Jean-Marie Le Clézio: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →‎Literárna tvorba: rozšírenie, typografia
d →‎Zdroj: 546409257
Riadok 134: Riadok 134:


==Zdroj==
==Zdroj==
{{preklad|fr|Jean-Marie Gustave Le Clézio|91085934|en|Jean-Marie Gustave Le Clézio|}}
{{preklad|fr|Jean-Marie Gustave Le Clézio|91085934|en|Jean-Marie Gustave Le Clézio|546409257}}





Verzia z 22:38, 25. marec 2013

Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
Jean-Marie Gustave Le Clézio
francúzsky spisovateľ
francúzsky spisovateľ
Osobné informácie
Narodenie3. apríl 1940 (83 rokov)
 Nice, Francúzsko
NárodnosťFrancúzska
Dielo
Žánreromán, krátke príbehy, preklady, eseje
Témyexil, migrácia, detstvo, ekológia
Významné práceLe Procès-Verbal, Désert
PoznámkyCena Renaudot (1963), Cena Paul-Morand v 1980, Cena Nobel v 2008
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJean-Marie Le Clézio
(multimediálne súbory na commons)

Jean-Marie Gustave Le Clézio, známy ako J. M. G. Le Clézio (* 3. apríl 1940) je francúzsko-maurícijský spisovateľ.

V roku 2008 získal Nobelovu cenu za literatúru s odôvodnením, že ide o „autora zlomu, poetického dobrodružstva a zmyslovej extázy, prieskumníka ľudstva za hranicami súčasnej civilizácie“.[1]

Život

Le Cléziov otec pochádzal z Veľkej Británie a matka z Francúzska. Detstvo prežil striedavo v Nigérii, Francúzsku a Británii. Jeho literárny debut sa datuje do roku 1948, keď ako osemročný napísal knižku o mori. V roku 1963 debutoval románom „Le Procès-verbal“, za ktorý dostal Renaudotovu cenu. Počas svojho celého života veľa cestoval (Nigéria, Thajsko, Mexiko, Austrália) a dlhodobo býval medzi indiánmi v Paname a Guatemale, kde načerpal námety pre romány a esejistické knihy. Od roku 1990 žije so svojou marockou manželkou striedavo v Albuquerque v Novom Mexiku, na ostrove Mauritius a tiež na juhu Francúzska vo svojom rodisku v Nice. Vyučoval na univerzitách v Bangkoku, Bostone a Mexico City.

Literárna tvorba

Diela preložené do češtiny

  • Zápis o katastrofě (1965)
  • Horečka (1969)
  • Bludná hvězda (1996)
  • Poušť (1996)
  • Lullaby (1996)
  • Mondo a iné príbehy (2001)

Formalistické výskumy v prvých rokoch

Vydaním svojich prvých diel (Procès-verbal, La Fièvre, Le Déluge) v 60. rokoch 20. storočia sa mladý spisovateľ priblížil ku formalistickým výskumom Nového románu, hlavne George Pereca, Michela Butora a Nathalie Sarrautovej. Tým, že do svojich diel zahŕňa tému smútku, strachu a bolesti človeka žijúceho v mestskom prostredí, pokračuje v existencionalistických otázkach a tvrdeniach. Nadviazal hlavne na Alberta Camusa. „Procès-verbal“ pripomína dielo „Cudzinec“, hoci je tu zároveň určitá podoba s románom „Nexus“ od Henryho Millera.

Vplyv ciest a kultúrneho bádania

Od konca 60. rokov získala Le Cléziova diela osobnejší tón, sú menej poznačené formalizmom, napriek tomu neoslabujú myšlienkovú revoltu. V jeho publikáciách prevláda téma objavovania iného a nepoznaného, záujem o ekológiu (Terra Amata, Le Livre des fuites, La Guerre). Stále väčší vplyv najeho tvorbu majú jeho cesty do zahraničia, hlavne pobyt medzi Indiánmi v Mexiku ( Les Géants ).

Jeho eseje zobrazujú meditatívne blúznenie podnietené kultúrou Indiánov kmeňa Embera, čo smeruje k panteizmu (L’Extase materielle), indiánskou spoločnosťou, onirizmom a drogovými experimentami ( Mydriase, Haï ) a tiež neustále prítomnú tému hľadania úniku zo súčasnej západnej urbánnej spoločnosti. Jeho úvahy o spoločnosti sú podmienené aj inými vplyvmi. Autor uvádza ako svoju inšpiráciu básnikov Johna Keatsa a W. H. Audena.

Priznáva aj silný vplyv J. D. Salingera, ktorého čítal najviac zo všetkých autorov, Williama Faulknera a Ernesta Hemingwaya. Od prvého prevzal tému rozporu medzi jednotlivcom a spoločnosťou, od druhého lyriku a vnútorný monológ a prúd vedomia a od tretieho prejav a vystupovanie autora-cestovateľa. Zároveň sa dáva ovplyvňovať Lautréamontovým mysticizmom, o ktorom napísal niekoľko článkov a jednu knihu, a niektorými postojmi a metódami Henriho Michauxa (nenávisť voči spoločnosti, drogy ako nástroj na rozširovanie vedomia), ktorému venoval jednu svoju štúdiu.

Dal sa ovplyvniť aj prejavmi duchovného rozporu Antonina Artauda, ktorého vníma ako predchodcu toho sna o novej zemi kde je všetko možné, návratu ku koreňom vedy a poznania, (…) tohoto sna, zmesi násilia a mysticizmu. Skrátka, Le Clézio sa nám javí ako nenásytný autor prahnúci po objavovaní a odhaľovaní, čo dokazuje písaním predhovorov pre autorov rozličného pôvodu: Margaret Mitchellová, Lao Še, Thomas Mofolo, V.S. Naipaul a ďalší.

Jeho literárny vývoj vedie k tvorbe fiktívnych románov inšpirovaných putovaním, orinizmom a meditáciami, čo nachádza pozitívny ohlas o čitateľov, počnúc „Mondo et autres histoires z roku 1978“ a „Le Désert“ z roku 1980. Od tej doby je Le Clézio charakterizovaný ako nezaraditeľný a pokračuje v skúmaní tém nepoznaného v „Le Chercher d’or“, „Onitsha“ alebo „Poisson d’or“.

Romány, novely

  • Le Procès-verbal, roman, Gallimard, « Le Chemin », Paris, 1963, 250 p. (prix Renaudot) Édition illustrée par Edmond Baudoin, Futuropolis, Gallimard, 1989
  • Le Jour où Beaumont fit connaissance avec sa douleur, nouvelle, Mercure de France, L'écharpe d’Iris, Paris, 1964
  • La Fièvre, nouvelles, Gallimard, « Le Chemin », Paris, 1965, 237 p.
  • Le Déluge, roman, Gallimard, « Le Chemin », Paris, 1966, 288 p.
  • Terra Amata, roman, Gallimard, « Le Chemin », Paris, 1967, 248 p.
  • Le Livre des fuites, roman, Gallimard, « Le Chemin », Paris, 1969, 290 p.
  • La Guerre, roman, Gallimard, « Le Chemin », Paris, 1970, 295 p.
  • Les Géants, roman, Gallimard, « Le Chemin », Paris, 1973, 320 p.
  • Voyages de l'autre côté, nouvelles, Gallimard, « Le Chemin », Paris, 1975, 308 p.
  • Mondo et autres histoires, contes, Gallimard, Paris, 1978, 278 p.
  • Désert, roman, Gallimard, « Le Chemin », Paris, 1980, 410 p. (grand prix de littérature Paul-Morand de l'Académie française)
  • La Ronde et autres faits divers, nouvelles, Gallimard, « Le Chemin », Paris, 1982, 235 p. (ISBN 2-07-021395-1)
  • Le Chercheur d'or, roman, Gallimard, Paris, 1985, 332 p. (ISBN 2-07-070247-2)
  • Voyage à Rodrigues, roman, Gallimard, « Le Chemin », Paris, 1986
  • Printemps et autres saisons, roman, Gallimard, « Le Chemin », Paris, 1989, 203 p. (ISBN 2-07-071364-4)
  • Onitsha, roman, Gallimard, Paris, 1991, 250 p. (ISBN 2-07-072230-9)
  • Étoile errante, roman, Gallimard, Paris, 1992, 339 p. (ISBN 2-07-072650-9)
  • Pawana, roman, Paris, Gallimard, 1992, 54 p. (ISBN 2-07-072806-4)
  • La Quarantaine, roman, Gallimard, Paris, 1995, 464 p. (ISBN 2-07-0743187)
  • Poisson d'or, roman, Gallimard, 1996, 255 p.
  • Hasard, suivi de Angoli Mala, romans, Gallimard, Paris, 1999, 290 p. (ISBN 2-07-075537-1)
  • Cœur brûle et autres romances, nouvelles, Gallimard, Paris, 2000, 187 p. (ISBN 2-07-075980-6)
  • L'enfant de sous le pont, roman, Lire c'est partir, Paris, 2000
  • Fantômes dans la rue, éditions Elle, Aubin Imprimeur, Poitiers, 2000
  • Révolutions, roman, Gallimard, Paris, 2003, 554 p. (ISBN 2-07-076853-8)
  • L'Africain, portrait de son père, Mercure de France, « Traits et portraits », Paris, 2004, 103 p. (ISBN 2-7152-2470-2)
  • Ourania, roman, Gallimard, « Collection Blanche », Paris, 2006, 297 p. (ISBN 2-07-077703-0)
  • Ritournelle de la faim, roman, Gallimard, « Collection Blanche », Paris, 2008
  • Histoire du pied et autres fantaisies, nouvelles, Gallimard, Paris, 2011 (ISBN 978-2070136346)

Eseje

  • L'Extase matérielle, Gallimard, « Le Chemin », Paris, 1967, 229 p.
  • Haï, Skira, « Les Sentiers de la création », Genève, 1971, 170 p.
  • Mydriase, illustrations de Vladimir Veličković, Fata Morgana, Saint-Clément-la-Rivière, 1973 ; éd. définitive, 1993, 62 p. (ISBN 2-85194-071-6)
  • Vers les icebergs, Fata Morgana, « Explorations », Montpellier, 1978, 52 p. (contient le texte d’Iniji, par Henri Michaux)
  • L'Inconnu sur la terre, Gallimard, « Le Chemin », Paris, 1978, 325 p.
  • Trois villes saintes, Gallimard, Paris, 1980, 81 p.
  • Édition de bibliophilie : Chancah (première ville de Trois villes saintes), lithographies de Tony Soulié, Les Bibliophiles de France, 2012
  • Civilisations amérindiennes, Arléa, Paris, 1981
  • Le Rêve mexicain ou la pensée interrompue, Gallimard, « NRF Essais », Paris, 1988, 248 p. (ISBN 2-07-071389-X)
  • Diego et Frida, Stock, « Échanges », Paris, 1993, 237 p. + [12] p. de pl. (ISBN 2-234-02617-2)
  • Ailleurs, entretiens avec Jean-Louis Ezine, Arléa, 1995, 124 p.
  • La Fête chantée, Gallimard, « Le Promeneur », 1997, 256 p.
  • Gens des nuages (avec Jémia Le Clézio, photographies de Bruno Barbey), récit de voyage, Stock, « Beaux Livres », 1997
  • Raga. Approche du continent invisible, Le Seuil, « Peuples de l'eau », Paris, 2006, 135 p. (ISBN 2-02-089909-4)
  • Ballaciner, Gallimard, 2007 (ISBN 978-2070784844)

Detská literatúra

  • Les Géants
  • Lullaby, 1980
  • La Grande Vie suivi de Peuple du ciel
  • Peuple du ciel, 1980
  • Peuple du ciel, suivi de Les Bergers 1981
  • Balaabilou, 1985
  • Villa Aurore 1999
  • Villa Aurore ; suivi de, Orlamonde 1998
  • L'enfant de sous le pont , 2000
  • Celui qui n'avait jamais vu la mer suivi de La Montagne ou le dieu vivant
  • Voyage au pays des arbres

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Jean-Marie Gustave Le Clézio na francúzskej Wikipédii a Jean-Marie Gustave Le Clézio na anglickej Wikipédii.


Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru