Smog

Smog nad mestom Santiago v Čile, 2003.

Smog je chemické znečistenie atmosféry spôsobené ľudskou činnosťou. Názov pochádza z anglického spojenia dvoch slov smoke (dym) a fog (hmla). Ide o jav v priebehu ktorého je atmosféra obohatená o častice, ktoré v nej normálne nie sú, a ktoré sú škodlivé pre zdravie. Pôvodné označenie smog označovalo vážny problém v Londýne od konca 19. storočia do polovice 20. storočia. Tento druh smogu je spôsobený spaľovaním veľkých množstiev uhlia v rámci mesta; tento smog obsahuje častice sadzí z dymu, oxid siričitý a iné zložky. Moderný smog, ktorý možno nájsť napríklad v Los Angeles, je druh znečistenia pochádzajúci z výfukových plynov spaľovacích motorov automobilov a priemyselných pár. Tie reagujú v atmosfére spolu so slnečným žiarením a vytvárajú sekundárne zlúčeniny, ktoré sa následne miešajú s primárnymi emisiami, a tak vytvárajú fotochemický smog. Znečistenie atmosféry v Los Angeles, Mexico City a v iných mestách je výraznejšie počas inverzie, ktorá zachytí znečistenie pri zemi.

Z odborného hľadiska sa smog rozlišuje na dva typy: redukčný smog a oxidačný smog.

Redukčný smog (tiež londýnsky, alebo zimný), je označenie pre zloženinu mestského a priemyselného dymu s hmlou, vyskytujúci sa počas roku typicky v zimných podmienkach s výraznými prízemnými inverziami teploty vzduchu. V závislosti na priemyselným znečistením modernej spoločnosti je zimný smog zložený prevažne z oxidu siričitého SO2 a niektorých ďalších látok, ktoré ľahko podliehajú oxidácii. Tieto látky majú často silno redukčné účinky na svoje okolie. Londýnsky smog je nie náhodou známy už od rímskych čias. V roku 1306 anglický kráľ Eduard I. zakázal spaľovať uhlie, ale tento krok nemal dlhé trvanie. Situácia sa postupne zhoršovala až do päťdesiatych rokov 20. storočia, kedy nastalo v Londýne niekoľko katastrofických smogových situácii pri ktorých zomreli tisíce ľudí (napr. veľký smog roku 1952). V roku 1956 parlament zaviedol v hlavnom meste tzv. bezdymové zóny. Vďaka nim sa znížili emisie oxidu síry a londýnsky smog sa stal minulosťou. Dnes je v Londýne hlavným problémom automobilový smog.

Oxidačný smog bol objavený v 40. rokoch v kalifornskom meste Los Angeles. Býva označovaný tiež ako kalifornský, losangelský, fotochemický či letný smog. Tento druh smogu má silné oxidačné, agresívne, dráždivé (na sliznicu, dýchacie cesty, oči atd.) a toxické účinky. Patrí k najzávažnejším problémom znečistenia ovzdušia v Európe. Koncentráciou ozónu, ktoré presahujú prachové hodnoty stanovené EU, je vystavené asi 30% obyvateľov európskych miest, pričom v dôsledku znečistenia ovzdušia ozónom v Európe každý rok predčasne umiera na 20 tisíc ľudí.

Etymológia

Pôvod slova „smog“ sa pripisuje Dr. Henry Antoine Des Voeuxovi, ktorý ho prvýkrát použil vo svojej práci „Fog and Smoke“ (hmla a dym) na zasadnutí kongresu verejného zdravia. Dňa 29. júla 1905 vo vydaní londýnskych novín Daily Graphic boli citované slová doktora Des Voeuxa: „Povedal, že nie je potrebná žiadna veda , aby človek videl, že sa niečo produkuje vo veľkých mestách, čo nie je možné nájsť vo voľnej krajine, a teda dymovú hmlu (smoky fog), „smog“.“ Neskôr sa „smog“ objavil aj v článku Los Angels Times, kde bol pripísaný „vtipnému anglickému autorovi“

Petrochemický smog

Petrochemický smog bol prvýkrát popísaný v 50. rokoch 20. storočia. Je to chemická reakcia slnečného žiarenia, oxidov dusíka, prchavých organických zlúčením v atmosfére, ktorá zanecháva v ovzduší pevné častice a prízemný ozón. Táto nepriaznivá zmes látok znečisťujúcich ovzdušie môže zahŕňať nasledovné:

• aldehydy
• oxidy dusíka ako oxid dusičitý
• peroxyacyly dusičnanov
• troposférický ozón
• prchavé organické zlúčeniny

Všetky tieto chemikálie sú obyčajne veľmi reaktívne a oxidačné. Fotochemický smog je preto považovaný za problém modernej industrializácie. Je prítomný vo všetkých moderných mestách, bežnejší je hlavne v mestách so slnečným, suchým a teplým podnebím a veľkým počtom automobilov. Vzhľadom na to, že cestuje s vetrom , môže to mať vplyv na aj na riedko osídlené oblasti.

Zdravotné účinky

Smog je vážnym problémom v mnohých mestách a kontinuálne poškodzuje ľudské zdravie. Prízemný ozón, oxid siričitý, oxid dusičitý a oxid uhoľnatý sú obzvlášť škodlivé pre seniorov, deti a ľudí s ochorením srdca a pľúc, napríklad s efyzémom pľúc, bronchitídou a astmou. Smog môže spôsobovať zápal dýchacích ciest, znížiť vitálnu kapacitu pľúc, dýchavičnosť, bolesti pri hlbokom nádychu, sipot a kašeľ. Ďalej môže spôsobiť podráždenie očí a nosa, vysušuje sliznice a narúša obranyschopnosť organizmu proti infekcii, zvyšuje náchylnosť k ochoreniu. Počet nemocničných príjmov a úmrtí na respiračné ochorenia sa zvyšuje v čase obdobia vysokej hladiny ozónu.

Úrovne škodlivej expozície

Americká agentúra na ochranu životného prostredia vyvinula Index kvality ovzdušia, aby mohla verejnosť lepšie informovať o úrovni znečistenia ovzdušia. 8-hodinový priemer koncentrácie ozónu v rozmedzí 85 až 104 ppbv (z angl. parts per billion by volume) je popísaný ako „nezdravý pre citlivé skupiny“, 105 až 124 ppb ako „nezdravý“ a 125 až 404 ppb ako „veľmi škodlivý“. Rozsah ďalších znečisťujúcich látok v rozmedzí „veľmi škodlivý“ je nasledovný: 355 μg m−3 až 424 μg m−3 pre PM10; 15.5ppm až 30.4 ppm pre CO a 0.65 ppm až 1.24 ppm pre NO₂.

Predčasné úmrtia kvôli rakovine a respiračným ochoreniam

Ontárijská zdravotná asociácia oznámila, že smog je každý rok zodpovedný odhadom za 9500 predčasných úmrtí v provincii. Štúdia Americkej spoločnosti pre rakovinu trvajúca 20 rokov zistila, že kumulatívna expozícia smogu takisto zvyšuje pravdepodobnosť predčasného úmrtia z respiračných ochorení, čo by znamenalo, že 8-hodinovy štandard nemusí byť dostatočný.

Smog a riziko niektorých vrodených vád

Podľa online článku Roberta Preidta na MSN Healthy Living štúdia (vzorka 806 žien, ktoré mali deti s vrodenou poruchou medzi rokmi 1997 až 2006 a 849 žien, ktoré mali zdravo narodené deti) vedená autorkou Amy Padula, postgraduálnou vedkyňou v obore pediatrie na Standford University School of Medicine, smog v San Joaquin Valley, v oblasti Kalifornie bol spojený s dvoma typmi defektov nervovej trubice: Spina bifida (ochorenie, ktoré zahŕňa okrem iného malformácie chrbtice) a anencefália (nedostatočný vývin, resp. absencia časti alebo celého mozgu), ktorá ak nie je fatálna, tak vedie zvyčajne k hlbokému poškodeniu.

Postihnuté oblasti

Smog môže vznikať takmer v každom prostredí, kde priemysel alebo mestá uvoľňujú veľké množstvo znečisteného ovzdušia, ako je dym alebo výfukové plyny. Avšak, horšia situácia je v časoch teplého, slnečného počasia, keď vrchná časť ovzdušia je dostatočne prehriatá, aby spomalila cirkuláciu vo vertikálnom smere. To sa často stáva v kotlinách obklopených kopcami a horami. Často ostáva po dlhšiu dobu nad husto obývanými mestami, kde sa môže skoncentrovať na nebezpečnú úroveň.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Smog

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Smog na českej Wikipédii a Smog na anglickej Wikipédii.