „El Niño“ (chlapec), pretože bol často pozorovaný najprv v období Vianoc - teda v období narodenia Božieho dieťaťa. Prvými pozorovateľmi El Niña vôbec boli rybári na západnom pobreží Južnej Ameriky, ktorí si všímali neobvyklý nedostatok rýb. Tento vzniká nedostatkom planktónu, ktorý sa v rámci miestnych pomerov viaže skôr na studenú ako teplú vodu.

Na živiny je pritom bohatá studená voda, ktorá za normálnych podmienok prúdi k juhoamerickému pobrežiu vďaka silnému Humboldtovmu prúdu. Vody prúdu sa k pobrežným ryboviskám dostávajú výstupom z hĺbok nahor po svahoch kontinentálnej dosky Južnej Ameriky. Pri El Niño ale nastáva v oblasti rovníka zintenzívnenie prísunu teplej vody od západu Pacifiku smerom k juhoamerickému pobrežiu. Nazhromaždená teplá voda funguje ako pokrievka, ktorá bráni prieniku studenej vody smerom z hlbiny k hladine oceána. Studená voda je tak nútená nájsť si priestor na cirkuláciu v hlbších vrstvách oceána. S teplejšou vodou sa nemieša a tak možno pri meraní teploty vody zistiť pomerne ostrý teplotný prechod medzi teplým povrchom a studenou hlbinou. Napriek obrovskej mase studenej vody v hlbších vrstvách oceána, je počasie na pacifickom pobreží Južnej Ameriky počas El Nina teplejšie, pretože je určované teplotou povrchovej vrstvy, ktorá je pri El Niňo v danej oblasti teplejšia než zvyčajne.

El Niño je predovšetkým chápaný ako klimatický fenomén, ktorý ovplyvňuje veľkú oblasť klímy na zemi. Najpriamejší je jeho dopad na atmosféru v tropickom a subtropickom pásme vo východnom Pacifiku. V Južnej Amerike svojím vplyvom pôsobí hlavne na tichomorské pobrežie, ale zasahuje aj do oblastí susediacich s Atlantikom. Ďalej má výrazný vplyv na monzúnovú cirkuláciu a klímu v juhovýchodnej Ázii a na počasie v Austrálii. Mení predpovedné modely pre vznik hurikánov v Karibskej oblasti rovnako, ako aj dlhodobé predpovede o type počasia pre územie Spojených Štátov a Kanady, a to až do hĺbky subarktického pásma. Mení dynamiku v rozsahu pobrežného ľadu na pacifickom pobreží Antarktídy. Nezanedbateľný vplyv má na Indický oceán a východ Afriky. Relatívne malý vplyv má na Európu, potom na strednú, severnú a blízkovýchodnú časť Ázie a severozápad Afriky.

Pri El Nino dochádza k týmto výkyvom počasia: Západný Pacifik, juhozápadná Ázia a severovýchod Austrálie majú suchšiu sezónu. V Austrálii sú vtedy aj častejšie požiare buša. Ak sa El Nino vyskytne v zimných mesiacoch, je takmer vždy aj teplejšie. Výnimkou je východná Melanézia a západná Polynézia, ktoré sú vtedy počas zimy na južnej pologuli ešte viac studenšie. Pri El Nino výrazne vzrastajú úhrny zrážok v štátoch Južnej Ameriky, ktoré susedia priamo s Tichým Oceánom - Čile, Peru, Ekvádor a Kolumbia. Zvyčajne býva aj teplejšie - najmä juhovýchod Brazílie a celé pásmo pritichomorských štátov od Ekvádoru až po približne stred Čile. Daždivo je aj v oblasti Uruguaja a priľahlých oblastiach Argentíny a Brazílie. Naopak, suchšie je okolo ústia Amazonky. V Karibiku je počas El Niňa teplejšie a suchšie. Hurikánov je menej alebo majú menej devastačné účinky, pretože sa viac odkláňajú do neobývaných vôd Atlantiku. Ak sa El Nino vyskytne v zime, tak treba počítať s chladnejším a vlhkejším počasím v južných štátoch USA a naopak s miernejšou zimou v pásme okolo hranice medzi južnými oblasťami Kanady a severnejšími štátmi USA. Vplyv je badateľný okolo Veľkých Afrických jazier a horného toku Nílu, kedy sú zimné mesiace (december, január, február...) daždivejšie. V rovnakom období je naopak suchší juhovýchod Afriky a Madagaskar. Vďaka El Nino je zima teplejšia v Japonsku, Kórei a v oblasti nad Vladivostokom na krajnom východe Ruska.