Črevo

Črevo (intestinum, enteron) je najdlhší úsek tráviacej trubice. Nadväzuje na vrátnik žalúdka (lat. pylorus) a končí ritným otvorom (lat. anus). Je to orgán prispôsobený tráveniu a vstrebávaniu potravy. U niektorých rýb slúži črevo aj k dýchaniu vzdušného kyslíka.

Pri cicavcoch, vrátane človeka, sa črevo rozdeľuje na dve časti:

• Tenké črevo (lat. intestinum tenue)
• Hrubé črevo (lat. intestinum crassum)

V tenkom čreve je žalúdkom natrávená potrava ďalej štepená enzýmami slinivky brušnej (pankreasu), zmiešaná so žlčou a vstrebávaná sliznicou. V hrubom čreve sa vstrebáva predovšetkým voda a trávenina sa tu zahusťuje; vzniknuté výkaly sú potom vylučované z tela. Tu tiež žijú symbiotické baktérie, ktoré rozkladajú inak nestráviteľné zvyšky.

Dĺžka čreva človeka je asi 7 m, z toho asi 5 metrov pripadá na tenké črevo. Vo všeobecnosti platí, že relatívna dĺžka čreva závisí od potravy; pri mäsožravcoch dosahuje troj- až päťnásobok dĺžky tela, pri koňoch desaťnásobok, pri svini pätnásťnásobok a pri malých prežúvavcoch až dvadsaťpäťnásobok dĺžky tela.

V črevách niektorých druhov rýb, často pri dravcoch, sa vyskytujú tzv. pylorické výbežky, ktorých funkciou je vylučovanie tráviacich enzýmov.

Črevo vtákov

Aj pri vtákoch sa rozlišuje tenké a hrubé črevo. Hrubé črevo ústí do kloaky, spoločného vyústenia tráviacej, močovej a pohlavnej sústavy.

Črevo nižších živočíchov

Tráviacu trubicu prakticky všetkých živočíchov, ktoré majú oddelený prijímací aj vyvrhovací otvor, môžeme nazývať črevom. Funkcia takéhoto čreva je rovnaká ako čreva cicavcov – tráviť a prijímať živiny z prijatej potravy.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Střevo na českej Wikipédii.

Biologický portál